Svet » EÚ

Plán gigatovárne OpenAI v Nemecku stroskotal. Prekážkou bola elektrina a regulácie EÚ

Nemecko sa malo stať sídlom miliardového dátového centra spoločnosti OpenAI zameraného na umelú inteligenciu. Projekt však stroskotal kvôli nevyriešeným otázkam okolo dodávok elektriny, kapacity sietí a regulácie.

Spoločnosť OpenAI v Nemecku fakticky plánovala gigatováreň pre umelú inteligenciu s odberom elektriny približne jeden gigawatt, čo by pre predstavu zodpovedalo výkonu dvoch nových blokov v Mochovciach. Miliardová investícia s mimoriadnou výpočtovou kapacitou mohla posilniť postavenie Nemecka ako centra umelej inteligencie. Zariadenie by sa zároveň zaradilo medzi najväčšie dátové centrá pre umelú inteligenciu v Európe a stalo by sa súčasťou medzinárodného súperenia o takzvané gigatovárne pre umelú inteligenciu.

Ako informoval denník Handelsblatt, krátko po zostavení nemeckej vlády sa údajne uskutočnili dôverné rokovania medzi vládou, spoločnosťou OpenAI a jej generálnym riaditeľom Samom Altmanom. Za nemeckú stranu sa podľa denníka na rozhovoroch zúčastnili vrcholní predstavitelia vlády Friedrich Merz a Lars Klingbeil, ako aj minister pre digitalizáciu Karsten Wildberger.

OpenAI sa chcela stať partnerom verejného sektora a veľkých podnikov

OpenAI a spolkové ministerstvo pre digitalizáciu najprv viedli predbežné rozhovory. V septembri 2025 sa Altman osobne stretol s Merzom a ďalšími členmi vlády. Americká spoločnosť vtedy spoločne s nemeckou firmou SAP, popredným svetovým dodávateľom informačných systémov pre veľké podniky, predstavila iniciatívu „OpenAI for Germany“. Jej cieľom bolo predovšetkým umožniť nemeckému verejnému sektoru bezpečné využívanie umelej inteligencie prostredníctvom miestnych cloudových riešení z Walldorfu, ktoré zodpovedajú predpisom EÚ.

Nemecko predstavovalo pre OpenAI veľmi zaujímavý trh. Dôvodom bol vysoký dopyt a blízkosť veľkých priemyselných podnikov aj verejnej správy. Americká spoločnosť by tu nielen predávala svoje produkty, ale zároveň by v Európe dlhodobo zakotvila svoju infraštruktúru.

Gigawattové dátové centrum predstavovalo výzvu pre energetickú infraštruktúru

Projekt sa však nateraz považuje za neúspešný. Jedna z otázok, na ktorú sa údajne nepodarilo nájsť uspokojivú odpoveď, sa týkala už spomínaného zásobovania dátového centra elektrinou.

To je nevyhnutné už pri samotnom trénovaní modelov umelej inteligencie. Dopyt po pripojení dátových centier k elektrickej sieti už dnes výrazne prevyšuje kapacity, ktoré je možné v krátkom čase ponúknuť.

Rozširovanie elektrických sietí však často trvá niekoľko rokov, niekedy dokonca viac ako desaťročie. Pri nových sieťových kapacitách navyše platí zásada „kto prvý príde, ten prvý melie“: prideľujú sa podľa poradia podaných žiadostí. To môže čakacie lehoty ešte predĺžiť.

Okrem úrovne rozvoja sieťovej infraštruktúry zohrávajú pri rozhodovaní o umiestnení podobných zariadení zásadnú úlohu aj ceny elektriny. Pri veľkých dátových centrách môžu predstavovať až polovicu prevádzkových nákladov. Ceny energií v Nemecku sú vysoké aj v európskom porovnaní. Aj preto prišla spoločnosť OpenAI s neobvyklým návrhom riešenia.

Jadrová elektrina z Francúzska ako zvažovaná možnosť

Jednou z možností bolo prevádzkovať dátové centrum pomocou elektriny z francúzskych jadrových elektrární. Tá má nízke emisie CO₂ a dokáže stabilne zabezpečovať základné zaťaženie siete. Francúzsko sa už niekoľko rokov snaží prilákať investície do infraštruktúry pre umelú inteligenciu a poukazuje pritom na bezpečné a cenovo dostupné dodávky elektriny.

Nemecko navyše usiluje o to, aby boli dátové centrá pripojené výhradne na energiu z obnoviteľných zdrojov. Do rokovaní o riešení by preto bolo nutné zapojiť aj Francúzsko. To by však vyvolalo viacero otázok z hľadiska práva EÚ.

Nemecké dátové centrum pre umelú inteligenciu tak mohlo byť z veľkej časti zásobované dovážanou elektrinou z jadrových elektrární. Nemecko sa pritom naďalej drží odklonu od jadrovej energetiky a dlho sa stavalo proti rovnocennému posudzovaniu všetkých nízkoemisných technológií v rámci taxonómie EÚ.

Právo EÚ predstavovalo ďalšiu prekážku

Takéto riešenie by navyše zasiahlo do fungovania európskeho vnútorného trhu s elektrinou a cezhraničného prepojenia sietí. Celý rámec projektu by sa tým ešte viac skomplikoval. Jadrom diskusie by pritom nebola otázka, či sa má projekt umelej inteligencie takého rozsahu vôbec uskutočniť.

Namiesto toho by sa debata rozrástla do viacerých oblastí – počnúc európskym trhom s elektrinou a energetickými subvenciami, cez legislatívu o štátnej pomoci na rozvoj infraštruktúry a končiac ochranou osobných údajov či cezhraničným prenosom dát. Vyjasniť by sa museli špecifiká zahŕňajúce všetko od pravidiel pripájania k sieti a prideľovania kapacít cez prípadné sieťové obmedzenia až po kompatibilitu celého systému s energetickými cieľmi.

Ak by vláda v Berlíne ponúkla na vznik tohto výpočtového strediska mimoriadne úľavy, záväzky, záruky alebo nepriame investičné subvencie, uplatnili by sa navyše pravidlá EÚ o štátnej pomoci.

OpenAI pokračuje v rozširovaní programu pre jednotlivé krajiny – napríklad v Abú Zabí

Zdá sa, že iniciatíva „OpenAI for Countries“ nateraz presunie svoj hlavný fokus mimo Európy. Dôkazom je už ohlásený projekt „Stargate UAE“, teda výstavba gigawattového centra v Abú Zabí. Spojené arabské emiráty pritom už v súčasnosti poskytujú zázemie na lokálne uchovávanie dát.

Emiráty ponúkajú OpenAI možnosť projekt rýchlo zrealizovať. K tomu sa pridáva vysoká dostupnosť energie, jednoznačné politické riadenie a prostredie, ktoré budovanie výkonnej infraštruktúry pre umelú inteligenciu aktívne podporuje ako súčasť svojej investičnej politiky.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK