Zaujímavosti

Päť miest, ktorým vládnu tučniaky

Kto by nemal rád tučniaky! Tieto zvedavé a roztomilé vtáky, ktoré nevedia lietať, v nás vyvolávajú potrebu poľudšťovať ich. Ich prirodzené správanie považujeme za nesmierne pôvabné a roztomilé. Či už žijú v extrémnych podmienkach Antarktídy alebo na teplých austrálskych ostrovoch, tieto vtáky sú vždy nezabudnuteľné, hravé a fascinujúce. Tu je niekoľko zaujímavostí o týchto fascinujúcich tvoroch.

Tučniaky žijú na zemi už veľmi dlho. Najstaršie fosílie tučniakov pochádzajú z obdobia pred 62 miliónmi rokov – teda vznikli pomerne krátko po vymretí dinosaurov. Na rozdiel od mnohých iných vtákov nemajú tučniaky duté kosti a ich krídla sa zmenili na plutvy, ktoré im stále umožňujú „lietať“ pod vodou: najrýchlejšie z nich dosahujú vo vlnách rýchlosť viac ako 30 km/h.

Dnes je na svete 18 známych druhov – všetky sa vyskytujú výlučne na južnej pologuli a v oblasti rovníka. Najvýraznejšie sú bezpochyby tučniaky obrovské, najväčší druh zo všetkých. Môžu dorásť do výšky 1,20 metra a darí sa im v najtemnejších a najnehostinnejších oblastiach Antarktídy. Vďaka svojmu hustému opereniu, tukovej vrstve a súdržným kolóniám dokážu prežiť pri teplotách klesajúcich pod −57 °C.

Veselé stvorenia

A okrem toho sú tučniaky jednoducho neuveriteľne sympatické.

Pri ich pozorovaní môžeme zažiť obrovské potešenie a ozajstnú radosť. Vyzerajú neodolateľne roztomilo, možno preto, že pripomínajú malé deti: s výnimkou okamihov, keď sa šmýkajú po zasnežených svahoch na bruchu, pohybujú sa po súši vyslovene nemotorne. Sú veľmi zvedavé, niekedy smelé a vo všeobecnosti sa ľudí príliš neboja.

Mal som šťastie, že som sa stretol s najmenej tuctom rôznych druhov tučniakov a každé zo stretnutí vo mne zanechalo úžasnú spomienku. Nemohol som sa ich nabažiť. Od čias hrdinských moreplavcov – Scotta, Shackletona, Amundsena –, pre ktorých boli tieto vtáky zdrojom potravy, sa veľa zmenilo.

Dnes je mnoho druhov ohrozených a chránených. V Antarktíde napríklad zákony zakazujú návštevníkom priblížiť sa k zvieratám na menej ako 5 metrov. Keď však pozorujete tučniaky v ich prirodzenom prostredí, rýchlo pochopíte, že tieto vtáky akékoľvek pokyny úplne ignorujú.

Tak som počas jednej z mojich mnohých ciest do Antarktídy navštívil rozsiahlu kolóniu tučniakov oslích. Po vystúpení z člna a prekonaní zasneženého brehu sa naša malá skupina vydala na pochod. Tučniaky si vytvárajú svoje vlastné „diaľnice“, ale vyberajú si aj ľahšie trasy a využívajú cestičky vytvorené ľudskými návštevníkmi.

Keď som šiel po jednom z týchto chodníkov, z ničoho nič som sa ocitol v obkľúčení tučniakov. Aby bolo jasné: ony prišli ku mne, nie naopak. Malé zvedavé tučniaky skláňali hlavy; ich tmavé oči, zvýraznené charakteristickým bielym pásom, pozorne skúmali moje gumové čižmy.

Bol som doslova zajatcom týchto neškodných a milých tvorov. Keď dokončili svoju inšpekciu, odkolísali sa smerom k svahu a potom, keď dorazili na ľadovú kryhu, jeden po druhom sa ponárili do vody a rýchlo plávali hľadať svoje obľúbené jedlo v podobe krilu (malých kôrovcov).

Stretnutie bolo krátke, ale nezabudnuteľné. Aj vy môžete zažiť výnimočné chvíle. Nie vždy vás zavedú na koniec sveta – ale niekedy áno! Tu je päť miest, kde som sa skutočne radoval z prítomnosti tučniakov… a kde to môžete zažiť aj vy.

Antarktída

Najvyšší, najsuchší, najchladnejší a najveternejší kontinent na planéte je skutočným kráľovstvom tučniakov. Žije tu približne sedem alebo osem rôznych druhov. V oblastiach ako Južné Shetlandské ostrovy a Antarktický polostrov možno pozorovať tisíce tučniakov oslích, čiapočkatých a vlasatých, ktoré sa často zhromažďujú na jednom mieste.

Ďalej na juh sa vyskytujú dva skutočne antarktické druhy tučniakov: obrovské a okaté. Oba hrali hlavnú úlohu vo filme Happy Feet. Druhý, menší a veľmi energický druh Pygoscelis adeliae, nesie meno manželky francúzskeho výskumníka, ktorý ich objavil v roku 1840.

Južná Georgia

Pozorovanie zvierat na ostrove Južná Georgia, niekedy prezývanom aj Serengeti Južného oceánu, ponúka mimoriadne intenzívny zážitok. Keď prvýkrát vstúpite na pláž – doslova zaplavenú stovkami tisíc tučniakov veľkých, čo je druhý najväčší druh tučniaka –, nemôžete tomu uveriť. Tučniaky sú všade, kam oko dovidí.

Tento subantarktický ostrov s dĺžkou približne 160 km, tvorený reťazou zasnežených hôr, je dostupný len výletnou loďou. A nežijú tu len tučniaky: stretnete tu aj tulene, tulene slonie a hlasno sa ozývajúce albatrosy, vtáky s najväčším rozpätím krídel. Ostrov má aj bohatú históriu: slávni moreplavci Ernest Shackleton a Frank Wild sú pochovaní na cintoríne v bývalom veľrybárskom prístave Grytviken.

Na to, aby ste sa dostali do kolónie tučniakov afrických v Simon’s Town, nemusíte podnikať dlhú plavbu po mori. Stačí si prenajať auto a vyraziť z Kapského Mesta. Ešte lepšie je spojiť túto návštevu s celodenným výletom na mys, kde sa stretávajú oceány a kde môžete niekedy stretnúť paviány.

Na Boulder Beach môžete vtáky pozorovať z drevenej promenády alebo z viacerých pozorovacích plošín. Urobte si fotky, užite si slnko a morský vzduch a potom sa vráťte do Kapského Mesta na príjemnú večeru pri mori.

Galapágy, Ekvádor

Ak máte radi zvieratá, pravdepodobne poznáte divy galapágskej prírody. Toto súostrovie v Tichom oceáne leží asi 1000 km od ekvádorskej pevniny a je domovom divokej a úžasnej prírody. Korytnačky slonie, jašterice lávové, leguány morské, suly modronohé a tulene, ktoré sú tak málo plaché, že vám môžu vyliezť na čln.

A ešte tučniaky. Tučniak galapágsky je naozaj jedinečný. Je to endemický druh týchto ostrovov: nevyskytuje sa nikde inde na svete. Je to najsevernejší druh na Zemi, niektoré jedince hniezdia dokonca tesne nad rovníkom.

Klokaní ostrov, Austrália

Tento ostrov je malý rozlohou, ale obrovský bohatstvom fauny. Žijú tu, samozrejme, klokany, ale aj koaly, tulene a mnoho ďalších živočíšnych druhov. Nachádza sa juhozápadne od Adelaide a už desaťročia priťahuje návštevníkov, ktorí obdivujú jeho pobrežie, jaskyne, Remarkable Rocks, ako aj miestnu gastronómiu a známe vína.

A potom sú tu ešte… malé tučniaky. Niekedy ich nazývajú aj tučniaky modré. Sú najmenšie na svete, merajú sotva 30 cm a vážia v priemere niečo vyše kila. Najlepší spôsob, ako ich pozorovať, je nočná prechádzka po pláži.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK