August 1968 pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou
August 1968 pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou. Vyhlásil to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pri príležitosti 58. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Podľa predsedu ZMOS ide o jednu z najtemnejších kapitol moderných dejín.
„Do našej krajiny vstúpili cudzie tanky a vojaci, aby zastavili reformný proces a nádeje ľudí na slobodnejšiu, otvorenejšiu a demokratickejšiu spoločnosť. Invázia priniesla obete na životoch, strach, ponižovanie a následné desaťročia neslobody a normalizácie,“ pripomína Božik.
Predseda ZMOS zdôraznil, že na tieto udalosti nesmieme zabudnúť. „Nielen preto, aby sme si pripomínali minulosť, ale najmä preto, aby sme si uvedomovali hodnotu slobody, demokracie, suverenity a práva ľudí rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny,“ doplnil Božik. Pre ZMOS má tento odkaz osobitný význam.
Ako vysvetlil, samospráva je založená na tom, že o veciach verejných sa rozhoduje čo najbližšie k ľuďom. Rozhodnutia, ktoré prijímajú mestá a obce priamo ovplyvňujú kvalitu života ľudí, kvalitu škôl, sociálnych služieb a majú priamy vplyv na kultúru, verejné priestory a rozvoj územia.
Sloboda ani suverenita nie sú samozrejmosťou
„August 1968 nám zároveň pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou. História nás učí, že sloboda ani suverenita nie sú samozrejmosťou a vyžadujú si našu ochranu a zodpovednosť,“ vyhlásil predseda ZMOS.
Tento odkaz je podľa neho mimoriadne aktuálny práve dnes, keď v Európe prebieha vojna a medzinárodné právo je vystavené ťažkým skúškam. O to dôležitejšie je podľa Božika stáť na strane demokracie, mieru a rešpektovania práva každého štátu a jeho občanov rozhodovať o svojej budúcnosti.
Dôležité je podľa ZMOS hovoriť o týchto udalostiach aj mladej generácii, pretože ľudia, ktorí ich prežili na vlastnej koži, postupne odchádzajú. Pre čoraz viac Slovákov sa tak stáva 21. august len dátumom v učebnici. Božik však zdôrazňuje, že za každým historickým dátumom sú konkrétni ľudia, ich životy, rodiny, a sny.
„Preto si dnes uctievame všetkých, ktorí počas okupácie prišli o život, boli zranení, prenasledovaní alebo ktorým normalizačný režim zasiahol do života. Česť ich pamiatke. Nech je odkaz 21. augusta 1968 pre nás všetkých jasný, že o budúcnosti Slovenska, našich miest a obcí musíme rozhodovať slobodne, demokraticky a sami,“ uzavrelo združenie.
V dňoch 20. na 21. augusta 1968 vtrhlo päť vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
SR a ČR si pripomínajú 58. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90.
Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
Invázia v auguste 1968 spôsobila masový odchod vzdelancov
Podľa odhadov opustilo Československo po invázii v auguste 1968 do začiatku roku 1970 zhruba 80-tisíc osôb, pričom zo Slovenska ich v rámci tohto počtu bolo okolo 11-tisíc. Medzi utečencami z Československa boli nadpriemerne zastúpení vysokokvalifikovaní odborníci, vedci, umelci a mladí, vysokoškolsky vzdelaní ľudia.
Najznámejší spomedzi emigrantov boli napríklad spisovatelia Ladislav Mňačko a Milan Kundera, spevák Karel Kryl alebo režisér Miloš Forman. Československo v rokoch 1968 – 1970 opustilo takmer 10 percent vedcov, hlavne tých s dobrými kontaktmi v zahraničí, takže nemali problém sa v zahraničí uplatniť.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
