Domov, Svet » EÚ

Migračná kríza opäť otriasa Schengenom. Prečo sa v Európe opäť kontrolujú hranice

Keď Slovensko 21. decembra 2007 vstúpilo do schengenského priestoru, išlo o jeden z najviditeľnejších symbolov európskej integrácie. Hraničné priechody s Českom, Rakúskom, Maďarskom či Poľskom, na ktorých vodiči ešte donedávna čakali na pasové kontroly, sa prakticky zo dňa na deň stali minulosťou. Zmizli závory, colnice aj policajné kontroly a cestovanie po veľkej časti Európy sa zmenilo na bežnú jazdu bez zastavenia.

Takmer dve desaťročia po tomto historickom okamihu sa však situácia mení. Viaceré členské štáty opäť zavádzajú kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu. Policajné hliadky sa vrátili na viaceré priechody, vodiči musia počítať s kontrolou dokladov a niektoré krajiny tieto opatrenia pravidelne predlžujú. Schengen, ktorý sa stal jedným z najúspešnejších projektov európskej integrácie, dnes čelí možno najväčšej skúške od svojho vzniku.

Debata o budúcnosti Schengenu opäť nabrala na intenzite. Talianska premiérka Giorgia Meloniová navrhla pozastaviť uplatňovanie schengenského režimu voči Španielsku po prudkom náraste nelegálnej migrácie do španielskej enklávy Ceuta z Maroka. Francúzsko zároveň oznámilo sprísnenie kontrol na hraniciach so Španielskom.

Európska komisia medzitým zvolala mimoriadne rokovanie členských štátov o koordinovanej reakcii na situáciu po tom, čo spoločný list podpísalo 22 krajín EÚ. Podľa viacerých analytikov mohlo Maroko zámerne uvoľniť hraničný režim, aby vytvorilo diplomatický tlak na Španielsko po jeho zbližovaní s Alžírskom.

Hoci ide zatiaľ o politické návrhy a mimoriadnu situáciu na južnej hranici Európy, ukazujú, že Schengen sa viac než tri desaťročia po podpise dohody ocitá pod čoraz väčším tlakom. Prečo môžu členské štáty obnovovať hraničné kontroly, kde ich dnes zažívajú aj Slováci a aká je budúcnosť priestoru bez vnútorných hraníc?

Schengen nie je Európska únia

Jednou z najčastejších mylných predstáv je, že členstvo v Európskej únii (EÚ) automaticky znamená aj členstvo v Schengene. V skutočnosti ide o dva odlišné projekty.

Schengen vznikol ešte pred dnešnou podobou EÚ. Ako uvádza Európska komisia, dohoda bola podpísaná 14. júna 1985 v luxemburskej obci Schengen piatimi štátmi západnej Európy (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Západné Nemecko a Luxembursko). Platiť začala v roku 1995 a neskôr sa stala súčasťou práva EÚ prostredníctvom Amsterdamskej zmluvy.

Dnes schengenský priestor tvorí 29 štátov a viac ako 450 miliónov obyvateľov. Jeho základným princípom je voľný pohyb osôb bez systematických kontrol na vnútorných hraniciach. Nie všetky štáty Schengenu sú však členmi EÚ. Súčasťou priestoru sú aj Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, hoci do EÚ nepatria. 

Naopak, nie všetky členské štáty EÚ sú automaticky súčasťou Schengenu. Írsko si ponechalo vlastný režim hraničných kontrol a Cyprus zatiaľ čaká na dokončenie procesu plnej integrácie. 

Pre Slovensko znamenal vstup do Schengenu rýchlejšie cestovanie za prácou, jednoduchšiu nákladnú dopravu a intenzívnejší rozvoj prihraničných regiónov. Práve preto patrí medzi najhmatateľnejšie prínosy európskej integrácie.

Rumunsko a Bulharsko čakali osemnásť rokov

Najlepším dôkazom, že členstvo v EÚ automaticky neznamená vstup do Schengenu, sú Rumunsko a Bulharsko. Obe krajiny vstúpili do európskeho spoločenstva už 1. januára 2007, no na plnohodnotné členstvo v Schengene čakali takmer osemnásť rokov.

Problém nebol technický, ale politický. O prijatí nového člena totiž musia jednomyseľne rozhodnúť všetky štáty Schengenu. Rakúsko a Holandsko dlhodobo upozorňovali na obavy z migrácie, korupcie a fungovania právneho štátu.

Prvý významný posun nastal 31. marca 2024, keď boli zrušené kontroly na letiskách a v námornej doprave. Pozemné hranice však zostali pod kontrolou ešte ďalších deväť mesiacov. Až od 1. januára 2025 sa Rumunsko a Bulharsko stali plnohodnotnými členmi Schengenu aj na pozemných hraniciach. 

Prečo sa kontroly vracajú, keď Schengen stále platí?

Ak Schengen garantuje voľný pohyb bez hraničných kontrol, prečo dnes policajti opäť zastavujú autá na hraniciach medzi Rakúskom a Slovenskom alebo medzi Nemeckom a Poľskom? Odpoveď sa skrýva priamo v pravidlách fungovania Schengenu.

Kódex schengenských hraníc umožňuje členským štátom dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach pri vážnej hrozbe pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť. Takéto opatrenia však majú byť výnimočné, primerané a časovo obmedzené.

Pôvodne sa tento mechanizmus využíval najmä pri mimoriadnych udalostiach, akými boli významné medzinárodné samity, športové podujatia alebo bezprostredné teroristické hrozby. V poslednom desaťročí sa však jeho používanie výrazne rozšírilo. Dnes štáty obnovovanie kontrol odôvodňujú predovšetkým nelegálnou migráciou, činnosťou prevádzačských skupín, organizovaným zločinom či zhoršenou bezpečnostnou situáciou v Európe.

Desať rokov, ktoré zmenili Schengen

Ak by sme sa pozreli na mapu Európy ešte v roku 2014, hraničné kontroly vo vnútri Schengenu patrili skôr k výnimočným situáciám. Nasledujúce roky však priniesli sériu udalostí, ktoré postupne menili pohľad európskych vlád na bezpečnosť aj voľný pohyb.

2015: Migračná kríza

Prvým veľkým zlomom bola migračná kríza v roku 2015. Do EÚ prišlo viac ako milión žiadateľov o azyl a migrantov, pričom najvyťaženejšou trasou bola západobalkánska cesta. Niektoré štáty nadobudli presvedčenie, že ochrana vonkajších hraníc EÚ nefunguje dostatočne efektívne.

Ako prvé obnovili kontroly napríklad Nemecko, Rakúsko, Dánsko či Švédsko. Pôvodne malo ísť len o krátkodobé opatrenia. V mnohých prípadoch sa však opakovane predlžovali a niektoré z nich pretrvávajú dodnes.

2020: Pandémia covid-19
Druhým veľkým testom bol covid-19. Prakticky zo dňa na deň zaviedla väčšina európskych krajín kontroly alebo úplne obmedzila cezhraničný pohyb. Európsky parlament konštatuje, že hoci išlo o zdravotné opatrenia, pandémia ukázala, ako rýchlo dokážu členské štáty obnoviť hranice, ak to považujú za nevyhnutné.

2022: Vojna na Ukrajine
Štáty začali upozorňovať na riziko pašovania zbraní, činnosť organizovaných zločineckých skupín či zvýšený migračný tlak na niektorých trasách. Hoci väčšina utečencov z Ukrajiny cestovala legálne, vojna výrazne zmenila bezpečnostné uvažovanie európskych vlád.

2023 až 2026: Kontroly sa stávajú novým štandardom
Dnes krajiny zdôvodňujú kontroly najmä nelegálnou migráciou, prevádzačskými sieťami, organizovaným zločinom a teroristickými hrozbami.

Podľa aktuálneho prehľadu Európskej komisie majú dočasné kontroly zavedené alebo predĺžené napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Dánsko, Švédsko či Poľsko. Viaceré z nich ich pravidelne predlžujú už niekoľko rokov. Aktuálny zoznam zverejňuje Európska komisia prostredníctvom tejto webstránky.

Po nedávnych udalostiach v španielskej Ceute sa diskusia posunula ešte ďalej – po prvý raz zazneli zo strany niektorých členských štátov výzvy na obmedzenie schengenského režimu voči inému členskému štátu.

Môže dnes Slovák naraziť na kontrolu?

Krátka odpoveď znie: áno. Najpravdepodobnejšie pri ceste do Rakúska. Práve Rakúsko patrí medzi krajiny, ktoré vnútorné kontroly využívajú najdlhšie. Pôvodne ich zaviedlo počas migračnej krízy v roku 2015 na hranici s Maďarskom a Slovinskom. Neskôr ich postupne rozšírilo aj na hranice so Slovenskom a Českom. Rakúske ministerstvo vnútra argumentuje najmä bojom proti prevádzačským skupinám, vysokým migračným tlakom na západobalkánskej trase, ale aj bezpečnostnými rizikami súvisiacimi s organizovaným zločinom. 

Slovenskí vodiči však nemusia zažiť klasickú hraničnú kontrolu, akú poznali pred vstupom do Schengenu. V praxi ide najčastejšie o náhodné alebo cielené kontroly na bývalých hraničných priechodoch, pri ktorých polícia zastavuje iba vybrané vozidlá. Kontrola môže trvať niekoľko minút, no počas dopravných špičiek spôsobuje aj dlhšie kolóny.

Práve Rakúsko je zároveň dobrým príkladom toho, ako sa z pôvodne výnimočného opatrenia môže stať dlhodobá súčasť fungovania Schengenu. A to je presne otázka, ktorú si dnes kladú európske inštitúcie – ak sa dočasné kontroly pravidelne predlžujú celé roky, sú ešte naozaj dočasné?

Brusel: Hraničné kontroly majú byť výnimkou, nie pravidlom

Zatiaľ čo viaceré členské štáty EÚ považujú obnovenie kontrol za nevyhnutný nástroj ochrany bezpečnosti, Európska komisia upozorňuje na druhú stranu problému. Ak by sa z dočasných kontrol stal štandard, Schengen by postupne stratil svoj pôvodný zmysel.

Komisia preto opakovane zdôrazňuje, že hraničné kontroly na vnútorných hraniciach musia zostať krajným riešením, ktoré sa využíva iba vo výnimočných situáciách. Každé rozhodnutie musí byť časovo obmedzené, primerané konkrétnej hrozbe a členské štáty by mali zároveň preukázať, že neexistujú menej obmedzujúce opatrenia. Tieto pravidlá vychádzajú z Kódexu schengenských hraníc a Komisia ich pravidelne pripomína vo svojich hodnotiacich správach.

Brusel zároveň upozorňuje na to, že samotné kontroly problém migrácie nevyriešia. Ak sa migračné tlaky alebo činnosť prevádzačských skupín presunú o niekoľko kilometrov ďalej, hranice sa stávajú skôr symbolickým než systémovým riešením. EÚ z toho dôvodu presadzuje posilnenie ochrany vonkajších hraníc, intenzívnejšiu policajnú spoluprácu a lepšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi.

Významnú úlohu v tom má zohrávať aj Entry/Exit System (EES) – nový digitálny systém registrácie vstupov a výstupov občanov tretích krajín. Má nahradiť tradičné pečiatkovanie pasov elektronickou evidenciou biometrických údajov a má pomôcť odhaľovať neoprávnené pobyty či falšovanie identity. 

Ďalším pilierom je Pakt o migrácii a azyle, ktorý má priniesť jednotnejšie pravidlá registrácie migrantov, azylových konaní aj návratovej politiky.

Budúcnosť Schengenu bude závisieť od dôvery

Schengen dnes pravdepodobne nečelí bezprostrednému rozpadu. Bezpečnostné prostredie Európy sa však za posledné desaťročie výrazne zmenilo. Migračná kríza, pandémia, vojna na Ukrajine či rastúce obavy z organizovaného zločinu presvedčili viaceré vlády, že úplne otvorené hranice už nemožno považovať za samozrejmosť.

Otvorenou otázkou zostáva, či sa EÚ podarí obnoviť dôveru členských štátov natoľko, aby sa kontroly na vnútorných hraniciach opäť stali skutočne výnimočným nástrojom. Ak sa to nepodarí, Schengen síce formálne prežije, no jeho fungovanie sa môže postupne meniť.

Práve aktuálna migračná kríza v Ceute ukazuje, že diskusia o budúcnosti Schengenu už nie je len akademickou debatou v Bruseli. Rozhodnutia jednotlivých vlád prijaté počas niekoľkých dní môžu ovplyvniť voľný pohyb miliónov Európanov a opäť otvoriť otázku, kde sa končí solidarita a začína ochrana národných hraníc.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK