Hlavný dôvod zaostávania EÚ v konkurencieschopnosti: domácnosti disponujú obrovskými úsporami, no väčšina končí mimo EÚ
Európska únia (EÚ) má dostatok úspor, no nedokáže ich efektívne premeniť na investície. Aj tak by sa dala zhrnúť nedávna diskusia europoslancov o budovaní tzv. únie úspor a investícií, ktorá sa opäť dostala do centra pozornosti Európskeho parlamentu.
Podľa viacerých rečníkov ide o kľúčový projekt pre konkurencieschopnosť, inovácie aj ekonomickú suverenitu Únie. Európske domácnosti držia obrovské objemy úspor, no veľká časť z nich končí mimo európskej ekonomiky – často v Spojených štátoch. Zároveň firmy v EÚ dlhodobo upozorňujú na problém s prístupom ku kapitálu.
„Našimi európskymi úsporami financujeme americký rast, ich technologických gigantov a ich priemysel, zatiaľ čo naše vlastné firmy majú problém získať finančné prostriedky,“ vyhlásila v pléne francúzska europoslankyňa Aurore Lalucqová z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Ódor: Európa si musí urobiť domácu úlohu
Slovenský europoslanec Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu) uviedol, že vzhľadom na súčasnú zložitosť globálneho ekonomického prostredia a zvýšenú geopolitickú neistotu by sa EÚ mala oveľa viac zamerať na politické priority, ktoré sú úplne v jej rukách. Za najdôležitejšou z nich označil jednotný trh.
Niekdajší slovenský premiér úradníckej vlády zároveň zdôraznil, že problém nie je v nedostatku peňazí, ale v ich presune. Podľa neho má EÚ veľký nevyužitý potenciál, ktorý si sama blokuje.
„V Európskej únii nie je nedostatok úspor. Problém je, že nemáme dostatočne efektívny mechanizmus, ktorý by ich nasmeroval do produktívnych investícií,“ skonštatoval Ódor.
Kľúčom je podľa neho odstránenie fragmentácie. „Tovar, služby aj kapitál strácajú čas aj peniaze pri prechode medzi členskými štátmi,“ upozornil s tým, že v mnohých oblastiach stále neexistuje skutočný jednotný trh.
Zároveň kritizoval pomalý postup. „Pokrok je pomalý, ambície obmedzené a rokovania príliš dlhé. Nemôžeme obviňovať našich konkurentov za to, že si nerobíme domácu úlohu,“ dodal.
Podľa Nerudovej európske peniaze majú zostať doma
Podobnú líniu zvolila aj česká europoslankyňa Danuše Nerudová z Európskej ľudovej strany. Podľa nej Európa čelí paradoxu – na jednej strane disponuje kapitálom, no na druhej strane ho nevie využiť. Tiež tvrdí, že európske úspory by mali financovať budúcnosť Európy.
„Každý rok z Európy odchádzajú miliardy eur, pretože naše kapitálové trhy zostávajú fragmentované,“ poznamenala Nerudová, ktorá vidí riešenie v odstránení bariér a lepšej regulácii. „Potrebujeme hlbšiu integráciu trhov, menej národných prekážok a inteligentnejšie pravidlá, ktoré uvoľnia kapitál,“ uviedla.
Zároveň poukázala na potenciál dôchodkových fondov. „Ak im umožníme viac investovať naprieč hranicami, môžu sa stať silnými dlhodobými investormi do európskej ekonomiky.“
Firmy odchádzajú, trhy sú rozdrobené
Na problém upozornili aj ďalší europoslanci. Nemecký poslanec Markus Ferber v mene Európskej ľudovej strany zdôraznil, že fragmentácia kapitálových trhov predstavuje konkurenčnú nevýhodu.
„Je to dôvod, prečo sa IPO (prvotné verejné ponuky akcií), emisie dlhopisov a zabezpečovacie transakcie príliš často uskutočňujú v Londýne alebo New Yorku, a nie vo Frankfurte, Paríži, Dubline alebo Amsterdame,“ povedal.
Holandská europoslankyňa Anouk Van Brugová z frakcie Obnovme Európu pridala konkrétny dôsledok. „Firmy vznikajú v Európe, trochu vyrastú a potom odchádzajú inde, pretože tu nenájdu dostatok kapitálu na ďalší rast,“ vysvetlila.
Európa je pritom podľa nej plná talentov. Startupy s inteligentnými nápadmi a technológiami vznikajú všade naprieč kontinentom, posilňujú našu ekonomiku a robia nás menej závislými od ostatných.
„Ak sme odhodlaní budovať silné európske spoločnosti a chceme zostať konkurencieschopní, musíme začať so startupmi. Musia byť schopné získať dostatok peňazí tu, nielen na začiatku, ale najmä vtedy, keď chcú expandovať,“ skonštatovala Van Brugová.
Výzvy na rýchlosť aj opatrnosť
V debate zaznievali aj výzvy na zrýchlenie reforiem. Eurokomisár pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné pripustil, že proces sa brzdí najmä na národnej úrovni. „Stratili sme veľa času,“ povedal s tým, že teraz je potrebné dosiahnuť politickú dohodu.
Séjourné avizoval, že Európska komisia v roku 2026 predstaví nové iniciatívy na modernizáciu pravidiel rizikového kapitálu a rastu v Európe s cieľom podporiť investície do podnikov, najmä do najinovatívnejších spoločností hľadajúcich kapitál v Európe, a investovať tento kapitál do reálnej ekonomiky.
Výkonná zložka EÚ si od tohto kroku sľubuje vytvorenie pracovných miest a popredné miesto pri inováciách a globálnej konkurencieschopnosti v mnohých odvetviach, kde čelí konkurencii.
Viacerí poslanci zároveň upozornili, že Európa má odlišnú investičnú kultúru než napríklad Spojené štáty. Vyššia opatrnosť domácností podľa nich znamená, že zmeny budú musieť byť postupné a sprevádzané budovaním dôvery.
Portugalský europoslanec Francisco Assis z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov upozornil, že hoci je diagnóza problému jasná, riešenia musia byť realistické. Pripomenul, že Európa má inú investičnú kultúru než Spojené štáty a vyššiu averziu k riziku.
„Ciele musia byť ambiciózne, ale aj realistické. Kultúra rizika zo Spojených štátov sa zázračne neobjaví v európskych mysliach. Odpor k riziku sa nedá odstrániť dekrétom,“ uviedol Assis.
Podľa neho je preto potrebné kombinovať podporu investícií s budovaním dôvery a ochranou sporiteľov. Zároveň varoval pred tým, že „veľké straty by boli politicky a sociálne neprijateľné“, či už v prípade verejných dôchodkových systémov alebo súkromných produktov.
Diskusia však zároveň ukázala aj možnú druhú stranu mince. Portugalská europoslankyňa Catarina Martinsová v mene Ľavice varovala pred rizikom, ktorému môžu byť vystavené dôchodky.
„S nimi sa netreba zahrávať. Sú to príjmy tých, ktorí pracovali, prispievali a sporili. Vystavovať úspory ľudí rulete finančných trhov je absolútne nezodpovedné,“ povedala Martinsová.
Podobné obavy zaznievali aj z ďalších strán – najmä v súvislosti s možným presunom rizika na bežných sporiteľov.
Európsky kompromis zatiaľ chýba
Debata v europarlamente tak odhalila základné napätie. Na jednej strane stojí snaha mobilizovať súkromné úspory a posilniť investície, na druhej obavy z rizík, nerovností či prílišnej centralizácie.
Z debaty však vyplýva pomerne jasný záver. EÚ stojí pred zásadnou úlohou – lepšie prepojiť svoje finančné zdroje s reálnou ekonomikou. Otázkou už nie je, či reformovať kapitálové trhy, ale ako rýchlo a akým spôsobom to urobiť tak, aby výsledok priniesol úžitok celému spoločenstvu.
EÚ tak stojí pred rozhodnutím, či dokáže svoje úspory premeniť na rast – alebo bude aj naďalej financovať ekonomiky iných regiónov.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.