Domov

Festival Ľudskosť priniesol do Zvolena tri dni empatie, dialógu a nádeje

Zvolen opäť žil ľudskosťou. Uprostred augusta sa centrum mesta premenilo na miesto plné hudby, stretnutí, rozhovorov, umenia, vôní a dobrej energie. Festival Ľudskosť spája ľudí bez rozdielu – dáva priestor rôznym názorom, kultúram, komunitám, generáciám i vierovyznaniam. Pripomína, že napriek tomu, čo nás rozdeľuje, je oveľa viac toho, čo nás spája.

Štvrtý ročník Festivalu Ľudskosť, ktorý sa konal od 14.-16. augusta, aj tentokrát sprevádzali priateľské stretnutia, koncerty, vôňa medzinárodnej kuchyne či diskusie na dôležité spoločenské témy. 

Toto letné kultúrno–komunitné podujatie vyzdvihuje aktívny občiansky život, solidaritu a empatiu. Z malej dobrovoľníckej iniciatívy, ktorá vznikla ako reakcia na vojnu na Ukrajine, sa postupne vyvinula silná komunitná platforma spájajúca ľudí naprieč generáciami i názormi. 

Diskusie o drogách, dezinformáciách a ľudskosti

Festival Ľudskosť aj tento rok ponúkol pestrú paletu programu, v ktorom si našli to svoje všetky generácie. Na výber boli viaceré koncerty a diskusie. Víkendové rána začínali jogou, pilatesom či odštartovaním cyklojazdy. Nechýbal folklór, divadlo, workshopy, tvorivé a environmentálne aktivity a bohaté sprievodné akcie. 

Téma úvodnej diskusie sa dotkla drog v slovenských uliciach. Hostia i moderátor sa zhodli na tom, že hoci drogy z nášho okolia nie sme schopní úplne vylúčiť, môžeme naše deti učiť, ako v tomto svete návykových látok prežiť menej rizikovo.

Ďalšia verejná debata, ktorú v parku moderovala novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová, sa venovala otázke, prečo toľko Slovákov verí hoaxom a dezinformáciám.

Diskusia súvisela aj s odprezentovanou výstavou Slepé škvrny pamäti, ktorá priblížila problematické pamätníky v meste Zvolen z obdobia druhej svetovej vojny. 

„Máme dosť komunistických pamätníkov, ktoré by sa odstrániť dali a mali. Tu vo Zvolene by podľa mňa ten Jegorovov pamätník mohol ísť preč. A niektoré zas tu chýbajú ako pamätník generálov Goliana a Viesta. Ten by mal ísť na námestie. Tak to bolo koncipované ako taká protiváha toho pamätníka sovietskej armády,” priblížil Radoslav Ragač z Ústavu pamäti národa. Doplnil, že to boli ľudia, ktorí boli popravení za nastolenie demokracie v Československu.

Ragač ďalej priblížil, že pamätník červenej armády si postavila vo Zvolene samotná armáda tesne po vojne. Takto to podľa jeho slov Sovieti robievali a išlo o súčasť tradičnej imperialistickej propagandy, o akési “značkovanie verejného priestoru”. 

„Razili teóriu, že kam vstúpi noha sovietskeho vojaka, kde ruský vojak preleje krv, to je  sovietske/ruské územie,” vysvetlil.

Reč bola aj o tom, ako citlivo pracovať s historickým dedičstvom vo verejnom priestore a prečo záleží na tom, aké príbehy rozprávajú naše pamätníky.

Prvá nedeľná diskusia zas bola venovaná myšlienkam holandského historika Rutgera Bregmana, autora kníh Ľudskosť a Morálna ambícia. V záverečnej debate festivalu sa diskutujúci rozprávali o tom, ako zosúladiť prebytok informácií z google s tým, čo nám radí náš lekár.

Festival zostáva bezplatný

Každoročne je festival pre všetkých návštevníkov bezplatný. „Nie je našou ambíciou konkurovať veľkým komerčným festivalom. Ľudskosti chceme zachovať charakter mestského festivalu v otvorenom priestore a s bezplatným vstupom,” predostrel Jaroslav Stehlík, jeden z organizátorov z platformy Ľudskosť.

Napriek tomu sa darí organizátorom repertoár podujatia rok čo rok rozširovať a vylepšovať. Tento ročník sa navyše niesol v znamení rozpínania ľudskosti mestom a tak Park Ľudovíta Štúra nebol jediným miestom, kde sa konal festivalový program. 

Prvé komunitné raňajky

Ľudskosť zavítala aj na miestne trhovisko. Zvolenská tržnica ožila a premenila sa na prístav prvých komunitných raňajok prepájajúci všetky generácie. Deti nalievali limonádu, dámy seniorky natierali nátierky na chlebík a DJ hral svoj Fresh market set.

Všetci prítomní sa zišli pri jednom veľkom stole a spoločne hodovali. Každý niečo priniesol. Jeden syrové nite, druhý ríbezľový džem a mätový sirup, niekto napiekol bezlepkový koláč, iný sa podelil o úrodu zo záhradky. Občianske združenie Búda pripravovalo rituálne vegánske kakao a netradiční predajcovia ponúkali svoje výrobky.

„Bol to neskutočný zážitok. Dobrá energia, prirodzené prepájanie ľudí a pocit, že presne takto nejako vyzerá Ľudskosť v praxi. Ľudskosť sama,” komentovala organizátorka raňajok Andrea Čečetková.

Netradičná kaviareň

Tento ročník zaplnil tiež vonkajšie priestory Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V tzv. Podhubí divadla vznikla provizórna obývačka, kde mali svoje miesto neformálne diskusie Rotary clubu.

Návštevníci festivalu mali možnosť v Podhubí navštíviť tiež Social Design Café – putovnú sociálnu kaviareň, ktorá bojuje proti predsudkom a približuje život v generačnej chudobe a sociálnom vylúčení.

„Čakala som kávu, dostala som však niečo úplne iné. Možnosť na chvíľu zažiť, aké je to, keď sa na vás spoločnosť pozerá cez predsudky, keď nemáte rovnaké možnosti ako ostatní alebo keď sa ocitnete na okraji spoločnosti,” opísala jedna z návštevníčok svoje dojmy.

V sociálnej kaviarni teda nejde o vychutnanie si teplého nápoja z keramickej šálky, ale o zážitok, ktorý človeka prinúti pozrieť sa na svet očami niekoho iného, z čoho môže mať zmiešané pocity či husiu kožu. Ide o spoločný projekt študentov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a neziskovej organizácie Človek v ohrození.

Deti z Ukrajiny

Jedna z tohtoročných sprievodných aktivít festivalu započala už v pondelok 10. augusta, keď sa mesto Zvolen stalo na týždeň hostiteľom detí z ukrajinského mesta Rivne. 

Organizátori v spolupráci so zvolenskou a banskobystrickou samosprávou pripravili letný tábor, ktorého cieľom bolo dopriať deťom vyrastajúcim vo vojnových podmienkach aspoň pár dní obyčajného leta bez strachu, sirén a každodenného stresu.

“Robíme to pre deti, ktoré týmto konfliktom trpia najviac a úplne nevinne. Chceme im aspoň na okamih zmierniť vojnové traumy a dopriať im pocit bezpečia a slobody,” zhrnul Stehlík pre festivalové noviny.

Organizátori uviedli, že viaceré z prítomných detí už prišli o svojich otcov alebo sú ich otcovia nezvestní či v zajatí a čakajú na akékoľvek správy o nich.

Ekumenická bohoslužba

K festivalu už neodmysliteľne patrí aj ekumenická bohoslužba, ktorá má svoje pevné miesto vždy v nedeľu dopoludnia. Ide o stretnutie viacerých vierovyznaní, ktoré spája modlitba, vzájomný rešpekt, úcta k rozdielnosti a predovšetkým viera, že dobro a ľudskosť nás dokážu spájať silnejšie než čokoľvek, čo nás rozdeľuje.

Svoje slovo predniesli katolícky kňaz Marek Trochan, židovský rabín Michail Kapustník, pravoslávny kňaz Marek Ignácik a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, pričom ich vystúpenie doplnili detské hlasy zboru Superar.

„Keď som si zadal do nášho googlu slová ľudskosť vo svätom písme, hneď mi vybehla umelá inteligencia, ktorú ja veľmi nemám rád, a napísala, že ľudskosť vo svätom písme je zakorenená v Božom obraze a v Božej podobe, ktorú nosí v sebe každý človek. A ja s ňou súhlasím,” zhrnul pravoslávny kňaz.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK