Inšpirácie

Odvaha musí vychádzať zo svedomia: dva historické príklady

Poslušnosť voči nemorálnemu rozkazu nie je cnosť, ale slabosť.

Niekedy je tým najodvážnejším činom povedať „nie“. A v dnešnom svete, kde sa poslušnosť často odmeňuje, vidíme tejto odvahy menej, ako by sme očakávali.

Pri jednom pracovnom pohovore, ktorý zároveň slúžil ako morálny experiment, dal šéf firmy trom uchádzačom nezvyčajné úlohy. Prvému povedal, aby udrel päsťou do okna a rozbil ho. Uchádzač tak aj urobil – išlo však o imaginárne sklo, len o simuláciu. Druhému prikázal vyliať vedro špinavej vody na upratovača odpočívajúceho v susednej miestnosti. Ani chvíľu neváhal – úloha bola opäť imaginárna, úlohu upratovača hrala vosková figurína. Obaja uchádzači rozkazy splnili bez toho, aby sa zamysleli nad ich morálnosťou.

Tretieho kandidáta požiadal, aby dvakrát udrel človeka v čakárni. Ten sa však zastavil. „Prepáčte,“ povedal, „nemám dôvod toho človeka udrieť. Aj keby som to urobil, násilie nie je riešenie. Možno preto prídem o túto prácu, ale takýto príkaz nesplním.“

Prácu nakoniec dostal on. Prečo? Pretože ukázal skutočnú odvahu – morálnu, ktorá sa nezlomí pod tlakom, a intelektuálnu, keď človek najprv premýšľa a až potom koná. Šéf vysvetlil, že skutočná sila nespočíva v slepej poslušnosti, ale v schopnosti postaviť sa a povedať nie, keď niečo nie je správne.

Charles de Gaulle: keď je odmietnutie najodvážnejší čin

Dejiny nám ponúkajú pozoruhodné príklady takejto morálnej pevnosti. Jedným z nich je prípad Charlesa de Gaulla, prezidenta Francúzska počas občianskych nepokojov v máji 1968. Protesty, ktoré sa začali na Sorbonne ako študentské demonštrácie, prerástli do širšieho hnutia, do ktorého sa zapojili robotníci a rôzne spoločenské vrstvy. V krajine vypukli masové štrajky, demonštrácie a došlo k obsadzovaniu univerzít a tovární.

Keď sa situácia v Paríži vyhrotila a začali sa objavovať výzvy na jeho odstúpenie, de Gaulle 29. mája nečakane odcestoval do nemeckého Baden-Badenu, kde sídlili francúzske jednotky. Dvakrát požiadal tamojšieho veliteľa, aby stiahol vojakov späť do Francúzska a aby potlačili nepokoje. Veliteľ však dvakrát odmietol. Pokojne mu poradil, aby svoje rozhodnutie prehodnotil – a tým zachoval pokoj i de Gaullovu povesť, ktorá mohla byť v inom prípade vážne pošramotená.

De Gaulle sa nasledujúci deň vrátil do Francúzska, rozpustil Národné zhromaždenie a vyhlásil nové voľby. Neskôr napísal manželke tohto veliteľa list, v ktorom jej vyjadril hlbokú vďaku. Veril, že to bola Božia prozreteľnosť, ktorá ho priviedla do Badenu, aby stretol človeka, ktorý mal silu a múdrosť postaviť sa dokonca prezidentovi.

Masaker na Námestí nebeského pokoja v roku 1989

V autokratických režimoch by bolo podobné odmietnutie nepredstaviteľné. Napríklad v Číne v roku 1989 úrady zabíjali pokojných študentov počas demonštrácií na Námestí nebeského pokoja. No odvaha, ak má mať skutočný význam, musí vychádzať zo svedomia. Poslušnosť voči nemorálnemu rozkazu nie je vernosť, ale slepé podriadenie sa. Rozkaz prezidenta de Gaulla napokon nebol splnený, pretože veliteľ uprednostnil demokratické princípy pred autoritou. To ostro kontrastuje s príkazom čínskeho lídra na násilné potlačenie protestov 4. júna – ten bol vykonaný bez váhania.

Skutočná odvaha sa prejavuje v múdrych rozhodnutiach. Nie je to hrubá sila ani výbojnosť, ale ochota riskovať vlastné postavenie, aby človek urobil to, čo je správne. Ako ukazujú tieto dva historické príklady – bez morálneho základu môže odvaha vyzerať odvážne, ale je nerozvážna.

Čo nám skutočná odvaha hovorí dnes

Aj v bežnom živote sme neustále skúšaní jemnejšími formami nátlaku. Politický tlak, tlak okolia či vlastné pochybnosti nás môžu zvádzať k tomu, aby sme išli proti svojmu presvedčeniu. Práve v takých chvíľach je pravá odvaha schopnosťou počúvať svoj vnútorný kompas. Znamená to spochybniť zaužívaný stav, postaviť sa za to, čo je správne, a vedieť povedať nie, i keď je v stávke veľa.

Skutočná odvaha sa nespája len s hrdinami alebo veľkolepými gestami. Niekedy sa prejavuje tichým odmietnutím ublížiť. Jemné nie, ktoré odoláva ľahšej ceste. A práve vtedy sa z neho stáva sila mocnejšia než akákoľvek hrubá sila.

Článok bol preložený z ruskej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK