Od príchodu vojsk Varšavskej zmluvy uplynulo 57 rokov (+Foto)
21. augusta 1968 sa do invázie Československa zapojilo 27 vojenských divízií (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) pod vedením generála Ivana Grigorjeviča Pavlovského. Intervenčné jednotky zahŕňali približne 500 000 vojakov, 800 lietadiel, 2000 diel a 6300 tankov.
Proces obsadenia krajiny sa začal v noci z 20. na 21. augusta 1968 a násilne zastavil prebiehajúce pokusy o reformy a demokratizáciu štátu. Okupácia, tiež známa aj ako Operácia Dunaj, predstavovala najväčšiu vojenskú akciu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.
Miestni ľudia sa okupantom snažili kontrovať. Na vojakov hádzali tehly alebo zápalné fľaše.
Len počas prvého dňa okupácie prišlo o život alebo bolo ťažko zranených 20 ľudí na území Slovenska. Celkový počet obetí počas invázie okupačných vojsk na Slovensku dosiahol 37 a do konca roka prišlo o život 137 Čechov a Slovákov.
Armády Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska odišli z Československa v období medzi 18. októbrom a 4. novembrom 1968. Okrem nich masovo opúšťali domovinu aj obyvatelia Československa, ktorí vo veľkých počtoch emigrovali do krajín západného sveta.
Na našom území ostali pôsobiť vojská Sovietskeho zväzu s počtom vyše 73 000 vojakov. Až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich prítomnosti na území Československa 406 ľudí.
Začiatok normalizácie
Začiatkom augusta pred inváziou prebehla jedna z kľúčových udalostí, keď piati vysokopostavení československí politici spísali a odovzdali tzv. pozývací list sovietskej strane.
„Pozývací list – je ľudové označenie dvojstranového rusky písaného textu, so žiadosťou o „bratskú pomoc pred hrozbou kontrarevolúcie“ a adresované najvyššiemu predstaviteľovi Sovietskeho zväzu Leonidovi Brežnevovi. Pod listom sú podpísaní:
– Alois Indra – minister dopravy a člen ÚV KSČ
– Drahomír Kolder – člen ÚV KSČ
– Oldřich Švestka – člen predsedníctva ÚV KSČ
– Antonín Kapek – člen ÚV KSČ
– Vasil Biľak – člen predsedníctva ÚV KSČ,“ uvádza na sociálnej sieti projekt Post Bellum SK / Príbehy 20. storočia.
List využil Brežnev na to, aby zorganizoval stretnutie s lídrami socialistických republík Bulharska, Maďarska, Poľska a Východného Nemecka a vysvetlil im, že „zdravé sily“ v československej komunistickej strane ich oslovili ako spojencov, aby rýchlo zasiahli proti československým reformistom na čele s Alexandrom Dubčekom (vtedy označovanými za pravicu a kontrarevolučné sily). Inkriminovaný list neskôr používala sovietska propaganda a ním zdôvodňovala vpád vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
„Mimoriadne zjazdy KSČ v Prahe a KSS v Bratislave, ktoré sa uskutočnili v prvých dňoch invázie pozývací list odmietli. Komunistická strana sa v prvých dňoch postavila na stranu reformného vedenia strany a štátu, ktoré reprezentovali Dubček a Sloboda. List preto považovali za prejav vlastizrady. Situácia sa radikálne zmenila nástupom tzv. normalizácie, ktorá inváziu označila za „bratskú výpomoc“,“ dodáva Post Bellum.
Hlavní predstavitelia Komunistickej strany Československa (KSČ) pod Dubčekovím vedením boli násilne presunutí do Moskvy, kde prebiehali rokovania od 23. do 26. augusta 1968. Výsledkom týchto rokovaní bol Moskovský protokol potvrdzujúci prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR, až pokiaľ nepominie nebezpečenstvo odchýlenia sa od socializmu. Jedinou výnimkou z 26 českých a slovenských politikov, ktorý odolal tlaku Kremľa a protokol nepodpísal, bol František Kriegel.
Prítomnosť sovietskych vojsk v Československu bola spečatená zmluvou schválenou 18. októbra 1968 parlamentom (Národným zhromaždením). Za zmluvu hlasovalo 228 poslancov, 10 sa zdržalo a 4 hlasovali proti (Gertruda Sekaninová-Čakrtová, Božena Fuková, František Kriegel a František Vodsloň).
V apríli nasledujúceho roka prevzal Gustáv Husák pozíciu prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ a začal proces normalizácie. Nastalo obdobie útlaku, cenzúry, prenasledovania a čistiek, ktoré trvalo až do pádu režimu v roku 1989.
Pamätné dni
Odchod sovietskych vojsk začal 26. februára 1990 a posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Formálny koniec tohto procesu je datovaný na 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo generál Eduard Vorobjov. Tým sa definitívne skončilo 23-ročné „dočasné“ obdobie prítomnosti sovietskych síl na území Československa.
Dňa 3. novembra 2020 prijali poslanci Národnej rady SR rozhodnutie o pridaní nových pamätných dní (sú to pracovné dni) do kalendára. K týmto dňom pribudol 21. august – určený ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 – a tiež 21. jún – určený ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. Tieto dva dni ohraničujú obdobie 23 rokov trvania okupácie.
v roku 1992 kópiu „pozývacieho listu“ odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin .
„Po Nežnej revolúcii bol Biľak obvinený z porušenia zákona na ochranu mieru a iných trestných činov. Trestné stíhanie začal (1991) Úrad federálneho ministerstva vnútra vo veci vyšetrovania protiústavnej činnosti. V roku 1993 vec odstúpil Mestskému úradu vyšetrovania v Bratislave. Biľak však nebol odsúdený ani potrestaný,“ uzatvára Post Bellum.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.