Domov, Svet » EÚ

Kto kupuje Európu? Európska únia sprísňuje preverovanie zahraničných investícií

Keď čínska štátna spoločnosť získala kontrolu nad gréckym prístavom Pireus alebo keď viaceré európske krajiny začali obmedzovať technológie Huawei pri budovaní sietí 5G, ukázalo sa, že zahraničné investície už nie sú iba ekonomickou otázkou. Európska únia (EÚ) sprísňuje pravidlá, podľa ktorých bude posudzovať, kto môže investovať do strategických sektorov európskeho hospodárstva.

EÚ bola dlhé roky jedným z najotvorenejších trhov pre zahraničné investície na svete. V ostatných rokoch sa však pohľad Bruselu výrazne mení. Dôvodom nie je snaha odradiť investorov, ale rastúce obavy z toho, že niektoré zahraničné investície môžu predstavovať bezpečnostné riziko alebo vytvárať strategickú závislosť od tretích krajín.

Najnovším krokom je prijatie aktualizovaného rámca na preverovanie zahraničných investícií, ktorý v júni schválila Rada Európskej únie. Nové pravidlá majú zabezpečiť, aby členské štáty dôslednejšie posudzovali investície smerujúce do citlivých odvetví, akými sú energetika, doprava, digitálna infraštruktúra, umelá inteligencia, kritické suroviny či obranný priemysel.

Nové pravidlá podporujú aj členské štáty, ktoré upozorňujú na meniace sa bezpečnostné prostredie. 

„V čase rastúcej geopolitickej konkurencie je ochrana strategických aktív a záujmov EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,“ povedal cyperský minister energetiky, obchodu a priemyslu Michael Damianos.

Od otvorenosti k ekonomickej bezpečnosti

EÚ čoraz viac presadzuje koncept tzv. ekonomickej bezpečnosti, ktorý sa dostal do popredia najmä po pandémii covid-19, ruskej invázii na Ukrajinu a rastúcom geopolitickom napätí medzi Západom a Čínou.

Podľa Európskej komisie nejde o ochranu európskych firiem pred konkurenciou ani o obmedzovanie voľného trhu. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa investície stali nástrojom geopolitického vplyvu alebo ohrozili bezpečnostné záujmy členských štátov.

Brusel upozorňuje na to, že nejde iba o vlastníctvo jednotlivých podnikov. Rovnako dôležité je podľa neho zabrániť tomu, aby sa EÚ stala závislou od zahraničných subjektov pri technológiách alebo infraštruktúre, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie štátu či ekonomiky.

Európska komisia v ostatných rokoch postupne rozvíja stratégiu znižovania strategických závislostí bez úplného odpútania sa od globálneho obchodu. Tento prístup označuje ako „de-risking“, teda znižovanie rizík, nie „de-coupling“, čiže úplné ekonomické oddelenie.

„Revidovaný rámec pre preverovanie zahraničných investícií je ďalším významným krokom v úsilí EÚ o ďalšie posilnenie nášho súboru nástrojov v oblasti hospodárskej bezpečnosti,“ vyhlásil slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič.

Dodal, že to umožňuje EÚ a jej členským štátom identifikovať a riešiť riziká vyplývajúce zo zahraničných investícií, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok, a zároveň chrániť kritické technológie, infraštruktúru a odolnosť dodávateľských reťazcov. 

„Zároveň zachováva otvorenosť EÚ voči zahraničným investíciám a pomáha jej udržiavať bezpečné a atraktívne miesto pre podnikanie,“ povedal Šefčovič.

Čo sa mení? A čo všetko môže EÚ preverovať?

Doterajší európsky systém preverovania zahraničných investícií funguje od roku 2020. Umožňuje členským štátom a Európskej komisii spolupracovať pri posudzovaní investícií, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok. Nové nariadenie však ide podstatne ďalej.

Po novom budú musieť všetky členské štáty vytvoriť mechanizmus preverovania zahraničných investícií. Doteraz takéto pravidlá existovali iba v niektorých krajinách a ich rozsah sa výrazne líšil.

Európska komisia aj Rada EÚ upozorňujú na skutočnosť, že predmetom preverovania nemajú byť len tradičné odvetvia, ale čoraz častejšie aj technológie a infraštruktúra, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť, obranu či hospodársku odolnosť EÚ.

Nový rámec umožňuje členským štátom posudzovať zahraničné investície najmä v oblastiach, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok. Ide napríklad o:

• energetické siete, elektrárne a plynárenskú infraštruktúru,
• letiská, prístavy a železničné uzly,
• telekomunikačné siete a dátové centrá,
• polovodiče a mikroelektroniku,
• umelú inteligenciu,
• kritické suroviny,
• obranný priemysel,
• technológie dvojakého použitia (civilného aj vojenského),
• zdravotnícke technológie,
• finančnú infraštruktúru.

Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na prípady, keď zahraničný investor využije spoločnosť registrovanú v niektorom členskom štáte EÚ ako sprostredkovateľa investície. Cieľom je zabrániť obchádzaniu pravidiel prostredníctvom dcérskych spoločností.

Nejde len o Čínu, hoci Peking hrá významnú úlohu

Hoci legislatíva nespomína žiadnu konkrétnu krajinu, odborníci sa zhodujú, že významným impulzom boli najmä skúsenosti s čínskymi investíciami.

Počas ostatných dvoch desaťročí získali čínske spoločnosti podiely vo viacerých európskych prístavoch, energetických podnikoch či technologických firmách. Niektoré členské štáty začali upozorňovať na to, že ekonomické rozhodnutia môžu mať aj bezpečnostné dôsledky.

Diskusia sa postupne rozšírila na polovodiče, batérie, telekomunikačné technológie či kritické nerastné suroviny, pri ktorých EÚ zostáva vo veľkej miere závislá od dovozu.

Európska komisia preto zdôrazňuje, že cieľom nie je blokovať zahraničné investície, ale včas identifikovať prípady, ktoré by mohli predstavovať riziko pre bezpečnosť alebo strategické záujmy EÚ.

Podobné pravidlá pritom používajú aj Spojené štáty prostredníctvom výboru CFIUS, ktorý už roky preveruje zahraničné investície z pohľadu národnej bezpečnosti. EÚ tak v tomto smere skôr dobieha vývoj v iných veľkých ekonomikách.

Keď investície vyvolali otázky: prípady z Európy aj Slovenska

Diskusia o preverovaní zahraničných investícií nevznikla vo vákuu. Európske krajiny v ostatných rokoch riešili viacero prípadov, pri ktorých sa ukázalo, že ekonomické rozhodnutia môžu mať aj bezpečnostný rozmer.

Jedným z najznámejších príkladov je grécky prístav Pireus, v ktorom postupne získala kontrolný podiel čínska štátna spoločnosť COSCO. Investícia síce priniesla modernizáciu prístavu a nové pracovné miesta, zároveň však otvorila diskusiu o tom, do akej miery by mali zahraničné štátne podniky kontrolovať strategickú infraštruktúru členských krajín EÚ. Podobné debaty sprevádzali aj budovanie sietí 5G, keď viaceré štáty obmedzili účasť čínskej spoločnosti Huawei z dôvodu možných bezpečnostných rizík.

Ani Slovensko sa týmto otázkam nevyhlo. Pozornosť vyvolala pripravovaná výstavba závodu na výrobu batérií v Šuranoch, za ktorou stojí čínska spoločnosť Gotion, ale aj skutočnosť, že automobilka Volvo Cars patrí čínskej skupine Geely. Samotné vlastníctvo ešte automaticky neznamená bezpečnostné riziko, európske inštitúcie však čoraz viac zdôrazňujú potrebu posudzovať nielen ekonomický prínos investícií, ale aj ich možné strategické dôsledky.

Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára nemusí byť rizikom samotná investícia, ale prístup k dátam, strategickej infraštruktúre či možnosť politického ovplyvňovania. Bednár v rozhovore pre Epoch Times Slovensko upozornil na to, že nie každá čínska investícia predstavuje bezprostrednú hrozbu, no niektoré projekty si zaslúžia zvýšenú pozornosť.

„Mnohé čínske investície predstavujú značné bezpečnostné riziko. Slúžia na krytie spravodajských aktivít Číny a aktivít na ovplyvňovanie diania v cieľových krajinách. Nie každá čínska investícia však predstavuje zásadné bezpečnostné riziko,“ uviedol.

Ako príklad spomenul záujem čínskych subjektov o investície v blízkosti letiska Sliač, kde sídli slovenské stíhacie letectvo, či o údržbu strategických cestných ťahov využiteľných aj na vojenskú logistiku NATO. Práve podobné projekty sa môžu stať predmetom prísnejšieho posudzovania podľa nového európskeho rámca.

Čo to môže znamenať pre Slovensko?

Slovensko už má vlastný mechanizmus preverovania zahraničných investícií. Nové európske pravidlá však prinesú užšiu koordináciu s ostatnými členskými štátmi a Európskou komisiou.

Téma pritom nie je iba v rovine teórií. V ostatných rokoch na Slovensku vyvolali diskusiu viaceré veľké zahraničné investície vrátane pripravovanej továrne na batérie v Šuranoch či širšie otázky vstupu zahraničného kapitálu do strategických sektorov hospodárstva.

Nový európsky rámec môže znamenať, že podobné projekty budú v budúcnosti podrobnejšie posudzované aj z pohľadu bezpečnostných rizík, technologických závislostí či možného vplyvu na kritickú infraštruktúru.

Otvorený trh, ale s väčšou opatrnosťou

Rada EÚ schválila nové nariadenie 8. júna. Po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie nadobudlo platnosť, pričom členské štáty budú mať 18 mesiacov na jeho plné uplatňovanie.

Brusel opakovane zdôraznil, že EÚ nechce zatvárať dvere zahraničným investorom. Nový rámec má najmä zabezpečiť, aby sa otvorenosť európskej ekonomiky nestala slabinou v čase rastúcej geopolitickej rivality.

Pandémia covid-19, energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu či rastúce napätie medzi Západom a Čínou ukázali, že závislosť od jedného dodávateľa alebo investora môže mať dôsledky ďaleko presahujúce ekonomiku. Preto sa preverovanie zahraničných investícií stáva súčasťou širšej stratégie ekonomickej bezpečnosti EÚ.

Vstupujeme tak do novej etapy hospodárskej politiky. Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa úspech meral najmä objemom prilákaných investícií, dnes čoraz väčšiu úlohu zohráva otázka, kto investuje, do čoho investuje a aký vplyv môže mať táto investícia na bezpečnosť štátu. Práve rovnováha medzi otvorenou ekonomikou a ochranou strategických záujmov bude jednou z hlavných výziev EÚ v nasledujúcich rokoch.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK