Zaujímavosti » História

Osud cisárovnej Sissi: aký bol jej život na cisárskom dvore?

Píše sa rok 1898 a na cisárskom dvore zaviali čierne vlajky. Len niekoľko hodín predtým atentátnik ukončil život milovanej cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej ako Sissi.

„Mám cisára tak rada. Keby len nebol cisárom…,“ zveruje sa Alžbeta svojej matke, ktorá napriek hlbokej láske k Františkovi Jozefovi I. trpela pod ťarchou povinností cisárskeho zväzku. Aký bol skutočný život na cisárskom dvore? A čím sa osud legendárnej cisárovnej líšil od romantického obrazu, ktorý nám predstavili slávne filmy?

Náhodná nevesta cisára

Mladý dvadsaťtriročný cisár František Jozef I. sa mal oženiť. Jeho matka, arcivojvodkyňa Žofia, mala o budúcej cisárovnej pomerne jasnú predstavu a svoju voľbu smerovala k Helene Bavorskej, prezývanej Néné, dcére svojej sestry Ludoviky.

V auguste roku 1853 preto pozvala svoju sestru do kúpeľného mesta Bad Ischl, kde mal cisár osláviť svoje narodeniny. Nikto vtedy netušil, že mu osud zamieša karty. Ludovika totiž neprišla len s Helenou, ale aj so svojou pätnásťročnou dcérou Alžbetou.

František Jozef sa do svojej mladšej sesternice zamiloval takmer okamžite. Napriek očakávaniam svojej matky vyhlásil, že si vezme práve Alžbetu. O niekoľko mesiacov neskôr sa šestnásťročná bavorská vojvodkyňa zasnúbila s rakúskym cisárom.

Svadba sa konala 24. apríla 1854 v kostole sv. Augustína vo Viedni. Chrám osvetľovalo 15 000 sviečok a zdobili ho červené zamatové dekorácie. Alžbeta mala na sebe biele šaty vyšívané striebrom a na hlave diadém, ktorý jej požičala arcivojvodkyňa Žofia.

Divoké dieťa bavorského dvora

Alžbeta Bavorská sa narodila na Štedrý deň v roku 1837 ako dcéra bavorskej vojvodkyne Ludoviky a vojvodu Maxmiliána Jozefa.

Bezstarostné detstvo prežila v Mníchove a predovšetkým na milovanom vidieckom sídle v Possenhofene. Zatiaľ čo ostatné princezné boli od útleho veku vychovávané podľa prísnych pravidiel dvorskej etikety, mladá Alžbeta trávila čas v prírode, jazdila na koni, plávala a podnikala dlhé prechádzky v bavorských horách.

Bola najobľúbenejším dieťaťom svojho slobodomyseľného otca, po ktorom zdedila lásku k umeniu, prírode aj nezávislého ducha. Práve táto slobodomyseľná povaha sa neskôr stala jedným z určujúcich rysov jej osobnosti.

Prísne pravidlá pre cisárovnú

Život mladej Alžbety sa po zásnubách obrátil naruby. Šestnásťročná dievčina sa musela v krátkom čase premeniť na budúcu rakúsku cisárovnú.

Začalo sa náročné obdobie štúdia cudzích jazykov, dejín habsburskej monarchie a prísnej dvorskej etikety. Musela sa naučiť hovoriť spisovnou nemčinou bez bavorského prízvuku a osvojiť si desiatky pravidiel, ktoré určovali takmer každý okamih jej dňa.

Prísnym predpisom podliehala dokonca aj jej garderóba. Súčasťou svadobnej výbavy boli stovky kusov oblečenia a doplnkov – napríklad 168 párov pančúch, dvadsať párov rukavíc či 113 párov topánok. Dvorský protokol dokonca stanovoval, že cisárovná smela tie isté topánky a rukavice použiť len šesťkrát, potom pripadli jej komorným.

V neskorších rokoch sa Alžbeta postupne oslobodila od mnohých dvorských predpisov, ktoré jej boli nepríjemné. Odmietala napríklad neustále nosiť nové topánky, pretože sa domnievala, že takýto zvyk neprospieva jej zdraviu.

Matka, ktorá prišla o svoje deti

Krátko po svadbe sa Alžbete narodili tri deti a po desaťročnej prestávke aj štvrté. Prvorodená dcéra Žofia prišla na svet v roku 1855, jej život sa však tragicky skončil už o dva roky neskôr.

V roku 1857 sprevádzala cisársky pár na ceste po Uhorsku spolu so svojou mladšou sestrou Giselou. Obidve dievčatá počas pobytu vážne ochoreli, pravdepodobne na týfus alebo inú infekčnú chorobu. Gisela sa uzdravila, no malá Žofia po niekoľkých dňoch zomrela. Pre mladú cisárovnú znamenala jej smrť zdrvujúcu životnú ranu.

Táto tragická udalosť výrazne ovplyvnila Alžbetin vzťah k materstvu. Od svojich detí sa emocionálne vzdialila a ich výchovu z veľkej časti prevzala arcivojvodkyňa Žofia. Druhorodená Gisela aj následník trónu Rudolf tak vyrastali prevažne pod dohľadom svojej babičky.

Najsilnejšie puto si Alžbeta vytvorila až so svojou najmladšou dcérou Máriou Valériou, ktorá sa narodila v roku 1868 v Uhorsku. Cisárovná jej láskyplne hovorila „moja jediná“ a venovala Márii oveľa viac času a pozornosti ako svojim starším deťom. Nie je preto divu, že bola medzi ľuďmi známa ako „uhorské dieťa“.

Cisárska rodina – František Jozef I., Alžbeta a ich deti. (Vinzenz Katzler – Schloss Hof/Verejná doména)

Krása ako celoživotná povinnosť: vajíčka do vlasov a osí pás

Cisárovná Alžbeta bola po celý život známa svojou mimoriadnou krásou, ktorá však nebola darom bez námahy. Starostlivosť o jej vzhľad sa stala takmer každodennou povinnosťou a postupom času až posadnutosťou.

Jej najväčšou pýchou boli dlhé gaštanovohnedé vlasy siahajúce takmer až po zem. Ich úprava trvala niekoľko hodín a raz či dvakrát do mesiaca podstupovala náročný vlasový rituál. Na umývanie vlasov sa používala zmes z niekoľkých desiatok vaječných žĺtkov a francovky, po ktorej nasledovalo opláchnutie vývarom zo šupiek vlašských orechov.

Rovnako prísna bola aj k vlastnej postave. Pri výške 172 centimetrov vážila väčšinou len 45 až 50 kilogramov a jej pás mal obvod iba 50 centimetrov. Hmotnosť si kontrolovala niekoľkokrát denne a pravidelne si nechávala merať obvod pásu, stehien aj lýtok.

Dodržiavala tiež veľmi prísne diéty, často jedla iba ovocie, pila mlieko alebo šťavu zo surového mäsa a nosila silne utiahnuté korzety. Na udržanie štíhlej postavy využívala najrôznejšie dobové metódy, napríklad spávala vo vlhkých zábaloch, ktoré jej mali pomôcť zachovať legendárny osí pás.

Cisárovná, ktorá utekala od dvora

Alžbeta bola známa svojou neutíchajúcou túžbou po slobode a cestovaní. Kým v prvých rokoch manželstva sprevádzala cisára na oficiálnych cestách po krajinách monarchie, neskôr začala cestovať sama. Lekári jej po prekonanej bronchitíde odporučili pobyt v teplejších krajoch a práve vtedy objavila svoju celoživotnú vášeň.

Navštívila Madeiru, Španielsko, Anglicko, Švajčiarsko či Grécko, ktoré si zamilovala natoľko, že si na ostrove Korfu nechala postaviť zámok Achillion venovaný jej obľúbenému gréckemu hrdinovi Achillovi.

Na svojich cestách sa tak mohla aspoň na chvíľu oslobodiť od povinností a prísnych pravidiel cisárskeho dvora, ktoré ju sprevádzali počas väčšiny života.

Smrť, ktorá šokovala Európu

Dňa 10. septembra 1898 sa cisárovná Alžbeta zdržiavala v Ženeve, kam odcestovala pod falošným menom grófky z Hohenembsu. Keď sa ponáhľala na loď, pristúpil k nej taliansky anarchista Luigi Lucheni a ostrým pilníkom ju bodol do hrude.

Cisárovná si po útoku myslela, že bola len udretá, a dokonca nastúpila na palubu lode. Až po niekoľkých minútach stratila vedomie. Pilník zasiahol jej srdce a Alžbeta krátko nato podľahla zraneniam. Mala šesťdesiat rokov. Správa o smrti cisárovnej zasiahla celú Európu.

Skutočná Sissi verzus filmová rozprávka

Filmy a seriály často vykresľujú cisárovnú Sissi ako bezstarostnú a romantickú princeznú, ktorá našla šťastie po boku milovaného cisára. Skutočná Alžbeta Bavorská však bola oveľa zložitejšou osobnosťou, slobodomyseľnou ženou, ktorá sa nikdy úplne nezmierila s prísnymi pravidlami cisárskeho dvora.

Vynikala nielen svojou krásou, ale aj mimoriadnym intelektom. Svojím záujmom o literatúru a jazyky prevyšovala mnohé aristokratky svojej doby. Okrem nemčiny ovládala maďarčinu, angličtinu, francúzštinu, taliančinu, latinčinu a starú aj novú gréčtinu.

Hoci sa v histórii zapísala ako jedna z najkrajších európskych panovníčok, za honosnými róbami a rozprávkovým obrazom filmovej Sissi sa skrývala žena hľadajúca celý život slobodu. Bojovala so svojimi vlastnými démonmi a nikdy sa úplne nezmierila s rolou, ktorú jej osud prisúdil.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK