
Jej slovenské medovníčky si získali aj Američanov: vedkyňa Katarína prináša do Ohia chute domova (Rozhovor)
Cez deň koordinuje vedecký výskum na jednej z najprestížnejších amerických univerzít, večer pečie kváskový chlieb, medovníčky či originálne torty. Katarína Benejová žije už roky v americkom Ohiu, kde spája svet vedy s vášňou pre tradičné pečenie a ukazuje, že slovenské recepty majú svoje miesto aj za oceánom. Pečie nielen pre rodinu a priateľov, ale aj na charitatívne podujatia. V rozhovore nám povedala o svojich pekárskych inšpiráciách, amerických dezertoch aj o tom, či v jej repertoári nájdeme kúsok Slovenska.
Epoch Times Slovensko: Vaša cesta zo Slovenska do Ohia nebola práve najjednoduchšia. Ako celý tento nápad vlastne vznikol?
Katarína Benejová: Do Ohia nás zaviedla práve veda. Manžel je tiež molekulárny biológ, boli sme spolužiaci, a on dostal ponuku spraviť časť výskumu tu, na Ohio State University, ešte v čase jeho doktorandského štúdia. Potom nasledovala ponuka vrátiť sa sem znova. Ja som sa vrátila do vedy po skončení rodičovskej dovolenky. V súčasnosti máme vlastné laboratórium a výskumný tím. Manžel je profesor na Ohio State University, vedie laboratórium a prednáša študentom biológie a medikom. Ja som laboratórny manažér a koordinujem zvyšok tímu, spolupráce s inými laboratóriami a samotný výskum.
Kam presnejšie ste sa rozhodli odsťahovať?
Žijeme priamo v hlavnom meste Ohia – v Columbuse, v jednom z jeho predmestí. Mestečko samotné je úžasné, je to taká typická, až takmer filmová americká lokalita. Ja som z generácie, čo vyrástla na Gilmore Girls, tak si predstavte Stars Hollow, len vo väčšom meradle.
Ako sa vám tam žije?
Život je tu v porovnaní so Slovenskom iný. Z môjho pohľadu viac optimistický. Ľudia sa vedia baviť a využívajú každú príležitosť či sviatok. Každý rok mesto organizuje rôzne oslavy v rámci sviatkov. Napríklad na Veľkú Noc organizuje obrovský „egg hunt“ (hľadanie vajíčok) pre deti. Na Deň nezávislosti sa koná sprievod, kde susedia v rámci jednotlivých ulíc a blokov spravia alegorické vozy a súťažia o cenu pre ten najkrajší. Tento rok sme oslávili sté výročie prvého mestského sprievodu, takže bola o to viac výnimočná. Jedna z mojich najobľúbenejších udalostí je však oslava Halloweenu, keď sa stovky dobrovoľníkov na 3 dni prezlečú do rôznych masiek, vyzdobia miestny lesík a urobia show pre ostatných obyvateľov.
Veda je jednou stranou mince, ale vy ste si získali Američanov aj svojimi receptmi a kreativitou…
Áno, v rámci pečenia sa venujem rôznym technikám, najviac pečeniu s divým kvasom alebo kváskovaniu. Ale často pečiem aj rôzne cookies či medovníčky. Kvas má svoje meno – Bart, pretože som ho založila na Bartolomeja, a čoskoro bude sláviť 12 rokov. Založila som ho teda ešte na Slovensku a presťahoval sa s nami. Pečenie je pre mňa relax, práca s cestom, zdobenie pecňov chleba, medovníkov či výroba realistických tort ma upokojuje.

Pečenie je teda skôr hobby než práca ako taká. Ako si naň dokážete nájsť čas popri každodenných povinnostiach?
Výhodou kváskovania je, že si ho viete prispôsobiť vašim potrebám a časovým možnostiam. Je pomalšie a viete ho spomaliť ešte viac, napríklad kysnutím v chladničke, takže cesto na vás počká, až budete mať znova čas. Často pečiem cez víkend, spravím viac bochníkov naraz, zamrazím a cez týždeň rozmrazím.
Pracujete aj so slovenskými receptmi?
Slovenské recepty som čiastočne prispôsobila americkým surovinám. Americká múka je inak mletá, neoznačujú ju podľa hrubosti ako u nás (hladká, polohrubá, hrubá), ale podľa obsahu lepku. Majú teda všetky mleté najemno a podľa toho, čo chcete piecť, si zvolíte obsah lepku. Napríklad na kysnuté koláče, tukové cesto, kde toho lepku potrebujete viac, sa použije chlebová (úplne iná ako naša chlebová). Potom stredne silná múka, tu ju volajú „all purpose“, čiže technicky univerzálna, sa používa na jednoduché rožky a cookies. A napokon na tortové korpusy, piškóty sa použije „cake flour“. Často pri pečení chleba využívam rôzne špeciálne múky, šľachtené eko odrody či staré odrody, ako sú pšenica jednozrnka a dvojzrnka. Mám aj obľúbených pestovateľov zrna, pretože občas si múku meliem sama.
Ktoré z tradičných slovenských chutí a kombinácií sú najbližšie k receptom, na ktoré sú miestni zvyknutí?
Všeobecne majú úspech najmä historické a tradičné recepty, najmä u Američanov, ktorí majú slovenské korene a hľadajú recepty, ktoré by im pripomenuli ich slovenské babičky. Medzi blízkymi kamarátmi a kolegami je to rôzne, asi najviac majú úspech medovníčky, lebo sú iné ako tradičné americké. Tunajší klasický gingerbread je tvrdší a krehký, veľmi podobný Lotus keksíkom. Naše medovníčky sú mäkké. Veď napokon, je to zvykom aj na Slovensku, každý rok pred Vianocami všetci zháňajú recept na mäkké medovníčky.

Aké reakcie získavate od Američanov na svoje domáce recepty a delikatesy?
Väčšinou obľubujú chute, ktoré sú podobné miestnym – klasické linecké sú podobné americkým sugar cookies. Majú radi aj kysnuté koláče. Tie sú veľmi obľúbené práve preto, že niektoré druhy sem priniesli československí prisťahovalci ešte v medzivojnovom období. Dokonca máme v Columbuse pekáreň s názvom Kolach republic, ktorú založili ľudia s českými koreňmi.
Je známe, že americké dezerty a koláče idú skôr cestou množstva farieb a farbív. Ako je to v Ohio? Do akej miery je tam rozšírená poctivá domáca pekárčina a cukrárčina?
V Ohiu je to ako v celých Štátoch, máme tu komerčné pekárne, ktoré majú v ponuke farebné sladké koláče plné cukrových sprinkles, no máme tu aj malé cukrárne, väčšinou patriace jednej rodine po generácie. Tie skôr dbajú na kvalitu surovín a rodinné zázemie. Prípadne moderné malé pekárne, ktoré hlásia návrat k historickým koreňom a ponúkajú pečivo kysnuté práve divým kvasom, nie pekárenským droždím. Máme tu napríklad vychýrenú pekáreň Dan the Baker, kde majiteľ a pekár v jednej osobe získal niekoľko celoamerických ocenení.
Našli ste si aj svojich favoritov medzi ich domácimi receptmi?
Mám veľa obľúbených amerických receptov. Som veľký milovník tekvíc. Tekvica je pre mňa veľmi univerzálna surovina, takmer ako zemiak. Takže mám vo svojom repertoári tekvicové briošky v tvare tekvičiek, tekvicovo-škoricové osie hniezda, tekvicový koláč či tekvicový chlieb. Obľúbila som si ale aj mexické conchas, ktoré sú rozšírené aj v USA. Je to brioška s keksíkom na vrchu a ten keksík môžete rôzne zdobiť. Takže v mojom podaní sme už mali conchas aj v tvare Hviezdy Smrti zo Star Wars, prípadne s logom Rebelov. Vždy ich pečiem najmä začiatkom mája, preto tá Star Wars tematika.


Medzi vašimi výtvormi nájdeme na jednej strane typické americké farebné koláčiky, ale aj jednoduché dezerty…
Pečiem veľmi pocitovo a podľa nálady. Inšpirujem sa sviatkami či trendmi, ale veľmi zaváži, či ja sama mám na danú vec chuť. Napríklad trend „lambeth cakes“ – sú to veľmi bohato zdobené torty, kde sa strieda niekoľko vrstiev krému striekaných rôznymi cukrárskymi špičkami. Myslím, že som za celú dobu tohto trendu upiekla jeden a aj ten bol v rámci kurzu, ktorý som absolvovala. Prekážali mi práve vrstvy krému. Nemám rada, ak je nepomer krému a samotnej torty. Ďalší taký trend boli „burn away cakes“, kde sa podpálila horná vrstva jedlého papiera a odhalila tak dizajn pod tým. Je to síce krásne efektné, ale nepáči sa mi mať na torte obhorené zvyšky.
Mám rada striedanie ročných období a pečenie prispôsobujem aj tomuto faktoru, najobľúbenejšia je samozrejme jeseň a čiastočne zima. Takže najčastejšie u mňa nájdete jesenné pečenie, najmä strašidelné na Halloween, ale aj klasické americké dezerty spojené so Vďakyvzdaním, rôzne predvianočné pečenie spojené so zvykmi na Sv. Martina (svätomartinské rohlíčky), na Mikuláša (krampus briošky). Z jarných sú to družbance, ktoré sa tradične piekli na 4. pôstnu nedeľu, či koláče a medovníčky na Deň Nezávislosti.

Kam potom tieto koláče a dezerty od vás putujú?
Najväčšími fanúšikmi sú dcéra a manžel. Niektoré koláče idú známym, naposledy som niesla medovníčky zdobené na Deň Nezávislosti na párty, ktorú organizovali naši kamaráti. Myslím, že mali úspech, lebo zmizli v priebehu pár minút a už sme len videli deti spokojne pobehovať s prázdnymi obalmi. Najviac však pečiem na Vianoce. U nás v rodine sme mali zvyk, že musí byť 12 druhov vianočných koláčikov. Symbolicky na každý mesiac v roku jeden druh. Takže pečiem klasické medovníčky, linecké, ischlerské, nugátové linecké, vanilkové rohlíčky či nepečené včelie úliky.
Občas pečiem medovníčky pre miestnu nadáciu Pelotonia, ktorá podporuje výskum nádorových ochorení. Každý rok organizuje benefičnú cyklojazdu, na ktorej tisícky jazdcov zbierajú prostriedky na štartovné, ktoré sa zvyšuje podľa zvolenej dĺžky trasy. Manžel sa zúčastňuje každý rok a ja mu pomáham predajom medovníčkov na rôzne témy. Už som tak piekla aj malé medovníkové bicykle. Celý zisk z podujatia ide na výskum nádorových ochorení a iba za posledných 10 rokov sa vyzbieralo viac než 250 miliónov dolárov, čo je obrovský úspech na lokálnu cyklojazdu, konajúcu sa raz do roka. Naše medovníčky tak svojou troškou prispievajú k zlepšeniu terapie pre pacientov s nádorovými ochoreniami.


Pomáhajú vám v tom aj miestne trhy a farmárska úroda?
V našom meste máme farmárske trhy od jari do jesene každý týždeň. Stretávajú sa tam farmári z okolia Columbusu, prichádzajú dokonca aj Amish farmári (najväčšia americká Amish County je severovýchodne od Columbusu), ktorí okrem ovocia a zeleniny ponúkajú aj remeselné výrobky. A tiež každý víkend počas leta prichádza farmár z Michiganu, ktorý má výborné čučoriedky, broskyne, višne a čerešne. Typické americké čučoriedky sú iné ako slovenské. Sú neskutočne sladké, ale chýba im tá svieža kyslosť typická pre slovenské čučoriedky. Práve tento farmár má odrody čučoriedok, ktoré sú najviac podobné tým slovenským, takže každý rok nakúpime veľkú zásobu. Z časti varím lekvár, aby som mala čím naplniť vianočné linecké, časť zamrazím ako zásobu na zimu.
Používate pri pečení okrem farmárskej úrody aj typické americké suroviny či potraviny, ktoré na Slovensku nemáme?
Nemyslím si, že by tu boli suroviny, ktoré by neboli dostupné na Slovensku a naopak. Zároveň ani nechýbajú vyslovene slovenské výrobky, napríklad Kofola a Horalky sú dostupné cez americký Amazon. Vianočné oblátky a salónky predáva československý obchod v New Yorku. Nemám problém ani variť typické slovenské jedlá. Bryndzové halušky máme pravidelne.
Inšpirujete sa aj rôznou kuchyňou, ktorá sa líši v rámci USA?
Áno, milujem spoznávať rôzne kuchyne v rámci jednotlivých častí USA. Newyorský bagel, chicagská pizza alebo kalifornský tartine chlieb. Veľmi mi chutí južanská kuchyňa, je pikantná, podobne ako naša juhoslovenská kuchyňa. Odporúčam južanské gumbo a beignets – šišky. V posledných rokoch mi učarovala havajská kuchyňa. Populárnym dezertom na Havaji sú malasadas – šišky, ktoré priniesli portugalskí prisťahovalci, avšak majú už svoj unikátny havajsky šmrnc.
Kus Slovenska je aj v tých historických receptoch. Obnovila som recept na družbance či weckmann a krampus briošky, ktoré sa ešte počas monarchie u nás piekli na Sv. Martina a Sv. Mikuláša.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.