Krajiny G7 prejavili podporu Izraelu: Irán nesmie „nikdy vlastniť jadrovú zbraň“
Sedem najdôležitejších priemyselných krajín sveta sa stretlo 16. a 17. júna v Kanade na svojom výročnom zasadnutí. Trump zostal len jeden deň. Napriek tomu sa skupina štátov v spoločnom vyhlásení zhodla, že Irán nesmie „nikdy vlastniť jadrovú zbraň“. Krajina je „zdrojom nestability“. Čo chcel tento samit dosiahnuť?
Tento rok sa po 51. raz stretli hlavy štátov a vlád siedmich najdôležitejších priemyselných krajín sveta – Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Veľkej Británie a USA. Samit bol rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zatienený vojnou na Ukrajine a pretrvávajúcim konfliktom na Blízkom východe; novinkou je colný spor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
V minulosti bolo cieľom konferencie vždy to, aby skupina štátov našla jednotnú líniu vo svetovej politike a spoločne ju presadzovala. V predvečer samitu sa špekulovalo o tom, že tento rok nedôjde k spoločnému záverečnému vyhláseniu všetkých siedmich štátov. Ako hlavný dôvod sa uvádzala nevyriešená colná vojna s USA a postoj voči Iránu.
Vyhlásenie G7: Irán je „zdroj nestability“
Tieto obavy sa však úplne nepotvrdili. Skôr naopak, skupina štátov v pondelok večer 17. júna vo spoločnom vyhlásení vyjadrila podporu Izraelu. Irán v ňom označila za „zdroj nestability a teroru“ na Blízkom východe. A Izrael výslovne za štát, ktorý má právo na sebaobranu.
Doslovne: „Potvrdzujeme našu podporu bezpečnosti Izraela.“ Okrem toho sedem štátov „jednoznačne zdôraznilo“, že Irán „nikdy nesmie vlastniť jadrovú zbraň“. G7 ďalej vyzvala na „komplexnejšie zmiernenie nepriateľských akcií […] vrátane prímeria v Pásme Gazy“.
Hneď nato sa americký prezident Donald Trump vrátil do Washingtonu. Dôvodom bola „situácia na Blízkom východe“, ako informoval Trumpov tím tlačovú agentúru. Francúzsky prezident Emmanuel Macron považoval Trumpov predčasný odchod za pozitívny, pretože ide o dosiahnutie prímeria na Blízkom východe. Aj delegácia spolkového kancelára Friedricha Merza (CDU) vyjadrila „pochopenie“ pre Trumpovo rozhodnutie.
Trump však komentoval na Truth Social Macronovo vyhlásenie pokarhaním: „Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý túži po pozornosti, nesprávne tvrdil, že som opustil samit G7 v Kanade, aby som sa vrátil do Washingtonu, D.C., a pracoval na „prímerí“ medzi Izraelom a Iránom. Nie je to pravda! Nemá ani potuchy, prečo som teraz na ceste do Washingtonu, ale určite to nemá nič spoločné s prímerím. Ide o niečo oveľa väčšie. Či už úmyselne alebo nie, Emmanuel sa vždy mýli. Sledujte nás ďalej!“
Nesúhlas ohľadom Ruska
V prejave Trump kritizoval, že bolo nesprávne, že skupina G7, ktorej členom bolo kedysi aj Rusko, a preto sa volala G8, vylúčila Rusko z kruhu v roku 2014 po anexii Krymu. „Bola to veľká chyba,“ povedal Trump a dodal, že podľa neho by Rusko v roku 2022 nezaútočilo na Ukrajinu, keby ruský prezident Vladimir Putin nebol vylúčený z tejto skupiny štátov.
Trump pokračoval: „Putin so mnou hovorí. S nikým iným nehovorí.“ Ruský prezident „nie je z toho nadšený“. Nerozpráva sa s tými, „ktorí ho vyhodili, a ja s ním súhlasím“, sťažoval sa Trump pred svojimi kolegami.
Svojím predčasným odchodom sa Trump vyhol stretnutiu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého na samit pozvalo šesť štátov G7. Predovšetkým európske krajiny mali totiž úmysel presvedčiť Trumpa, aby zaviedol prísnejšie sankcie proti Moskve.
Zelenskyj oznámil, že mal v pláne s Trumpom hovoriť o nových nákupoch zbraní pre Ukrajinu. Stretnutie so Zelenským a generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý takisto pricestoval do Kanady v utorok 17. júna, malo pomôcť presvedčiť amerického prezidenta, aby zaujal tvrdší postoj voči Putinovi.
Teraz musia zostávajúci účastníci prijať rozhodnutie o sankciách voči Rusku bez USA. Počas rokovaní G7 Rusko zaútočilo na hlavné mesto Ukrajiny Kyjev. Podľa ukrajinských informácií zahynulo najmenej 14 ľudí.
Migrácia, umelá inteligencia, vzácne zeminy
Zoznam tém, ktorými sa hlavy štátov a vlád v Kanade zaoberali, je rozsiahly a poukazuje na početné problémy, ktoré v súčasnosti zaťažujú svetovú politiku. Za najdôležitejšie témy sa považujú riešenie celosvetovej migrácie, umelá inteligencia a vzácne zeminy. Pokiaľ ide o colný spor s USA, Spojené kráľovstvo neprejavilo záujem o spoločné európske riešenie.
Trump a britský premiér Keir Starmer prekvapili ostatné hlavy štátov a vlád v pondelok vyhlásením, že uzavreli bilaterálnu obchodnú dohodu. Veľká Británia je tak prvou krajinou, ktorá súhlasila s dohodou o znížení amerických ciel.
Tento rok sa samit G7 konal v Kananaskise, mestečku v kanadských Skalnatých vrchoch. Okrem predstaviteľov štátov G7 sa od roku 1977 na ňom zúčastňuje aj EÚ, ktorú tento rok zastupovali predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pozvanie prijali aj hlavy štátov Austrálie, Brazílie, Indonézie, Južnej Afriky, Južnej Kórey, Indie a Mexika.
G7 predstavuje 44 % svetového hrubého domáceho produktu, ale len 10 % svetovej populácie.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.