Zaujímavosti

Paleolitickí moreplavci: ako ľudia pred 30 000 rokmi zdolali prúd Kurošio

Ľudia z paleolitu sú často považovaní za primitívnych. Japonskí vedci teraz vo východnej Ázii dokázali, akých úchvatných výkonov boli ľudia schopní už pred 30 000 rokmi – a to pri plavbe na kanoe v jednom z najsilnejších prúdov na svete.

Japonskí vedci postavili pomocou kamenných nástrojov, podobných tým pred 30 000 rokmi, akési kanoe. S týmto plavidlom a bez moderných pomôcok dokázali skúsení vodáci prekonať jeden z najsilnejších morských prúdov na svete.

To dokazuje, že ľudia z paleolitu boli schopní dostať sa na jednoduchých lodiach z dnešného Taiwanu na niektoré ostrovy na juhu Japonska, vysvetľujú výskumníci pod vedením Yosuke Kaifu z Tokijskej univerzity.

Kedy a kam sa prví ľudia vo východnej Ázii presťahovali a kde sa usadili, je relatívne dobre známe. Ako sa však pohybovali po zradných námorných trasách medzi ostrovmi východnej Ázie, ostáva záhadou.

Skutočnosť, že sa dostali na ostrovy, dokazujú okrem iného archeologické nálezy z obdobia pred 35 000 až 30 000 rokmi na ostrovoch Rjúkju v juhozápadnej časti Japonska. Ako sa tam ľudia dostali bez zemepisných máp, moderných navigačných prístrojov a veľkých, stabilných lodí? To sa vedci rozhodli objasniť.

Plť, kanoe alebo niečo iné?

Najskôr na počítači simulovali prekonanie jedného z najsilnejších prúdov na svete Kurošio. Tento rýchlo tečúci morský prúd preteká západným Tichým oceánom od Filipín v severovýchodnom smere pozdĺž východného pobrežia Taiwanu a Japonska.

„Kurošio sa všeobecne považuje za nebezpečný pre plavbu. Myslel som si, že keď sa doň dostanete, môžete sa nechať len bezcieľne unášať. Ale výsledky simulácií prekonali moje očakávania,“ povedala oceánografka Yu-Lin Chang, ktorá sa podieľala na výskume.

Ak vtedy neboli k dispozícii moderné, bezpečnejšie lode, ako ľudia nakoniec prekonali tento divoký prúd? „Spočiatku sme predpokladali, že ľudia z paleolitu používali plte, ale po sérii experimentov sme zistili, že tieto plte sú príliš pomalé na prekonanie prúdu Kurošio. A nie sú dostatočne odolné,“ vysvetľuje Kaifu.

V priebehu výskumu sa ukázalo, že riešením by mohlo byť plavidlo, ktoré vedci považovali za poslednú možnú alternatívu: kanoe – loď vyrobená z jedného kmeňa stromu.

Inšpirovaný expedíciou Kon-Tiki nórskeho bádateľa Thora Heyerdahla v roku 1947, Kaifuho tím nakoniec postavil kanoe. Použili sa pritom autentické nástroje z toho obdobia, ako napríklad kamenné sekery. Len vyrúb jedle s priemerom 1 meter trval pomocou jednoduchých kamenných nástrojov šesť dní.

Päť kanoistov v 241-kilogramovom kanoe

Loď dlhá 7,5 metra a vážiaca 241 kilogramov dostala prezývku „Sugime“. V júli 2019 sa na nej vydalo na more päť skúsených veslárov – štyria muži a jedna žena. Orientovali sa iba podľa slnka, hviezd, vĺn a svojho inštinktu – bez technológií, ako je GPS alebo kompasy.

V akomsi denníku posádka opisuje okrem iného navigačné chyby spôsobené vyčerpaním, vodu v lodi, bolesť a boj s únavou a horúčavou. Približne 45 hodín po vyplávaní, po 225-kilometrovej plavbe, Sugime dorazila na ostrov Jonaguni, ktorý patrí do súostrovia Rjúkju.

„Teraz vieme, že kanoe sú dostatočne rýchle a odolné na to, aby zvládli túto cestu, ale to je len polovica príbehu,“ dodal Kaifu. „Všetci títo ľudia museli byť skúsení veslári, ktorí poznali efektívne stratégie a mali silnú vôľu preskúmať neznáme.“

Výsledky pokusu naznačujú vysokú úroveň strategických znalostí o moreplavbe medzi ranými modernými ľuďmi.

„Dôležitým posolstvom celého projektu bolo, že naši predkovia museli čeliť strategickým výzvam, aby mohli napredovať, a že tieto výzvy zvládli,“ hovorí Kaifu. „Napríklad starovekí Polynézania nemali žiadne mapy, ale podarilo sa im preplávať takmer celý Tichý oceán.“

Cesta bez spiatočného lístka

Ľudia v paleolitickej dobe dosiahli mimoriadne výkony s primitívnou technológiou, ktorú mali k dispozícii. Napriek tomu ich cesta bola pravdepodobne cestou bez návratu.

„Nemyslíme si, že bola možná spiatočná cesta. Ak máte mapu a poznáte prúd Kurošio, môžete si naplánovať spiatočnú cestu, ale niečo také sa pravdepodobne udialo až oveľa neskôr,“ vysvetľujú vedci.

Výskumníci doteraz zaznamenali výsledky v dvoch samostatných štúdiách: štúdii venovanej všeobecným podmienkam a ťažkostiam pri prekonávaní prúdu Kurošio a štúdii o experimentálnej rekonštrukcii kanoe. Obidve štúdie boli uverejnené 25. júna 2025 vo vedeckom časopise Science Advances.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK