Jan Amos Komenský: „Všetko na tomto svete sa dá napraviť len jemným teplom lásky.“
„Všetko na tomto svete sa dá napraviť len jemným teplom lásky.“
Vyššie uvedený výrok jedného z najväčších českých mysliteľov, filozofov a spisovateľov, ktorý sa preslávil najmä ako reformátor pedagogiky, vystihuje spôsob, akým svoje nemalé dielo uskutočnil.
Jan Amos Komenský žil v pomerne zložitom období, kedy bol neustále prenasledovaný Habsburgovcami. Do jeho života tiež zničujúco zasiahla bielohorská katastrofa. V roku 1621 vtrhli na Moravu Španieli a vyplienili a vypálili mesto Fulnek, kde Komenský v tom čase žil. Po úteku do hôr jeho prvá manželka a obe deti zomreli na mor.
Ako medzinárodne uznávaný učenec sa stal politickým hovorcom pobielohorskej emigrácie a snažil sa dosiahnuť zapojenie protestantských mocností v prospech českej reformácie.
Bol tiež pozvaný do Ameriky a pozvanie obdržal aj od Francúzov.
Pedagogická činnosť
Komenský sa snažil povzbudzovať ľudí k zlepšovaniu morálky a vzdelanosti, na čo bol ako učiteľ veľmi hrdý. Na túto tému napísal množstvo diel. Patrí medzi ne Česká didaktika, Informatórium školy materskej, či súbor hier Škola hrou. Práve pedagogickými dielami sa preslávil na medzinárodnej úrovni a stal sa známou osobnosťou a reformátorom v oblasti školstva. Na základe toho bol v roku 1641 pozvaný do Londýna, kde vybudoval akadémiu vied. Následne bol pozvaný aj do Uhorska, kde bolo školstvo na veľmi nízkej úrovni.
Do školy vtedy chodili len deti bohatých rodičov, ktoré však neoplývali vždy múdrosťou a naviac boli lenivé. Aby týchto žiakov nadchol pre učenie, Komenský vytvoril dielo s názvom Orbis pictus (Svet v obrazoch). Táto moderná kniha sa čoskoro stala bestsellerom a bola preložená do jedenástich jazykov.
Spôsob jeho vyučovania bol na svoju dobu skutočne moderný. Napríklad, deti by sa mali vzdelávať nenásilnými metódami. Žiaci sa podľa neho často učia mnoho rokov látku, „ktorú je detský duch schopný naučiť sa už za jeden rok“. A tu Komenský vidí chyby v systéme a v učiteľovi. Škola by mala byť príjemná a zaujímavá, mala by povzbudzovať zvedavosť žiakov, a nie vzbudzovať v nich strach telesnými trestami a psychickým nátlakom.
„Všetko na tomto svete sa dá napraviť len jemným teplom lásky, pretože inak je to nemožné,“ poznamenal Komenský a práve týmto spôsobom sa snažil napraviť i stav vtedajšieho školstva. Podľa Komenského by výchova dieťaťa mala mať tri hlavné ciele:
- poznanie seba a sveta – vzdelávanie vo vedách a umeniach alebo remeslách
- zvládnuť seba samého – mravná výchova
- pozdvihnúť sa k Bohu – náboženská výchova
Rozdelil žiakov podľa ich nadania na:
- bystré, ktoré prinášajú potešenie
- bystré, ale lenivé
- bystré, ale vzdorovité
- deti s nedostatkom bystrého rozumu
- deti s nedostatkom bystrého rozumu a lenivé
- deti s nedostatkom bystrého rozumu a vzdorovité
Na základe týchto charakteristík potom vypracoval systémy výučby.
Snažil sa tiež zhrnúť všetky poznatky do jednotného systému v tzv. „Pláne vševeda“.
Nebol však exaktným prírodovedcom ani chladnokrvným matematikom; bol hrdý na ľudské vynálezy a veril, že prispejú k všeobecnému pokroku. Na druhej strane sa obával jednostranného zneužitia vedy a tiež jej odľudštenia. Jeho plánu mal napomáhať navrhovaný „zbor svetla“, teda akási medzinárodná akadémia vied, ktorá by podporovala výskum vedeckých noviniek.
Z Uhorska sa Komenský vrátil do poľského Lešna. V roku 1654 Poľsko napadli Švédi a v roku 1655 bolo mesto Lešno obliehané a nakoniec podpálené. Požiar tak zničil všetok jeho majetok a veľkú časť jeho rukopisov. Následne odišiel do Amsterdamu a usadil sa tam u priateľov. Bol slávny a uznávaný. Hoci zažil odlúčenie od vlasti a stratu rodiny či utrpenie počas tridsaťročnej vojny, ani v starobe neprestal veriť v lepšiu budúcnosť.
Posledných štrnásť rokov svojho života, počas vojny medzi Anglickom a Holandskom, strávil Komenský v Amsterdame. Práve tam vypracoval mierovú zmluvu „Anjel mieru“. Zomrel v novembri 1670 vo veku 78 rokov. Pochovaný je v malom kostolíku v Naardene. Jeho pamätník je pod ochranou Českej republiky.
Ďalšia tvorba
Jedným z jeho hlavných diel je „Labyrint sveta a raj srdca”. Toto dielo sa skladá z dvoch častí.
V prvej časti sa autor prechádza a pozoruje svet a potom konštatuje, že všetko na tomto svete je márne a bez skutočného úžitku. Opisuje, ako sú ľudia ponorení do svojich vlastných túžob.
V druhej časti potom nachádza riešenie tejto ťažkej situácie, ktoré tkvie jednoducho v tom, že sa človek spoľahne na vlastné srdce a nájde Boha vo svojom vnútri.
Príbeh sa začína po narodení, keď človek vstupuje do tohto sveta, aby mu bolo v dospelosti pridelené určité povolanie. Pútnika sprevádzajú dvaja sprievodcovia: Všezved Všadebuď, ktorý je stelesnením ľudskej zvedavosti a Mámenie, čiže symbol duševnej pohodlnosti a klamu. Jeho sprievodcovia mu nasadia ružové okuliare, aby získal skreslenú predstavu o svete. Pútnik si však okuliare nasadí nakrivo, aby videl skutočný stav vecí. Pozoruje ľudí, ako nosia masky so zvieracími prvkami, ktoré sa rôzne menia a robia množstvo zbytočných vecí. Sú ovládaní klamom, intrigami, márnivosťou a neresťami.
Sprevádzajú ho všetkými ulicami, aby videl rôzne vrstvy ľudskej spoločnosti a mohol si slobodne vybrať, kam sa zaradí. Tak ho zavedú aj do Zámku potešenia, kde žijú všetci tí, čo mali šťastie a získali bohatstvo. Na konci celej tejto cesty si autor zúfa:
„I zľakol som sa, že tak nikde vo svete, ani v samotnom Zámku potešenia nie je nič, čoho by sa myseľ bezpečne, smelo a úplne mohla chopiť.“
Keďže je stále nespokojný a ešte si nevybral žiadne z ukázaných miest, pretože ani jedno neposkytuje človeku vytúžený pokoj a nevidí tam zmysel svojej práce, je teda predvedený pred kráľovnú tohto sveta, Múdrosť.
Názory iných
Popredná česká čembalistka Zuzana Lapčíková po dokončení práce zhudobnenia časti Komenského diela Orbis Pictus v rozhovore pre Hospodářské noviny povedala: „Trochu som si pozmenila povrchný pohľad na Komenského, ako ho všetci poznáme. Keď sa snažíte odhaliť, čo chcel Komenský vlastne povedať, zistíte, že je to veľkolepé a úžasné. Cítite sa pred ním menší a menší a máte pocit, že vás pohltí. Rada som sa nechala pohltiť a návrat do každodennej reality mi padol zaťažko.“
Zaujímavosti
Alfons Mucha na sklonku svojho života nakreslil Komenského v Slovanskej epopeji. Na obraze je zobrazený útek českého obyvateľstva po porážke českých stavov na Bielej hore. Komenský bol medzi nimi a jeho osamelosť a izolovanosť je na obraze vyjadrená a zdôraznená šedivosťou mora a oblohy. Svetielko nádeje prichádzajúce z malej lucerny symbolizuje nádej na lepší zajtrajšok pre celú slovanskú vlasť.
Citáty Komenského
„Ak nerozumieš veciam, ktoré sa skrývajú za slovami, nie si múdry, ale papagáj.“
„Kto sa nestará o to, aby sa učil, toho budeš márne učiť, kým v ňom neprebudíš vrúcny záujem o učenie.“
„Učiť sa dá slovami, vzdelávať len príkladom.“
„Šťastný národ, ktorý má hojnosť dobrých škôl a dobrých kníh.“
„Nedovoľ, aby ti zlí ľudia bránili v konaní dobra. Ich chválou musíš pohŕdať, ich výčitky si nevšímaj. Nech ťa zlí radšej nenávidia, akoby ťa mali uctievať.“
„Buď príjemný a milý v tvári, vľúdny a zdvorilý v správaní, prívetivý a pravdovravný, vrúcny a úprimný v srdci. Miluj, a budeš milovaný.“
Kniha: Jan Amos Komenský v českom a svetovom výtvarnom umení (1642-2016)
V dejinách svetového myslenia a pedagogiky nie je veľa autorov, ktorí by svojím dielom obsiahli taký široký záber tém a dlhodobo vyvolávali taký záujem ako Jan Amos Komenský (1592-1670).
Čím viac rokov uplynulo od doby, kedy žil, tým hlbšie jeho odkaz zasahuje do modernej spoločnosti a je zarážajúce, ako aktuálne je Komenského dielo aj v 21. storočí.
Z originálneho článku preložil LS.
