
Neslávne známe väzenie Masanjia: Príbeh ženy, ktorá si prešla mučením a sexuálnym násilím v čínskom gulagu
„Kedykoľvek si spomeniem na notoricky známy pracovný tábor Masanjia, roztrasie sa mi srdce,“ povedala Yin Liping.
Pracovný tábor Masanjia v Číne je medzi praktizujúcimi Falun Gongu známy ako „temný brloh zla“ pre kruté mučenie, ktoré tam dozorcovia páchali.
Práve do Masanjie sa Yin dostala v septembri 2000. Predtým bola zadržiavaná a mučená v iných pracovných táboroch, no odmietala sa dať „pretransformovať“ – termín označujúci nútenie praktizujúcich Falun Gongu vzdať sa tradičnej meditačnej praxe – a preto ju poslali do Masanjie.
Väzenie Masanjia sa špecializovalo na „transformáciu“ praktizujúcich Falun Gongu všetkými prostriedkami vrátane masívneho sexuálneho zneužívania a mučenia. Potom čo v júli 1999 čínsky režim spustil perzekučnú kampaň proti Falun Gongu, známemu aj ako Falun Dafa, do Masanjie poslali v priebehu niekoľkých rokov neznáme množstvo praktizujúcich.
Veľký počet z nich to neprežilo alebo v dôsledku mučenia skončili ako fyzicky alebo mentálne postihnutí.
Počas prvých dvoch týždňov po príchode do tábora bola Yin, vtedy 32-ročná, nútená počúvať propagandu očierňujúcu duchovnú prax od 5. hodiny ráno do 2. hodiny v noci každý deň. Keď to nedosiahlo požadovaný efekt jej „transformácie“, začalo sa fyzické mučenie.
Jedna z dozorkýň ju pravidelne napádala, kopala, udierala päsťami a opakovane zasahovala citlivé časti tela elektrickými obuškami pod vysokým napätím.
„Začala ma udierať dvoma elektrickými obuškami – na tvár, krk, chodidlá a ruky. Bola som v extrémnej bolesti. Nemohla som dýchať a neustále mi mykalo tvárou. Už som nedokázala stáť a spadla som dozadu,“ povedala Yin pre webstránku Minghui.org potom, čo sa jej podarilo v roku 2013 utiecť do Thajska.
„Dotiahli ma späť do cely. Keď som sa prebrala, zistila som, že ruky, tvár, krk a chrbát mám pokryté popáleninami a pľuzgiermi. Bola som extrémne slabá. Jedna staršia pani v mojej cele, potom čo videla, ako ma zmučili, sa rozplakala a povedala: ‚Neviem, či to vydržíš. Málokto znesie také mučenie. Ak to nezvládneš, jednoducho napíš vyhlásenia, ktoré od teba chcú.‘“
Myslela na tzv. „tri vyhlásenia“, ktoré sú Falun Gong väzni svedomia nútení podpísať ako súčasť „transformácie“. Pozostávajú z listu o ľútosti, záruky, že už nikdy nebudú praktizovať Falun Gong, a zoznamu všetkých mien a adries praktizujúcich, ktorých poznajú.

Ďalšou fázou mučenia bola spánková deprivácia, pobyt na samotke a bitie spoluväzňov.
„Udierali mi hlavu o stenu, až mi hlasno zvonilo v ušiach,“ povedala Yin.
„Keď sa unavili z bitia ma, nútili ma čupieť s vystretými rukami. Pod zápästia mi dali ihly. Ak mi ruky klesli, pichli ma. Za menej ako dve hodiny mi do zápästí pichli toľkokrát, že z nich tiekla krv. Keď som ruky od ihiel odtiahla, bili ma drevenými palicami a udierali ma do tváre.“
Jedného dňa Yin opäť odtiahli do kancelárie vedúcej oddelenia Zhang Xiurong a tlačili na ňu, aby podpísala „tri vyhlásenia“.
„Odmietla som,“ povedala. „Zhang a dve strážkyne ma bili a urážali. Držala ma na zemi a ostrihala mi vlasy nožnicami. Potom sa zo mňa náramne smiala a skonštatovala, že vyzerám ako duševne chorý pacient.“
Sexuálne násilie v mužskom pracovnom tábore
19. apríla 2001, keď si Yin z 18-mesačného trestu odpykávala už 16. mesiac, ju spolu s ďalšími deviatimi praktizujúcimi Falun Gongu, ktoré sa odmietali dať transformovať, odviezli autobusom do mužského pracovného tábora Zhangshi.
Tam ženy oddelili a každú umiestnili do samostatnej miestnosti. Keď Yin vstúpila do izby dnu už boli štyria muži. Keď išla na chodbu na toaletu, videla veľkú miestnosť s 30 mužmi spiacimi na podlahe. Yin sa preľakla. Čakala, čo bude nasledovať.
Požiadala mužov, aby z jej izby odišli, aby sa mohla vyspať. Muž v strednom veku jej povedal: „Chceš spať? Nikto nesmie spať bez toho, aby bol transformovaný. Jednu ženu tu ‚trénovali‘ 18 dní bez spánku. Nakoniec sa zbláznila.“

Potom Yin počula z chodby vystrašené výkriky. Vedela, že je to jej priateľka Zhou Guirong. Vybehla von, aby ju ochránila, no mužskí väzni zaútočili na obe.
„Mužskí väzni nás opakovane bili. Pravé oko mi opuchlo od úderov a oblečenie mi roztrhali a stiahli. Zhou a mňa odtiahli späť do ciel. Štyria alebo piati muži ma bili, až som úplne stratila orientáciu. Nakoniec ma prinútili ľahnúť si rovno na posteľ. Jeden muž si na mňa sadol a udieral ma. Zatočila sa mi hlava a omdlela som,“ povedala.
„Keď sa mi vrátilo vedomie, zistila som, že vedľa mňa ležia traja muži a ich ruky a telá sú všade po mne. Dvaja stáli medzi mojimi nohami. Jeden natáčal video a druhý sa na neho díval. Neustále hovorili vulgárnosti. Jeden z nich neprestajne opakoval: ‚Netvár sa, že si mŕtva. Musíš sa vzdať Falun Gongu, aj keby si bola mŕtva!‘“
„Nemohla som uveriť tomu, čo vidím,“ povedala Yin. „Zvracala som krv a všade bola krv.“ Uvedomila si, že bola natočená počas toho, ako ju v bezvedomí masovo znásilňovali.
Medzitým stále počula Zhou kričať. Pokúsila sa mužom utiecť, aby pomohla priateľke, no jeden z nich ju udrel dreveným vešiakom do hlavy.
„Zrazu som pocítila teplú tekutinu stekajúcu po tvári, no snažila som sa postaviť. Nemala som už koncept života a smrti. Nič ma nemohlo zastaviť. Vrazila som do dverí izby najsilnejšie, ako som vedela, zatiaľ čo ma väzni bili po tele. Neustále som volala jej meno a potom vbehla do mojej izby. Zdvihla ma a bežali sme k dverám na konci chodby.“
Dvere sa im podarilo otvoriť, no muži ich chytili a odtiahli späť do izieb. V tú noc im dovolili spať, zatiaľ čo štyria väzni strážili.

Na druhý deň prišli do Yininej izby väzni, ktorí ju v noci mučili, opäť s videokamerou a pokúsili sa ju transformovať. Keď nespolupracovala, bili ju.
„A potom bol večer a stalo sa to isté ako predchádzajúcej noci,“ povedala Yin. „Začali ma mučiť ako predtým – sexuálne zneužívať. Policajné stráže sa vymenili – neboli to tie čo minulú noc.“
Stráže tiež používali elektrické obušky. Dávali elektrošoky do bradaviek, genitálií a ďalších citlivých častí tela.
Takto to pokračovalo tri dni, počas ktorých boli ženy držané v mužskom tábore. Keď ich previezli späť do Masanjie, boli nielen vážne zranené, ale úplne demoralizované a ponížené.
Zo skupiny deviatich, ktoré boli v mužskom tábore Zhangshi sexuálne napadnuté, Zhou Guirong a Su Juzhen neskôr zomreli na následky mučenia. Su sa predtým duševne zrútila.

„Zomrela mi v náručí“
Yin bola slabá už keď prišla do Masanjie v septembri 2000. Bola odsúdená na 18 mesiacov za to, že apelovala na ukončenie brutálnej represie Falun Gongu. V dvoch táboroch pred Masanjiou bola mučená a nútená vykonávať ťažké práce.
V pracovnom tábore Liaoyang jej zošediveli vlasy a kvôli vyčerpávajúcej práci prestala menštruovať. Cez deň musela naložiť osem ton oceľových tyčí na nákladné autá a v noci do 2. hodiny ráno viazať umelé kvety. Jej váha klesla zo 75 na 61 kilogramov, pričom pravidelne vracala krv.
Po skončení prvého pobytu v pracovnom tábore Masanjia ju tam poslali ešte dvakrát. Brutálne mučenie pokračovalo. Oba razy bola predčasne prepustená, pretože bola na pokraji smrti.
Po určitú dobu ju na viac ako dva mesiace pripútali k posteli a injekčne jej podávali neznáme drogy v množstve dvoch fliaš denne. V dôsledku toho dočasne stratila zrak, pričom sa u nej vyvinuli endokrinné poruchy, inkontinencia a mala krv v moči.
Počas všetkých tých rokov nezákonného zadržiavania a zneužívania Yin zostala verná svojej viere a nikdy sa nedala transformovať.
Po úteku do Thajska v auguste 2013 získala v roku 2015 štatút utečenca v Spojených štátoch. 14. apríla 2016 vo Washingtone na kongresovom vypočutí o systematickom mučení v čínskych zadržiavacích zariadeniach opísala svoje roky zneužívania v tábore Masanjia, ktorý bol v roku 2013 zatvorený.

Yin na pojednávaní uviedla, že bola svedkom niektorých sexuálnych útokov a zločinov opísaných v knihe Vaginal Coma (Vaginálna kóma) z roku 2014 od bývalého fotoreportéra New York Times Du Bina. Kniha odhaľuje brutálne sexuálne mučenie zadržaných žien praktizujúcich Falun Gongu.
Držiac knihu, povedala: „Tri zubné kefky boli zviazané dokopy a vložené do ženských intímnych častí a roztočené. Na vlastné oči som videla skupinu mužov biť staršiu praktizujúcu Falun Gongu na toalete. Násilím jej vložili zlomenú metlu do intímnych častí.“
Keď hovorila, po tvári jej stekali slzy. Dodala, že u 30 praktizujúcich Falun Gongu, ktoré osobne poznala, sa následkom mučenia vyvinuli duševné poruchy, pričom 10 z nich zomrelo, buď vo väzení, alebo po prepustení.
„Pani Wang Jie bola jednou z nich,“ povedala držiac fotografiu svojej priateľky.
„Zomrela mi v náručí 21. apríla 2012.“
„Wang Jie, Zhou Guirong a ja sme prešli brutálnou perzekúciou zla. Sľúbili sme si navzájom, že ktorákoľvek z nás to prežije, odhalí toto prenasledovanie svetu. Dnes hovorím za ne, za navždy umlčané obete,“ povedala Yin Liping na pojednávaní.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.






Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.