Domov

Krátky: Farmárov po slintačke a krívačke odškodnia z peňazí na rozvoj vidieka, nie z eurofondov určených na krízy

Hnutie Slovensko kritizuje vyhlásenú pomoc pre chovateľov, ktorých zasiahla nákaza slintačky a krívačky. Ministerstvo pôdohospodárstva totiž nevyužilo krízové zdroje Európskej únie a namiesto toho na odškodnenie použije peniaze pôvodne určené na obnovu a rozvoj vidieka. Tým podľa Hnutia Slovensko ministerstvo farmárov oberá o zdroje, ktoré mali podporiť ich modernizáciu a konkurencieschopnosť. Hnutie Igora Matoviča tiež tvrdí, že pomoc a opatrenia ministerstva prišli neskoro.

„Minister Takáč tak oberá farmárov o peniaze, ktoré mali ísť na začatie podnikania, obnovu, modernizáciu, ekologizáciu či zvýšenie konkurencieschopnosti,“ upozornil poslanec NR SR za Hnutie Slovensko a člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rastislav Krátky.

Program rozvoja vidieka mal v apríli k dispozícii 628 miliónov eur, no podľa Krátkeho ministerstvo nedokáže tieto prostriedky efektívne čerpať. Uviedol, že z programu už prepadlo 171 miliónov eur a hrozí, že prepadnú ďalšie. „Keďže nedokáže využiť peniaze, ktoré mal pripravené, presúva aspoň časť z nich na odškodnenie farmárov namiesto toho, aby využil európske krízové fondy, ktoré mal vyrokovať,“ kritizuje poslanec Krátky.

Hnutie Slovensko tvrdí, že pomoc prišla neskoro a vo svojej podstate iba oberá farmárov o budúce prostriedky. Prvá výzva na pomoc veľkochovateľom sa obavila totiž až po štyroch mesiacoch a ministerstvo ju financuje z programu rozvoja vidieka, ktorý slúži na modernizáciu a ekologizáciu poľnohospodárstva, nie na kompenzáciu škôd po krízach.

Rastislav Krátky tiež dodal, že aj samotná reakcia ministerstva na slintačku a krívačku bola podľa neho oneskorená. Pripomenul, že výskyt nákazy bol zaznamenaný už 10. januára v Nemecku, no ministerstvo pôdohospodárstva vtedy nezareagovalo. Dňa 6. marca sa nákaza objavila v prihraničných obciach v Maďarsku, ale ministerstvo stále neučinilo žiadne kroky. Až keď sa 21. marca na Slovensku objavili prvé tri ohniská nákazy, začali sa zavádzať opatrenia a kontrolné body na hraniciach.

Podľa Krátkeho chýbali funkčné krízové mechanizmy a zasiahla až Európska komisia, ktorá ministrovi poslala zoznam nevyhnutných opatrení. Česká republika a Poľsko pritom podľa neho zavádzali preventívne kroky, hoci v tom čase nemali na svojom území ani jedno ohnisko nákazy a zvládli tak svoje územia od nákazy ochrániť. Následkom neskorých reakcií podľa Rastislava Krátkeho vznikli na Slovensku rozsiahle škody.

„Slovensko malo šťastie, že sa nákaza nerozšírila ešte viac. Minister nemal pripravený krízový štáb, nereagoval na návrhy odborníkov a opatrenia zavádzal oneskorene,“ uzavrel poslanec Krátky.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK