Európa čelí druhému „čínskemu šoku“: Brusel sprísňuje obchodnú obranu proti Pekingu (Komentár)
V dôsledku amerických ciel zavádzaných počas niekoľkých po sebe nasledujúcich administratív bol čínsky vývoz nútený hľadať nové trhy vrátane Európy. Brusel to označuje za existenčnú hrozbu a za druhý „čínsky šok“ po prvom, ktorý nastal v roku 2001, keď Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie. Európska únia nasleduje príklad Spojených štátov a zavádza vlastné clá zamerané na Čínu, čo môže vyvolať reťazovú reakciu a presmerovať čínsky vývoz do ďalších regiónov.
Podľa Stéphana Séjourného, výkonného podpredsedu Európskej komisie a komisára zodpovedného za priemyselnú stratégiu, sú v Európe ohrozené strategické odvetvia, ako je chemický priemysel, hutnícky a automobilový priemysel a výroba obrábacích strojov, ako aj 29 miliónov pracovných miest.
Obchodný deficit EÚ voči Číne dosiahol v roku 2025 hodnotu 359,8 miliardy eur. V minulom roku vzrástol dovoz z Číny do EÚ o 6,4 %, zatiaľ čo vývoz do Číny klesol o 6,5 %. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo viesť k nezvratnej deindustrializácii Európy, čo by ohrozilo celý európsky jednotný trh, keďže členské štáty postupne strácajú dôveru v schopnosť EÚ chrániť ich hospodárske záujmy.
Séjourné uviedol, že rozpad jednotného trhu by jednotlivé krajiny v medzinárodných rokovaniach ešte viac oslabil. Keď sa Spojené kráľovstvo v roku 2016 rozhodlo vystúpiť z EÚ, snažilo sa kompenzovať dôsledky brexitu otvorením sa ďalším krajinám vrátane Číny. Británia sa síce stala „britskejšou“, plánovaná zlatá éra „globálnej Británie“ sa však nenaplnila. Hrubý domáci produkt na obyvateľa klesol a rovnako klesol aj objem medzinárodných investícií.
Európa by podľa neho nemala upadnúť do tej istej pasce, teda prerušiť väzby so svojimi demokratickými partnermi v snahe rokovať s Pekingom a Moskvou ako súbor jednotlivých štátov namiesto jednotnej vojensko-ekonomickej aliancie demokracií. Na to potrebuje silný priemyselný ekosystém, o ktorý sa môže oprieť aj jej obranný priemysel. Partnerstvo Ruska s Čínou, invázia na Ukrajinu a hrozby voči ďalším európskym demokraciám to jasne dokazujú.
Aby sa Európa vyhla druhému čínskemu šoku, mnohí európski diplomati požadujú voči Číne „razantnejšiu a účinnejšiu obchodnoobrannú politiku“. Francúzsko, Taliansko, Litva a Holandsko stoja v Bruseli na čele boja proti nárastu nekalých obchodných praktík vrátane čínskeho dumpingu, teda predaja tovaru za ceny pod trhovou úrovňou s cieľom vytlačiť konkurenciu.
Tieto štyri krajiny spolu so Španielskom vypracovali správu o možnostiach posilnenia európskych nástrojov obchodnej ochrany. V správe sa uvádza, že niektoré krajiny zavádzajú nové obchodné bariéry alebo prispievajú k systémovej a štrukturálnej nadmernej priemyselnej kapacite, čo malo priamy dosah na európsky priemysel, ktorý v rokoch 2019 až 2025 prišiel o 1 milión pracovných miest. Francúzsky minister obchodu uviedol, že nadmerné exportné kapacity Číny sú poháňané dotáciami tamojšieho režimu, čo predstavuje veľký problém.
Španielsko a Nemecko však patria medzi krajiny, ktoré sa najviac zdráhajú narušiť obchodné vzťahy s Čínou. Nemecko, najväčšia ekonomika Európy a zároveň štát s najsilnejšími obchodnými väzbami na Čínu, je veľmi opatrné. Napriek tomu, že krajina zaznamenala v minulom roku obchodný deficit vo výške 89 miliárd eur, predstavitelia exportných odvetví vrátane automobilového, strojárskeho a elektronického priemyslu podporujú údajne „vyvážený“ prístup k Číne, ktorý má súčasne podporovať vývoz a chrániť domáci trh.
To sa však bude dosahovať len ťažko, keďže Peking presadzuje pravý opak. Nemecký priemysel je navyše vo veľkej miere závislý od dovozu vzácnych zemín a priemyselných robotov z Číny. V roku 2016 čínski investori odkúpili 95 % akcií verejne obchodovanej spoločnosti Kuka, ktorá patrí k svetovým lídrom v oblasti priemyselnej robotiky. Nemecko je dnes práve v tejto oblasti veľmi závislé od Číny.
Od 15. júna budú predstavitelia EÚ pravdepodobne diskutovať o kontrolách vývozu kritických surovín, ktoré zaviedla Čínska komunistická strana, a to na samite skupiny G7 vo Francúzsku. Následne sa 18. júna týmito otázkami budú zaoberať hlavy európskych štátov na zasadnutí v Bruseli. Podľa návrhu programu, o ktorom informoval denník Politico, budú lídri rokovať o konkurencieschopnosti EÚ, jej strategickej autonómii a globálnej ekonomickej nerovnováhe. Medzi zvažovanými opatreniami sú rýchlejšie mechanizmy na zavádzanie dovozných kvót, ciel a ďalších obchodných obmedzení voči dodávateľom s príliš veľkým podielom na trhu EÚ.
Napríklad v prípade prvkov vzácnych zemín výskumná služba Európskeho parlamentu konštatovala, že EÚ dováža z Číny všetky ťažké prvky vzácnych zemín, 85 % ľahkých prvkov vzácnych zemín a 98 % magnetov vyrobených z prvkov vzácnych zemín. Európa získava z Číny AJ 97 % svojho horčíka. Keďže vzácne zeminy sa používajú v mnohých významných priemyselných a vojenských aplikáciách, závislosť Európy od Číny v tejto oblasti posilňuje vyjednávaciu pozíciu Pekingu voči Bruselu.
EÚ už podnikla nejaké kroky na zníženie svojej závislosti od Číny. Patrí medzi ne zákaz využívať prostriedkov EÚ na nákup čínskych solárnych meničov, návrh nových pravidiel na preverovanie čínskych investícií v Európe a návrh revízie zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorého cieľom je obmedziť využívanie technológií spoločností Huawei a ZTE v európskej digitálnej infraštruktúre. Obidve čínske technologické spoločnosti boli v minulosti spájané so škandálmi vrátane podozrení zo špionáže a korupcie. Nemecko a Španielsko sa však stavajú proti tomuto opatreniu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Peking varoval Brusel pred odvetnými opatreniami, tie však nemôžu Európe uškodiť tak ako európske opatrenia Číne. Čína totiž vyváža do Európy viac tovaru než Európa do Číny, čo znamená, že európske clá majú na vzájomný obchod väčší dosah než clá zavedené Pekingom.
Zástancovia prísnejších opatrení argumentujú tým, že súčasné procesy EÚ trvajú príliš dlho. Napríklad vyšetrovania môžu trvať aj deväť mesiacov, nehovoriac o následnom zavádzaní opatrení. Navyše sa dajú pomerne ľahko obísť. Čína môže presmerovať svoj export cez tretie krajiny alebo v nich montovať výrobky a zároveň zakladať svoje spoločnosti priamo v EÚ.
Prísnejšie opatrenia by sa mohli vzťahovať na čínsky vývoz v spomínaných strategických odvetviach, ako aj na elektrické vozidlá, solárne panely, veterné turbíny a staršie typy polovodičov. Zasiahnuť by mohli aj vývoz z iných krajín vrátane amerických biopalív či ocele z Indonézie, Ukrajiny a Spojeného kráľovstva. Dokument EÚ odporúča uplatňovať prísnejšie opatrenia nielen voči krajinám, ale aj voči jednotlivým spoločnostiam, aby sa nemohli jednoducho presťahovať a obísť tak clá.
Čínska komunistická strana tvrdí, že takéto opatrenia porušujú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a predstavujú formu protekcionizmu. Ak však veľké demokracie budú s diktatúrami zaobchádzať rovnako ako so svojimi vlastnými spojencami, autoritárske režimy môžu využiť svoju bezprecedentnú kontrolu a koordináciu národných ekonomík na to, aby demokracie predstihli najprv ekonomicky a následne aj vojensky.
Môžu to robiť postupne, jednu veľkú ekonomiku za druhou, až kým nebudú všetky demokracie voči Číne oslabené. To je recept na rast medzinárodného vplyvu a potenciálne aj hegemónie sústredenej v Pekingu. Legitímnou obranou proti takémuto rastúcemu autoritárstvu sú odolné dodávateľské reťazce, friendshoring (presúvanie výroby a dodávateľských vzťahov k demokratickým partnerom) a demokratický protekcionizmus.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.