Britský expert na obranu Witney: Spoliehanie sa na USA je strategickou chybou. Najväčšou hrozbou môžu byť napokon nespokojní voliči (Rozhovor)
Európa v reakcii na vojnu na Ukrajine a rastúce pochybnosti o dlhodobej miere americkej angažovanosti výrazne zvyšuje výdavky na obranu. Podľa Nicka Witneyho, historicky prvého výkonného riaditeľa Európskej obrannej agentúry (EDA), však samotné zvýšenie rozpočtov európsku bezpečnosť nevyrieši. Hrozí totiž, že značná časť nových peňazí skončí v zbraňových systémoch, ktorých zraniteľnosť odhalila vojna na Ukrajine.
Witney v rozhovore pre Epoch Times Slovensko upozorňuje na to, že európske armády sa príliš pomaly prispôsobujú vojne, v ktorej čoraz významnejšiu úlohu zohrávajú drony, robotika, raketové systémy a informačné technológie. Za jednu z najväčších slabín Európy považuje protivzdušnú a protiraketovú obranu. Tvrdí pritom, že aj v prípade odchodu amerických síl majú európske krajiny konvenčné kapacity potrebné na odstrašenie ruskej invázie – museli by ich však správne rozmiestniť a urýchlene vybudovať nové spôsobilosti.
Britský expert zároveň poukazuje na menej očividné riziko európskeho prezbrojovania. Namiesto neustáleho navyšovania obranných rozpočtov by podľa neho malo dôjsť k prehodnoteniu súčasných priorít. Za potenciálne najväčšiu hrozbu pre Európu totiž označuje nespokojných voličov, ktorí by mohli priviesť k moci populistické strany naklonené Moskve.
Epoch Times Slovensko: V nedávnom článku ste uviedli, že vojna na Ukrajine demonštrovala príchod novej éry vojen, v ktorej vojenskú silu čoraz viac určuje nie počet tankov, bojových lietadiel alebo lodí, ale drony, robotika, rakety a informačné technológie. Myslíte si, že európske vlády a armády – vrátane Spojeného kráľovstva – si túto lekciu skutočne osvojili, alebo naďalej vo veľkej miere pripravujeme naše ozbrojené sily na vojny minulosti?
Nick Witney: Obranné inštitúcie sa zvyčajne bránia zmenám. Je to súčasť ich étosu – chrániť status quo. A existuje množstvo zavedených záujmov – politických, vojenských či priemyselných – ktoré chcú, aby veci zostali tak, ako sú.
Typickou reakciou v celej Európe preto bolo uznanie, že potrebujeme nové a odlišné spôsobilosti – avšak popri starých, zastaraných programoch, nie namiesto nich. To si, samozrejme, vyžaduje väčšie rozpočty na obranu.
Európske krajiny vrátane Spojeného kráľovstva plánujú výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Je dnes väčším problémom Európy nedostatok peňazí na obranu alebo spôsob, akým sa tieto peniaze míňajú? Existuje riziko, že Európa investuje stovky miliárd eur, no nakoniec si kúpi nesprávne spôsobilosti?
Veľká časť týchto peňazí sa premrhá na vybavenie, ktoré sa počas vojny na Ukrajine ukázalo ako mimoriadne zraniteľné. Stačí sa pozrieť na ruské bojové lietadlá, ktoré sa držia vo vlastnom vzdušnom priestore, ruské vojnové lode na dne Čierneho mora či spálené ruské tankové kolóny.
Veľká časť nových peňazí sa teda premrhá. A čo je horšie, zotrvávanie pri starých systémoch odvedie pozornosť vedenia od toho, čo by malo byť absolútnou prioritou – od rozvoja kľúčových spôsobilostí potrebných pre túto novú éru vedenia vojny. Aj vojenská doktrína a výcvik sa prispôsobujú pomaly.
Ukrajina preukázala mimoriadnu schopnosť rýchlo vyvíjať a nasadzovať drony a ďalšie technológie, zatiaľ čo európske programy obstarávania v oblasti obrany môžu trvať roky. Dá sa táto kultúra rýchleho experimentovania realisticky preniesť na veľké západné armády a obranné spoločnosti v čase mieru?
Potrebná transformácia si vyžaduje obrovské kultúrne a organizačné zmeny. V čase mieru je to ťažké, priam nemožné. V istom zmysle sme však už teraz vo vojne s Ruskom.
Problémom je, že nikto neberie skutočne vážne hrozbu tak, ako ju definuje NATO: rozsiahly ruský útok do roku 2030. Až teraz sa prebúdzame a uvedomujeme si skutočnú ruskú hrozbu – hybridné útoky a útoky dronmi a raketami. A štyri roky po roku 2022 si uvedomujeme, že naša protivzdušná a protiraketová obrana je úplne nedostatočná.
Ak by Spojené štáty výrazne znížili svoje vojenské záväzky voči Európe, aké najdôležitejšie spôsobilosti by Európanom chýbali? Mohli by EÚ a Spojené kráľovstvo spoločne vybudovať dostatočne silný európsky pilier NATO a ako dlho by realisticky trvalo vytvorenie dôveryhodnej kapacity na odstrašovanie a obranu bez zásadnej závislosti od Spojených štátov?
Samozrejme, chceme, aby v Európe zostalo čo najviac amerických síl a čo najdlhšie. Ak by sa však USA stiahli už zajtra, máme konvenčné sily potrebné na odstrašenie ruskej invázie – za predpokladu, že ich rozmiestnime vpredu, na východných hraniciach, riadne chránených prekážkami, mínovými poľami a podobne.
Spojené kráľovstvo a Francúzsko spoločne disponujú odstrašujúcimi kapacitami, ktoré môžu Rusko odradiť od použitia jadrových zbraní. Museli by sme však veľmi rýchlo vyvinúť a nasadiť spôsobilosti, ktoré Ukrajine umožnili premeniť frontovú líniu na smrtiacu zónu, a nájsť prostriedky na ochranu nášho vzdušného priestoru. V tejto oblasti bola Európa dlhodobo zásadne závislá od USA – tie však svoje zásoby vyčerpali vo vojne s Iránom.
Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie patrí Spojené kráľovstvo medzi najodhodlanejších podporovateľov Ukrajiny a zachováva si voči Rusku relatívne nekompromisný postoj. Prečo si myslíte, že britský pohľad na Rusko je taký jednoznačný? Je to predovšetkým produkt britskej strategickej kultúry a historických skúseností, alebo vníma Londýn ruskú hrozbu inak ako niektoré krajiny kontinentálnej Európy?
Briti sú hrdí na to, že sú „silní v obrane“ – vychádza to z ich kultúry a histórie. A správne rozpoznali Putinov revanšizmus, zhubnosť jeho politiky a ľahostajnosť voči vlastnému obyvateľstvu.
Nepochopili však, že ešte väčšie spoliehanie sa na „špeciálny vzťah“ so Spojenými štátmi je strategickou chybou. A podobne ako veľká časť zvyšku Európy nedokázali v dostatočnej miere rozpoznať skutočnú ruskú hrozbu a prisúdiť jej potrebnú prioritu.
Ak by ste dostali ďalších 100 miliárd eur – alebo ich ekvivalent – na posilnenie obrany celej Európy, kam by ste ich investovali? A naopak, existujú tradičné vojenské spôsobilosti, do ktorých európske krajiny investujú príliš veľa vzhľadom na meniacu sa povahu vojny?
Núdzový program na posilnenie opevnení na východných hraniciach a investície do dronov, robotiky, rakiet a informačných technológií, pričom najvyššiu prioritu by mala mať spoločná európska protivzdušná a protiraketová obrana.
V skutočnosti by som však uprednostnil, aby sa tieto výdavky financovali zmenou priorít v rámci existujúcich obranných rozpočtov a aby sa dodatočné peniaze použili na splácanie dlhu a obnovu verejných služieb v celej Európe.
Najväčšou hrozbou, ktorej čelíme, totiž v skutočnosti môžu byť nespokojní voliči, ktorí privedú k moci populistické strany naklonené Moskve.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.