Domov

INESS: Ministerstvo priznalo, že návrh zmeny financovania škôl nemá kvantifikované ciele

Ministerstvo školstva predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o financovaní škôl, v rámci ktorej navrhuje zníženie normatívu pre súkromné a cirkevné školy o 20 %. Za Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sme podali k tomuto návrhu hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 5 460 občanov.

Dňa 28. júla 2025 INESS na rozporovom konaní na ministerstve školstva zastupovali Róbert Chovanculiak a Richard Vilkus. So zástupcami ministerstva diskutovali o našich zásadných pripomienkach. Ministerstvo akceptovalo jednu z pripomienok, no k ostatným sa buď nevyjadrilo, alebo ich neakceptovalo, čím rozpor nezanikol a ďalej pretrváva:

• Ministerstvo akceptovalo nezmyselnosť zníženia normatívu pre stredné školy.
• Naďalej odmieta brať do úvahy vyššie náklady na priestorové zabezpečenie u neštátnych škôl.
• V celom návrhu verejnej politiky absentujú kvantitatívne ciele a ukazovatele.
• Ministerstvo navrhuje „tretiu alternatívu“ pre neštátne školy, ktorá je nesystémová a vnáša do financovania neistotu a riziká.
• Celý, extrémne rýchly proces od zverejnenia návrhu po plánované prerokovanie vo vláde a parlamente je neprofesionálny a neodborný.

V tlačovej správe nižšie nájdete podrobnejšie informácie o priebehu rozporového konania, ako aj o aktuálnom vývoji novely zákona o financovaní škôl.

Na rozporovnom konaní sme so zástupcami ministerstva školstva diskutovali o nasledovných pripomienkach:

Zníženie normatívu pre stredné školy

V hromadnej pripomienke sme upozornili, že zníženie normatívneho financovania by sa nemalo týkať súkromných a cirkevných stredných škôl, keďže tieto školy si podobne ako verejné školy môžu vyberať svojich žiakov, čím nevzniká ani hypotetická „nerovnosť“ vo financovaní. Ministerstvo túto pripomienku akceptovalo a od zníženia normatívu pre stredné školy upustilo.

Rozdielne financovanie priestorov

V hromadnej pripomienke sme poukázali na fakt, že školné vyberané súkromnými školami slúži vo vysokej miere na financovanie priestorov potrebných na vyučovanie, ktoré si tieto školy musia zabezpečiť samy. Naopak, verejné školy majú priestory financované z rozpočtov obcí a miest.

Na základe aktuálnych dát zo súhrnného výkazu k správe o hospodárení za rok 2024 vieme, že súkromná škola dáva v priemere ročne len na nájomné 29 650 eur, pričom táto suma nezahŕňa opravy a ďalšie investície do priestorov. Na druhej strane, verejná škola, ktorú zriaďuje obec alebo mesto dáva na nájomné v priemere 830 eur ročne. Aj dodatočné výdavky na opravy a investície jej znova financujú obce a mestá z podielových daní, ktoré platia aj rodičia s deťmi na súkromných školách a dokonca aj samotné súkromné školy. Napriek tomu ministerstvo túto pripomienku neakceptovalo.

Absencia kvantitatívnych cieľov a analýz

Ministerstvo priznalo, že návrh novely nemá definované žiadne kvantitatívne ciele, ktoré by chcelo zmenou financovania dosiahnuť. Takýto prístup je v rozpore so zásadami tvorby verejných politík. Bez stanovených cieľov nebude možné po určitom čase vyhodnotiť, či zmena prispela k zlepšeniu systému financovania školstva, prípadne či by mala byť upravená alebo zrušená.

Ministerstvo zároveň nepripravilo analýzu očakávaných nákladov navrhovaných zmien ani odhad ich dopadu na školné v súkromných školách či na finančnú udržateľnosť týchto škôl. Nevylúčilo tak riziko, že zníženie normatívu môže viesť k zániku niektorých súkromných škôl, čo by mohlo spôsobiť pokles celkového objemu finančných prostriedkov v školstve.

Nesystematická „tretia alternatíva“

Ministerstvo navrhlo vytvorenie tretej možnosti pre súkromné školy: okrem možnosti stať sa „verejným poskytovateľom“ a vzdať sa vyberania školného alebo ostať súkromnou školou so zníženým normatívom o 20 %, by školy mohli uzavrieť individuálnu zmluvu s ministerstvom. Podmienkou takejto zmluvy je, že škola by musela mať minimálne 30 % žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom normatív by jej bol znížený iba o 5 %.

Tento návrh považujeme za nesystematický, komplikuje fungovanie systému financovania a vytvára priestor pre neistotu a ad hoc zmeny. Ministerstvo navyše nevedelo odpovedať na otázku, ako budú postupovať školy, ktoré prejavia záujem o takúto zmluvu, no vo svojom okolí nenájdu dostatok detí so špeciálnymi potrebami. Táto a mnohé ďalšie komplikácie ukazujú na nezmyselnosť tohto návrhu.

Expresné tempo legislatívneho procesu

Ministerstvo plánuje predložiť novelu zákona na rokovanie vlády už 20. augusta 2025 a následne na prvé zasadnutie Národnej rady SR po letných prázdninách 9. septembra 2025. Takýto urýchlený legislatívny proces považujeme za neodborný, neprofesionálny a rizikový. Navrhované zmeny patria k najväčším v oblasti školstva za posledné desaťročia a môžu zásadne ovplyvniť vzdelávanie približne 150 000 detí v neštátnych školách.

INESS vyzýva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby prehodnotilo svoj prístup k novele zákona o financovaní škôl a pristúpilo k odbornej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami. Zníženie normatívneho financovania bez jasných cieľov, analýz a vyhodnotenia dopadov ohrozuje kvalitu a dostupnosť vzdelávania na Slovensku.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK