Sobota 2. marca, 2024
(Zľava) Robert Fico líder strany Smer-SD a Peter Pellegrini (dnes líder strany Hlas-SD) na tlačovej konferencii Smeru po parlamentných voľbách v Bratislave 1. marca 2020. (Foto: VLADIMÍR ŠIMIČEK/AFP via Getty Images)
,

Pohltí Smer v novom roku stranu Hlas? (Analýza)

V nadchádzajúcich prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v prvej polovici roka 2024, je podľa prieskumov najväčším favoritom líder Hlasu-SD a súčasný predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini. Jediný kandidát, ktorý by mu mohol byť schopný teoreticky konkurovať,  je bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Rozdiel v preferenciách u ďalších potenciálnych kandidátov je už priepastný. Na ďalších priečkach prieskumu sa umiestnili Štefan Harabin, Ján Kubiš a Robert Mistrík.

P. Pellegrini svoju kandidatúru na prezidenta stopercentne nikdy nepotvrdil, avšak Hlas opakovane uviedol, že má záujem postaviť svojho kandidáta. Ak by sa predseda Hlasu stal prezidentom, čo to môže pre stranu znamenať?

Náznaky Roberta Fica

Premiér Robert Fico čo to o možnom osude Hlasu naznačil 17. novembra na sneme strany Smer. Vo svojom príhovore v zimnej jazdiarni Bratislavského hradu uviedol, že najbližšie prezidentské voľby by mohli zmeniť slovenskú politickú mapu. „Voľby prezidenta môžu spôsobiť, že v roku 2024 tu budeme stáť pred mimoriadne náročnými úlohami, ktoré sa týkajú postavenia ľavice na slovenskej politickej scéne. Ste dostatočne skúsení a zdatní, aby ste vedeli, o čom teraz hovorím.”

V roku 2020 bolo podľa R. Fica ľahké zo Smeru odísť. Nakoniec sa však ukázalo, že každý, kto vsadil na Smer, urobil v roku 2020 dobre. Ako sa poslanci Smeru a Hlasu rozišli, tak sa znova stretli v dnešnej koalícii. Premiér ocenil ich súčasnú spoluprácu.

„V roku 2020 by za nás nikto nedal ani deravý groš. Sme tu, a to s výsledkom, ktorý ak zrátame spolu s Hlasom, je opäť vysoko nad 30 %. Tam je niekde potenciál ľavice – medzi 30-40 %,” naznačil svoje vyhliadky premiér.

Predčasné voľby

Na sneme sa líder Smeru taktiež prezentoval nešťastným vyjadrením, ktoré bolo následne nesprávne pochopené a chybne interpretované. Povedal: „Aby sme nerušili atmosféru pokračovania volebného úspechu nejakými volebnými aktami, rozhodli sme sa, že navrhneme snemu, aby sme dnes iba schválili uznesenie nášho snemu, ktoré vyslovuje podporu a vyjadruje dôveru súčasnému vedeniu až do nasledujúcich volieb, ktoré môžu byť veľmi rýchlo – môžu byť po európskych voľbách, môžu byť po prezidentských voľbách. Ten okamih príde pomerne rýchlo, pretože mapa slovenskej politickej scény sa môže výrazne meniť.”

Miro Kern, komentátor Denníka N to pochopil tak, že R. Fico rozpráva o predčasných parlamentných voľbách, ktoré by Smer po pohltení Hlasu chcel po prezidentských alebo eurovoľbách vyvolať a posilniť si svoju pozíciu vo vláde.

R. Fico na to zareagoval vo svojom rozhorčenom statuse na Facebooku, kde poukázal na zámerné prekrútenie jeho slov redaktormi Denníka N s tým, že sa už nikto nemôže čudovať, že s nimi prestal komunikovať. Napísal, že Denník N uviedol, ako na sneme Smeru hovoril o potrebe pripraviť sa na predčasné voľby, avšak o predčasných voľbách podľa premiéra nepadlo ani slovo. „Povedzte mi, ktorý blbec by 50 dní po vyhratých voľbách a zostavení vlády hovoril o predčasných voľbách? Ja som hovoril o voľbách vedenia Smeru, ktoré budú po voľbách prezidenta a do EP. Samozrejme, že jediným cieľom denníka N bolo klamstvom vyvolať nervozitu v novej koalícii,” vysvetlil na sociálnej sieti.

Avšak redaktor Denníka N nebol jediný, kto takto pochopil premiérove slová. V rozhovore pre Aktuality to veľmi podobne vysvetľoval aj dlhoročný ľavicový politik a spolupracovník Hlasu Peter Weiss. „Keď som počúval ten prejav, tak túto pasáž som si hneď všimol a uvedomil som si, že ledva začali vládnuť a už Robert Fico začal hrať hru na predčasné parlamentné voľby a na posilnenie pozícií. Je za tým aj ambícia urobiť fúziu Smeru a Hlasu, pretože Robert Fico hovoril o 38 percentách, ktoré majú tieto strany spolu.”

Po dodatočnom vysvetlení svojich slov R. Fico povedal, že voľby vedenia Smeru sa uskutočnia až po prezidentských voľbách alebo po voľbách do europarlamentu. Natíska sa teda úvaha, že ak sa P. Pellegrini stane prezidentom, R. Fico sa môže pokúsiť spojiť obe „sociálnodemokratické” strany do jednej. Hlavným iniciátorom z radov Hlasu za spájanie sa by mohol ponúknuť funkcie vo vedení znovuzjednotenej strany.

Hlas spájanie odmieta

Korunu všetkému nasadil samotný líder Hlasu Pellegrini, ktorý sa na tlačovke snažil vysvetliť postoj strany slovami: „Chcem každého jedného uistiť, že Smer je suverénna autonómna politická strana, ktorá sa nemieni a neplánuje v najbližšej dobe s nikým spájať.” Po upozornení, že svoju stranu pomenoval Smer, sa opravil: „Pardón, Hlas.”

Rovnako odmietli ideu spájania sa aj ďalší najvyšší predstavitelia Hlasu – súčasný minister vnútra Šutaj Eštok, minister regionálneho rozvoja Raši, ako aj vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec. Podľa ministerky zdravotníctva Dolinkovej strana Hlas vznikla preto, lebo nebola úplne stotožnená s politikou predchádzajúcej materskej strany.

Nič prekvapivé

Politológ Miroslav Řádek sa už v polovici októbra, po podpísaní Memoranda o porozumení lídrami koaličných strán pre RTVS vyjadril, že v momentálnej situácii vidí pre ďalšiu existenciu strany Hlas značné riziko. „Ak by sa potvrdili chýry, že Robert Fico by bol predsedom vlády a Peter Pellegrini by bol predsedom parlamentu, mám vážnu obavu, ako dlho môže zostať strana Hlas-SD na politickej scéne. Nie je logické, aby v jednej malej krajine existovali v politickom systéme a dokonca v parlamente a vo vláde dve sociálno-demokratické strany.”

„Myslíte si, že keby Smer neprehral voľby 2020, že by Peter Pellegrini a jeho kolegovia odišli z tejto strany?” pýta sa v povolebnom rozhovore pre Epoch Times Slovensko Grigorij Mesežnikov a dodáva: „Ja si myslím, že by neodišiel. A prečo vlastne odišiel? Počítal s tým, že loď sa už potápa a väzba na Fica už je tak toxická… Ale teraz vliezol do koalície naspäť so Smerom.”

Preto je podľa G. Mesežnikova veľmi pravdepodobné, že v Hlase by mohol postupne nastať pohyb poslancov späť k domovskej strane. „Tí, ktorí si myslia, že by bolo lepšie z Hlasu odísť, tak oni majú kam odísť. Nemusia sa veľmi presúvať, prejdú proste do Smeru. A úplne by som nevylúčil, že Smer de facto anektuje Hlas a znovu sa spoja. Všetky možnosti sú reálne – rozpad, odchod časti poslancov k Smeru alebo spojenie oboch strán – fúzia.”

R. Fico má so spájaním, resp. anektovaním iných strán pozitívne skúsenosti. Úspešne sa mu to podarilo v roku 2004, keď Smer v projekte zjednotenia ľavicových strán pohltil Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), Sociálno demokratickú alternatívu (SDA) a Sociálnodemokratickú stranu Slovenska (SDSS). Odvtedy Smer na dlhé obdobie dominoval slovenskej politickej scéne.

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj