Kazachstan zatýka aktivistov za ľudské práva po tlaku zo strany Pekingu
Obhajcovia ľudských práv 15. januára obvinili Kazachstan, že koná ako predĺžená ruka pekingského bezpečnostného aparátu. Reagovali na zatýkanie aktivistov, ktorí protestovali proti masovým internačným táborom Čínskej komunistickej strany (ČKS) v čínskej provincii Sin-ťiang.
Ostrá kritika zaznela na tlačovej konferencii ChinaAid v Národnom tlačovom klube vo Washingtone, na ktorej sa zúčastnili ochrancovia ľudských práv, skupiny bojujúce za náboženskú slobodu a bývalí väzni z čínskych táborov.
Podľa Serikzhana Bilasha, zakladateľa skupiny Atajurt Kazakh Human Rights, ktorá dokumentuje porušovanie ľudských práv etnických Kazachov a Ujgurov v Číne, teraz 19 ľuďom hrozí väzenie až na 10 rokov. Medzi zadržanými je aj tehotná žena a otec siedmich detí. Všetci s výnimkou jedného sú členmi jeho skupiny.
Zatknutia nasledovali po novembrovom proteste v kazašskej Alma-Ate, kde demonštranti spálili čínsku vlajku a obrazy čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga na protest proti politike Pekingu v Sin-ťiangu a bezvízovému styku medzi Kazachstanom a Čínou.
Kazašské orgány spočiatku považovali túto záležitosť za správny delikt a udelili pokuty a 15-dňové väzby. Pod tlakom Pekingu prípad prerástol do trestného stíhania, uviedol Bilash.
Čínsky konzulát v Alma-Ate poslal 14. novembra dva listy kazašskému ministerstvu zahraničných vecí, v ktorých požiadal o stretnutie s predstaviteľmi ministerstva, a uviedol, že tento prípad má „extrémne negatívny vplyv“ na priateľstvo medzi oboma krajinami. Denník Epoch Times mal k dispozícii preložené kópie týchto listov.
Aktivisti sú teraz obvinení z podnecovania k nepokojom, čo je v Kazachstane trestný čin, ktorý organizácia Human Rights Watch opísala ako vágny a príliš všeobecný. Podľa Bilasha je štrnásť obvinených vo väzbe a ostatní sú v domácom väzení. Súdne konanie sa má začať 21. januára.
„Kazašské orgány sa v obžalobe priamo odvolávali na tieto dva listy… Niečo také sa v histórii Kazachstanu ešte nikdy nestalo,“ povedal Bilash.
Dodal, že zadržaní sú rozmiestnení vo viacerých väzniciach vzdialených stovky kilometrov od seba, čo sťažuje návštevy. Podľa jeho slov ich môžu navštevovať len právnici. V jednom prípade zadržaný muž uviedol, že ho držia v zariadení bez kúrenia napriek zimným teplotám, čo ho núti spať v topánkach a oblečení.
Bilash, ktorého v Kazachstane zatkli za jeho aktivistickú činnosť v roku 2019, má obavy, že zadržaným by mohlo byť počas väzby ublížené. Spomenul prípad smrti jeho podporovateľa Dulata Agadiho, ktorý sa v roku 2020 zúčastnil na súdnych pojednávaniach v tričku s Bilashovým menom. Tento muž neskôr zomrel vo väzení s ranami na tele, uviedol Bilash.
O niekoľko mesiacov neskôr najstaršieho syna tohto muža smrteľne pobodali. „Chceme, aby svet vedel, že títo ľudia spáchajú len tak samovraždu ani nedostanú srdcové ochorenia,“ povedal o zadržaných aktivistoch.
Nadnárodná represia
Na tlačovej konferencii obhajcovia vyzvali na prepustenie 19 aktivistov a naliehavo žiadali vlády, aby sa postavili nadnárodnej represii ČKS.
Pastor Bob Fu, zakladateľ ChinaAid, opísal incident ako „trest, ktorý presahuje hranice“. „Dnešné ticho bude pozvánkou na zajtrajšiu represiu… História zaznamená, kto stál na strane prenasledovaných a kto uprednostnil pohodlie pred svedomím,“ skonštatoval Fu.
Ďalší rečníci opísali Kazachstan ako súčasť širšieho vzorca, v ktorom Peking využíva ekonomický vplyv, diplomatický tlak a nátlak na rodiny, aby umlčal kritikov v zahraničí.
„ČKS považuje každého za hrozbu,“ povedal Serkan Tas, zástupca riaditeľa pre čínske štúdie v organizácii Victims of Communism Memorial Foundation so sídlom vo Washingtone. „Naše výskumy ukazujú, že čínske orgány označujú každého člena diaspóry, ktorý kladie kritické otázky, dokonca aj toho, kto sa jednoducho snaží nájsť nezvestného príbuzného, za zahraničného teroristu.“
Tursunay Ziyawudunová, bývalá ujgurská väzenkyňa v čínskom internačnom tábore, ktorá v roku 2019 ušla do Kazachstanu, spomína, že po odchode z Číny ju opakovane obťažovali a vyhrážali sa jej.
Čínska polícia jej údajne priamo volala, požadovala, aby sa vrátila, a zakázala jej verejne hovoriť o jej zážitkoch. Keď svedčila pred ľudskoprávnymi organizáciami a medzinárodnými médiami, tlak sa stupňoval. „Hovorili mi: ‚Nevieš, že máme tvojich príbuzných, členov tvojej rodiny? Prečo rozprávaš o tom, čím si prešla?‘“ povedala Ziyawudun denníku Epoch Times.
A dodala, že aj niekoľko novozatknutých aktivistov prežilo čínske internačné tábory a ušlo do Kazachstanu v presvedčení, že tam budú v bezpečí. Bilashova organizácia jej pomohla nájsť isté bezpečie, keď prvýkrát prišla do Kazachstanu. „Je veľmi smutné, že sú zadržaní, hoci sú mimo Číny,“ povedala.
Odborníci tvrdia, že tieto prípady poukazujú na dlhodobé nedostatky v ochrane pred nadnárodným útlakom, najmä v krajinách, ktoré sú ekonomicky závislé od Číny.
Adaire Crinerová z Uyghur Human Rights Project povedala, že je to „bolestná pripomienka dlhej histórie nadnárodného útlaku ČKS v Strednej Ázii“.
Americkí zákonodarcovia čoraz dôraznejšie upozorňujú na nátlak, ktorý Čína vyvíja na zahraničné vlády, v snahe umlčať disidentov v zahraničí.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?