Svet » Čína

„Vražedný palcát“ Pekingu: ako by elektromagnetická vojna mohla ochromiť USA a ich spojencov

Jedna vodíková bomba odpálená vo výške približne 400 km nad Spojenými štátmi by vyvolala elektromagnetický impulz (EMP) pokrývajúci 48 štátov USA, uvádza správa amerického Kongresu.

Čínsky režim by mohol nasadiť jadrové hlavice na vykonanie útokov elektromagnetickým impulzom (EMP) zameraných na americké vojenské základne alebo spojencov v Tichomorí. Tým by si potenciálne zabezpečil víťazstvo v konflikte izolovaním týchto krajín od podpory USA. Uviedol to bývalý kapitán námorníctva Carl Schuster pôsobiaci v minulosti ako riaditeľ operácií v Spoločnom spravodajskom centre Tichomorského veliteľstva amerického námorníctva.

Obmedzené nasadenie týchto zbraní, ktoré využívajú intenzívne elektromagnetické impulzy generované jadrovými výbuchmi na vyradenie elektrických sietí a elektroniky na rozsiahlom území, by však mohlo byť rozhodujúce, ak by Čínska komunistická strana (ČKS) sledovala svoje geopolitické ambície pomocou vojenských prostriedkov.

Najmä útoky EMP nad stredným Tichomorím by „zničili vesmírne komunikačné a senzorové systémy, ktoré USA používajú na varovanie, kontrolu a informovanie svojich síl“, uviedol Schuster pre The Epoch Times. Dodal, že by to „umožnilo Čínskej ľudovej republike (ČĽR) izolovať Japonsko a Taiwan“.

Peking považuje demokraticky spravovaný Taiwan za legitímnu súčasť komunistickej Číny a často vykonáva námorné a vzdušné manévre v blízkosti územia ostrova. Niektorí predstavitelia amerických spravodajských služieb varovali, že Čínska ľudovo-oslobodzovacia armáda (PĽA) si kladie za cieľ byť do roku 2027 schopná napadnúť Taiwan.

Zhasnite svetlá

Jadrové zbrane používané na vytvorenie EMP – nazývané aj HEMP kvôli ich vysokej nadmorskej výške detonácie – by mali malý, ak vôbec nejaký, priamy ničivý vplyv, ale spôsobili by rozsiahlu devastáciu tým, že by ochromili elektrickú a digitálnu infraštruktúru, na ktorej závisí moderný priemysel, logistika a komunikácia.

Jedna vodíková bomba odpálená vo výške približne 400 km nad Spojenými štátmi by podľa správy americkej kongresovej komisie z roku 2017 vyvola EMP pokrývajúce 48 amerických štátov. Keďže väčšina elektrických zariadení a zdrojov energie – vrátane motorových vozidiel – by bola vyradená z prevádzky, milióny ľudí v oblastiach postihnutých EMP by čelili hladovaniu alebo vystaveniu nepriaznivým poveternostným podmienkam.

Čína v súčasnosti vlastní približne 600 jadrových hlavíc a podľa Pentagónu je na dobrej ceste k rozšíreniu svojho arzenálu na 1 000 bômb do roku 2030. Ktorákoľvek z nich by mohla byť použitá na EMP útok, pričom veľkosť postihnutej oblasti by závisela od výbušnosti hlavice a výšky, kde dôjde k výbuchu.

Čína je tiež lídrom vo vývoji vysokovýkonných mikrovlnných (HPM) zariadení, čo sú zbrane s riadenou energiou určené na vyradenie alebo zničenie elektroniky v menšom meradle. Bežným využitím zariadení HPM je protivzdušná obrana proti dronom a raketám, ale môžu sa použiť aj v ofenzívnej úlohe, ak sa nainštalujú na rakety alebo lietadlá, aby zasiahli nepriateľskú infraštruktúru.

Medzi konvenčnou a jadrovou vojnou

Tin Pak, hosťujúci vedec na Taiwanskej národnej univerzite obrany, v článku uverejnenom Washingtonskou univerzitou v roku 2024 poukázal na to, že vojenské orgány v Číne aj v Spojených štátoch jasne nevyjadrili svoj oficiálny postoj k tomu, či by použitie jadrových výbuchov na generovanie EMP bolo považované za akt jadrovej vojny.

Vojenská literatúra publikovaná v poslednej dobe v oboch krajinách naznačuje, že EMP údery jadrovými bombami sú pod hranicou priameho jadrového útoku, ale podľa Paka kladie Čínska ľudovo-oslobodzovacia armáda (ČĽA) veľký dôraz na použitie EMP v ofenzívnych operáciách.

Poznamenal, že čínske vojenské spisy často opisujú EMP údery pomocou termínu „assassin’s mace“ (vražedný palcát), ktorý odkazuje na skrytú zbraň používanú bojovníkom na porazenie inak silnejšieho protivníka jedným úderom.

Článok cituje smernicu Ústrednej vojenskej komisie ČKS, ktorá identifikuje informačnú vojnu ako hlavnú formu vojny používanú Čínou. Dokument, publikovaný Národnou univerzitou obrany ČĽA, nazýva kybernetické útoky zamerané na komunikáciu a infraštruktúru nepriateľa ako „tromfovú kartu slabej krajiny v boji proti silnej krajine“.

„Rovnako ako sa Japonci počas druhej svetovej vojny pokúsili zasadiť devastujúci prvý úder proti americkým námorným silám umiestneným na Havaji, zdá sa, že ČĽR zvažovala podobný prekvapivý útok s použitím HEMP,“ napísal Pak.

„Poučenie z Pearl Harboru“

Priamy útok na Spojené štáty by „znamenal riziko odvetného úderu zo strany USA, ktorý si Peking nemôže dovoliť“, konštatoval Schuster pre The Epoch Times. „[Avšak] ak HEMP dokáže dosiahnuť predpokladaný účinok v požadovanej operačnej oblasti alebo regióne bez vplyvu na územie Spojených štátov, riziko jadrovej odvety sa výrazne zníži,“ povedal a dodal, že ČKS sa mohla poučiť z „lekcie z Pearl Harboru“ a japonských skúseností z druhej svetovej vojny.

Hoci sa vzťahy medzi USA a Japonskom zhoršovali už pred prekvapivým útokom Japonska 7. decembra 1941, americká verejnosť mala k vyhliadke vojny ambivalentný postoj. Po útokoch na havajskú námornú základňu, pri ktorých zahynulo takmer 2 400 amerických vojakov a civilistov, sa však verejná mienka vo veľkej miere zjednotila v úsilí o úplnú porážku cisárskeho Japonska. Komunistická Čína otestovala svoju prvú atómovú bombu v roku 1964.

„Pre Spojené štáty by bolo oveľa ťažšie zmobilizovať obyvateľstvo proti Číne“ po útoku, ktorý by sa zameral iba na spojencov USA alebo americké vojenské a spravodajské zariadenia rozmiestnené mimo Spojených štátov, poznamenal Schuster. Uviedol, že hoci líder ČKS Si Ťin-pching prikladá „vysokú prioritu“ obsadeniu Taiwanu, považuje susedné Japonsko za pravdepodobnejší cieľ čínskych EMP útokov.

Okrem Spojených štátov by Japonsko disponujúce vlastnými ozbrojenými silami a hostiace americké jednotky, bolo podľa Schustera ďalším potenciálnym spojencom, čo by prišiel Taiwanu na pomoc, ak by sa čínsky režim pokúsil obsadiť ostrov silou.

Zatiaľ čo „ČĽR by musela dať do poriadku Taiwan zdevastovaný EMP“ obnovením jeho „elektrickej a digitálnej infraštruktúry, zničením Japonska by zabránilo akejkoľvek americkej intervencii v prospech Taiwanu a vyslalo by veľmi silný geopolitický signál politickému vedeniu v Taipei, ktorý by zmenšil, ak nie úplne zničil, ich vôľu klásť odpor,“ uzavrel Schuster.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK