
Prečo ani po 50 rokoch nemáme hotovú diaľnicu z Bratislavy do Košíc?
Diaľnica z hlavného mesta do Košíc nie je hotová ani dnes – a to napriek politickým sľubom jej dokončenia do roku 2010 či 2020. Motoristi si na plnohodnotné prepojenie východu a západu Slovenska budú musieť počkať ešte niekoľko rokov. Nedokončené úseky, verejné obstarávania, korupcia, neefektívne čerpanie eurofondov či technické a prírodné prekážky. To všetko sú dôvody, prečo Slovensko nemá diaľnicu medzi dvoma najväčšími mestami ani po 15 rokoch od pôvodného termínu dokončenia.
V ideálnom prípade v roku 2035
Autostráda naprieč Slovenskom sa začala stavať ešte v roku 1972. Diaľnica D1 sa nemá skončiť v Košiciach, ale má pokračovať až po hranicu s Ukrajinou cez úseky Bidovce – Dargov – Pozdišovce – Michalovce – Sobrance – štátna hranica. Tieto úseky však nepredstavujú kľúčovú infraštruktúru. Podľa portálu Brainee.sk sa očakáva, že ich verejné obstarávanie prebehne až v rokoch 2027 – 2031.
V ideálnom prípade by bola celá diaľnica hotová v roku 2035, čiže 63 rokov od začatia stavby. „Pokiaľ mal teda robotník na stavbe prvého úseku 20 rokov, je možné, že jej definitívneho dokončenia sa už ani nedožije,” konštatuje portál.
Po rozdelení Československa minister dopravy Alexander Rezeš (HZDS) v roku 1995 uviedol ako termín dokončenia diaľnice z Bratislavy do Košíc rok 2005. Za vlády Vladimíra Mečiara sa však podarilo postaviť iba 17 kilometrov v plnom profile a 56 kilometrov v polovičnom – s jedným jazdným pásom na jednej strane.
V roku 2003 vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) počítala s dokončením diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Plánovala najneskôr do roku 2010 prepojiť diaľnicou Bratislavu s Košicami cez sever Slovenska.
V roku 2006 minister dopravy Pavol Prokopovič (SDKÚ) a neskôr aj premiér Robert Fico (Smer-SD) naďalej plánovali dokončenie diaľnice do roku 2010 (resp. 2012 – 2013), no tieto termíny opakovane neboli splnené a termín konca výstavby sa posúval a posúval.
V októbri 2014 minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) uviedol, že diaľnica by mala byť dokončená do roku 2019. Po parlamentných voľbách v marci 2016 sa Robert Fico stal opäť premiérom a po tretíkrát zostavil vládu (2016 – 2018). V programovom vyhlásení sa spomínal cieľ dokončiť diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami.
„Vláda sa zaväzuje udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.“
Je jún 2025 a my naďalej nemáme diaľnicu, ktorá by prepájala naše najväčšie metropoly.
Odovzdávanie ďalších úsekov
Tento rok je avizované otvorenie dlho očakávaného úseku diaľnice v okolí Ružomberka a obchvatu mesta. „Do konca roka 2025 je plánované dokončovanie 15-kilometrového úseku D1 Hubová – Ivachnová vrátane takmer štvorkilometrového tunela Čebrať. Súčasťou úseku je aj galéria, ktorá plní úlohu stabilitného opatrenia,“ uviedol hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Tomáš Ferenčák.
NDS zároveň plánuje otvoriť aj ďalšie úseky rýchlostných ciest. Napríklad rýchlostnú cestu R2 medzi Kriváňom a Mýtnou, ktorá vedie medzi Detvou a Lučencom a zahŕňa viac než štvorkilometrovú estakádu.
Nová cesta sa v budúcom roku otvorí aj na východe Slovenska. Motoristi budú môcť využívať druhú etapu rýchlostnej cesty R2 medzi Košicami, Šacou a Košickými Oľšanami.
Dva najdôležitejšie diaľničné projekty úspešne napredujú, tvrdí ministerstvo
Momentálne prebieha verejné obstarávanie na výstavbu troch úsekov kysuckej D3 a posledného chýbajúceho úseku diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami: Turany – Hubová.
„Na projekte kysuckej D3 sa za posledný rok spravilo viac než za celú predchádzajúcu dekádu,” informovalo ministerstvo dopravy pod vedením ministra Jozefa Ráža (Smer-SD) na svojej stránke 16. mája.
Podľa rezortu tieto projekty spoločne prinesú takmer 40 kilometrov nových diaľnic vrátane troch tunelov. Kysucká D3 (26 km) povedie od Žiliny po hranice s Poľskom a prinesie zlepšenie komfortu, bezpečnosti a odľahčenie obcí – napríklad len pri mestskej časti Kysuckého Nového Mesta – Oškerda má ubudnúť denne až 12 000 osobných a 6 000 nákladných áut.
Úsek D1 Turany – Hubová (13,5 km) s dvoma novými tunelmi a 11 mostmi zásadne zvýši bezpečnosť a plynulosť dopravy. Odkloní tranzit z obcí v okolí Kraľovian a Hubovej a zníži dopravné zaťaženie na hlavných cestách cez horské priechody Donovaly či Čertovica. Vďaka tomu sa zlepší tranzit medzi východom a západom Slovenska a odľahčia sa aj ďalšie kľúčové koridory.
Systémový problém miznutia európskych peňazí
Koncom mája Slovensko navštívili europoslanci z Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (CONT). Český europoslanec Tomáš Zdechovský (Európska ľudová strana), ktorý stál na jeho čele, skonštatoval, že Slovensko je unikátom, keďže za 20 rokov členstva v EÚ nedokázalo dokončiť kľúčovú infraštruktúru, napríklad diaľnicou prepojiť dve najväčšie mestá krajiny.
„Prišli sme na Slovensko, pretože sme mali opakované signály o tunelovaní eurofondov, klientelizme a zlyhávaní kontrolných mechanizmov. A musím povedať, že po troch dňoch na mieste vnímam situáciu ako vážnu. Hovoríme tu o systémovom probléme, keď peniaze európskych daňových poplatníkov mizli v pochybných projektoch, ktoré rozhodne neslúžili v prospech občanov Slovenska,“ uviedol Zdechovský.
Podľa NZK na mýtnych poplatkoch nezarába štát, ale súkromná spoločnosť
Nadácia Zastavme korupciu (NZK) na svojej sociálnej sieti pomenúva jednu príčinu, ktorá by mohla stáť za problémom nedokončených diaľnic. Podľa mimovládnej organizácie peniaze z predraženého mýta smerujú do rúk súkromnej spoločnosti.
„Diaľnica do roku 2010. Pamätáte? Sľub, ktorý už zľudovel. A kým my stojíme v kolónach na rozbitých cestách, štát stále sype milióny firme SkyToll. Tá je napojená na český finančný dom PPF, ktorý ovláda aj televíziu Markíza,” uviedla NZK.
Podľa mimovládky je toto nastavenie a táto spoločnosť aj dôvodom, prečo Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) 2. júna protestovala na hraničnom prechode s Českou republikou.
UNAS informoval, že účelom ich protestného zhromaždenia na diaľnici D2 bolo vyjadrenie nesúhlasu s politikou vlády SR voči slovenským autodopravcom, ktorá má diskriminovať domácich dopravcov oproti dopravcom z iných krajín. UNAS zároveň nesúhlasí so zavádzaním nových daní a poplatkov, najmä transakčnej dane a nových zložiek mýtneho poplatku.
Podľa NZK ide z každého eura mýta vyše 30 centov spoločnosti SkyToll. „Čím vyššie mýto, tým vyšší zisk. Takže od júla, keď mýto podľa nariadenia EÚ narastie, nezarobí štát, ale opäť SkyToll,” skonštatovala NZK a naznačila, že hoci mýto bude drahšie, neznamená to, že Slovensko bude mať viac prostriedkov na vytvorenie kvalitnejších komunikácií a sanáciu mostov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.