Obyvatelia Vlkolínca vyjadrujú nespokojnosť: „Po zápise do UNESCO všetko nabralo úplne iný rozmer.“
Liptov láka návštevníkov nielen svojimi úchvatnými prírodnými scenériami, ale aj klenotmi kultúrneho dedičstva, ako je horská osada Vlkolínec, momentálne miestna časť mesta Ružomberok. Malebná dedinka sa stala súčasťou svetového kultúrneho dedičstva už v roku 1993 vďaka svojej unikátnej pôvodnej ľudovej architektúre. Avšak Vlkolínec nie je len statickým pamätníkom minulosti, je to dedina, kde ľudia stále žijú a pracujú. Medzi jej obyvateľmi sa začalo prejavovať isté napätie a nespokojnosť s miestnymi orgánmi, ktoré sa podľa nich nestarajú o ich problémy.
Mesto Ružomberok zorganizovalo 9. apríla stretnutie s miestnymi obyvateľmi, aby predstavilo nový plán na správu miesta, ktoré je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Na tomto stretnutí primátor Kubáň spolu s ďalšími úradníkmi predstavili nový model fungovania Vlkolínca. Ten sa zakladá na jednotnom vstupe do všetkých expozícií vo Vlkolínci. Pripravuje sa tiež nový poznávací okruh so sprievodom, ktorý bude k dispozícii pre skupiny aj jednotlivcov.
Diskusia medzi miestnymi obyvateľmi sa zameriavala aj na riešenie dlhodobých problémov v obci, ako sú rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd a kanalizácie, budovanie verejných toaliet, oprava ciest a parkovanie. Okrem vedenia mesta odpovedali aj zástupcovia Vodárenskej spoločnosti Ružomberok a Krajského pamiatkového úradu.
Primátor sľúbil, že budú pravidelne počúvať názory miestnych a obnovenie činnosti miestnej rady na podporu zapojenia obyvateľov do rozhodovacích procesov. Tento nový prístup zdôrazňuje snahu mesta Ružomberok o zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva Vlkolínca.
Obyvatelia sú stále nespokojní
Obyvatelia sa sťažujú na nedostatok pozornosti zo strany mesta a neohľaduplné správanie niektorých turistov, ktorí sem zavítajú. Ich hlas sa zdá byť nevypočutý a ich obavy ignorované. Podľa niektorých obyvateľov sa dnes už v obci nežije dobre.
„Po zápise do UNESCO všetko nabralo úplne iný smer. To, čo tu bolo dobré, už tu nie je,ˮ povedal pre TV Regina jeden z obyvateľov.
Jedným zo závažných problémov, ktorému dnes Vlkolínčania čelia, je žumpa, ktorá vyteká priamo do potoka.
„Takto je to už tretí alebo štvrtý rok. Smrdí to tam hrozne a nedeje sa s tým nič,ˮ vyslovil svoje obavy Peter Grieš, obyvateľ Vlkolínca.
Obyvatelia sa sťažujú aj na nedostatok súkromia a cítia sa ako „opice v ZOOˮ. Niektorí si dokonca želajú, aby sa na Vlkolínec úplne zabudlo. Novému manažérovi Róbertovi Chmúrovi vyčítajú, že nerieši výzvy, s ktorými sa potýkajú.
„Nový manažér sa zatiaľ veľmi neosvedčil, viac menej tu ani nie je. Musíme ísť do Ružomberka na vyššie orgány.ˮ
Vlkolínčania sa domnievajú, že Chmúra s nimi riešiť stav v dedine nechce. Manažér Vlkolínca uznáva, že ľudia očakávajú výsledky, ale domnieva sa, že ich očakávania nie sú reálne.
„Oprava cesty bola v hre, uvažovalo sa, že by sa to stihlo do letnej sezóny. Avšak pre krátkosť času verejného obstarávania to nestihneme do tejto sezóny,ˮ vyjadril sa k požiadavkám R. Chmúra a doplnil, že keď to počkalo pár rokov, počká to aj niekoľko mesiacov. „Pracujeme na tom,ˮ dodal.
Vlkolínčania sa tiež sťažujú, že vstupné z turistických návštev osady končí v mestskej kase Ružomberka a na nich sa zabúda.
„Všetci chcú len zarábať, ale my, čo tu žijeme, z toho nemáme takmer vôbec nič,ˮ posťažoval sa Anton Sabucha, ktorý v dedine žije už 60 rokov.
„Veľa rokov sa ľudí, ktorí tam trvalo žijú, nepočúvalo. Treba hľadať aj také kompromisy, aby tí ľudia cítili, že Vlkolínec nie je dominantou len preto, že je UNESCO. Vlkolínec je jedinečný a krásny aj v tom, lebo je to žijúca dedina,ˮ priznal primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň (nezávislý).
Mesto momentálne rieši odstavnú plochu pre turistov a tiež chcú zriadiť jednotné vstupné, aby vo Vlkolínci nemuseli byť viaceré pokladne.
„Každé jedno euro, ktoré sa vyberie, bude prerozdelené,ˮ ubezpečil primátor. Mesto má v pláne rozdeliť rovnaký podiel prostriedkov pre občianske združenia a nehnuteľnosti, ako aj na údržbu Vlkolínca.
