Piatok 19. júla, 2024
Ernst Moro (Foto: Neznámy autor / Wikipedia, Voľné dielo)

Ohromujúci príbeh lekára zo Slovinska: zázračnou mrkvovou polievkou vyliečil tisíce detí

Písal sa 8. december 1874, keď sa v slovinskej Ľubľane narodil budúci lekár a špecialista pediatrie Ernst Moro (národnosťou Rakúšan). Keď po štúdiu v Grazi získal svoj medicínsky titul, nemohol ešte tušiť, koľko detských životov zachráni a ako jeho objavy obohatia odvetvie lekárstva. V čase, keď sa roku 1911 stal profesorom pediatrie na nemeckej Heidelberskej univerzite, pediatria sa iba vyvíjala do samostatného odboru. 

Novorodenecká úmrtnosť predstavovala začiatkom 20. storočia zhruba 25% a mnoho detí v Nemecku umieralo na hnačku v dôsledku dehydratácie. Keďže sa Moro celým srdcom oddal medicíne, tieto straty na detských životoch ho nenechali chladným. Snažil sa vymyslieť účinnú liečbu, až nakoniec pripravil jednoduchú mrkvovú polievku, ktorou deti kŕmil. Ukázalo sa, že polievka dokázala hnačku potlačiť, úmrtnosť výrazne poklesla a tak Moro zachránil tisíce detí. Išlo pritom o jednoduchý a celkom obyčajný recept, v ktorom sa do zmäknutia povarilo 500 gramov mrkvy v jednom litri vody. Na konci sa pridala štipka soli a zázračná polievka bola na svete.

Ernst Moro (Foto: Neznámy autor / Wikipedia, Voľné dielo)

Až v roku 2011 sa prišlo na to, vďaka čomu bola polievka taká účinná. Oligosacharidy obsiahnuté v mrkve bránia baktériám prilepiť sa na stenu čriev. Dnes by sme siahli po antibiotikách alebo liekoch proti hnačke, v minulosti však ľudia tieto formy liečby ešte nepoznali. Penicilín objavil až v roku 1928 Alexander Fleming.

Moro významne prispel k formovaniu pediatrie a jeho prínos nespočíval iba v zázračnej mrkvovej polievke. Vynašiel „Morovo mlieko“ slúžiace ako dojčenská výživa. Skladala sa z plnotučného mieka s prídavkom múky, masla a cukru. Vo Viedni spolupracoval s jedným z najuznávanejších pediatrov v Európe Theodorom Escherichom, objaviteľom baktérie „escherichia coli“. Pediatrická kariéra Mora začala práve v Escherichovom laboratóriu, kde experimentálne skúmal fyziológiu trávenia u dojčiat. V roku 1900 sa mu podarilo prvýkrát charakterizovať Lactobacillus acidophilus. Objavil tiež kožný test na odhalenie tuberkulózy. Používal sa naozaj dlhú dobu, minimálne do polovice 20. storočia.

U novorodencov opísal nepodmienený reflex pomenovaný ako tzv. Morov reflex. Podporoval dojčenie, pretože zistil, že dojčené deti získavajú vďaka materskému mlieku vyššiu odolnosť proti baktériám. Ako prvý opísal syndróm dráždivého hrubého čreva u detí a u tehotných žien popísal pojem „prvý trimester“.

Morov kolega August Heisler ho upozornil na účinok jabĺk ako ľudového lieku na črevné katary. Neskôr Moro publikoval aj svoju „jablkovú diétu“ na liečbu hnačky. 

Mrkvová polievka (Foto: Anikó Hanzlová)

Na Heidelberskej univerzite pôsobil až do roku 1936, potom sa stiahol do úzadia. Ako dôvod udával svoj pokročilý vek, pravda však bola taká, že to urobil kvôli svojej manželke Margarete, ktorá bola židovského pôvodu.

Až do roku 1948 pracoval ešte ako lekár, neskôr však zatúžil po odpočinku a odišiel do dôchodku. Neužil si ho príliš dlho, pretože o tri roky neskôr zomrel. 

Profesor Moro mal pozoruhodný odborný záber a právom patrí k velikánom svetovej pediatrie. Nielenže zachránil množstvo životov, ale svojou odbornosťou, tvrdou a oddanou prácou uskutočnil objavy, ktoré sú obdivuhodné dodnes. 

Prečítajte si aj