Európa chce väčší obranný priemysel. Takto vyzerá dnes (Analýza)
Sú európski výrobcovia zbraní, v čase keď európske krajiny zvyšujú svoje výdavky na obranu, schopní zvýšiť svoju produkciu?
Európske krajiny zvyšujú svoje výdavky na obranu v reakcii na rastúce hrozby nielen zo strany Ruska, ale aj Číny a Iránu. Navyše sa hromadia obavy, že Spojené štáty by mohli zo starého kontinentu natrvalo stiahnuť svoj vojenský dáždnik.
Európska únia (EÚ) sa teraz snaží zabezpečiť, aby sa dodatočné výdavky investovali len v samotnej Európe.
EÚ 18. marca predstavila strategický dokument s názvom Readiness 2030 (Pripravenosť 2030), v ktorom vyzvala všetkých 27 členských krajín, aby nakupovali čo najviac vojenského vybavenia od dodávateľov v Európe, a nie v Spojených štátoch alebo inde.
Asociácia leteckého, bezpečnostného a obranného priemyslu Európy, ktorá zastupuje 3 000 spoločností, uvádza, že zbrojárske spoločnosti zložené z viacerých európskych firiem zaznamenali v roku 2023 obrat vo výške 290,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 10 %.
Kto teda vyrába európske vojenské lietadlá, lode a ďalšie vybavenie – a v čom má kontinent medzery?
Lietadlá
Vzdušná prevaha sa považuje – už od bitky o Britániu v roku 1940 počas druhej svetovej vojny – za nevyhnutnú na obranu krajiny. Jej úplným základom sú stíhačky.
V roku 2025 budú európske vzdušné sily využívať štyri hlavné stíhacie lietadlá, z ktorých tri sa vyrábajú v Európe a jedna v Spojených štátoch.
Konzorcium firiem z Veľkej Británie, Nemecka, Talianska a Španielska spoločne vyrába stíhačku Eurofighter Typhoon. Celkovo bolo objednaných 729 kusov, pričom takmer 600 z nich používajú vzdušné sily Nemecka, Rakúska, Španielska, Talianska, Spojeného kráľovstva, Saudskej Arábie, Ománu a Kataru.
Väčšina Typhoonov – napríklad tie, ktoré prevádzkuje Britské kráľovské letectvo – je vybavená 27 mm kanónom Mauser, raketami vzduch-vzduch ASRAAM, Meteor a AIM-120 AMRAAM, presne navádzanými bombami Paveway II a Paveway IV a raketami vzduch-zem Storm Shadow a Brimstone.
Tri najväčšie firmy v konzorciu Eurofighter sú francúzsky Airbus, britský BAE Systems a taliansky Leonardo.
Spoločnosť Leonardo montuje aj stíhacie lietadlá F-35 Lightning II vyrábané v USA pre talianske a holandské námorníctvo.
Stíhačky F-35 Lightning II, ktoré navrhol a vyrába americký zbrojársky gigant Lockheed Martin, sú základom vzdušných síl Belgicka, Dánska, Fínska, Nórska, Poľska a Švajčiarska.
Francúzsko projekt Eurofighter odmietlo. Vzdušné sily krajiny sú vybavené najmä stíhacími lietadlami Dassault Rafale.
V auguste minulého roka spoločnosť Dassault oznámila, že podpísala dohodu o predaji 12 Rafalov Srbsku. Lietadlá využívajú aj vzdušné sily Grécka, Egypta, Indie a Chorvátska a na kúpe niekoľkých stíhačiek sa dohodla aj Indonézia.
Švédska spoločnosť Saab vyrába stíhačky Gripen. Tie využívajú vzdušné sily Brazílie, Maďarska, Južnej Afriky, Thajska, Českej republiky a aj samotného Švédska.
V minulosti mnohé vzdušné sily v strednej a východnej Európe lietali na stíhačkách MIG sovietskej výroby. Posledné z nich vyradilo Chorvátsko v decembri 2024.
Lode a ponorky
Mnohé európske krajiny majú dlhú a hrdú lodiarsku minulosť. Najmä Veľká Británia a Nemecko, ktoré sa v rokoch 1906 až 1914 pretekali o to, kto postaví viac bojových lodí.
V júni 1916 sa mnohé z nich stretli v najväčšej námornej bitke prvej svetovej vojny – bitke pri Jutskom polostrove.
Dnes je jednou z najväčších lodiarskych spoločností v Európe British Aerospace Systems (BAE), ktorá vyrába všetko od lietadlových lodí až po ponorky. BAE vznikla v roku 1999, keď British Aerospace, výrobca lietadiel, munície a námorných systémov, kúpil konkurenčnú spoločnosť Marconi Electronic Systems, dcérsku spoločnosť General Electric Company (GEC), zaoberajúcou sa obrannou elektronikou a stavbou námorných lodí.
Najväčším nemeckým výrobcom vojenských lodí je spoločnosť Naval Vessels Lürssen, ktorá vlastní lodenice v Hamburgu, Wilhelmshavene a Wolgaste. Stavia fregaty, korvety, pobrežné hliadkové plavidlá a rýchle hliadkové člny.
Hlavným francúzskym výrobcom vojenských lodí je spoločnosť Naval Group, ktorú čiastočne vlastní francúzsky štát a čiastočne spoločnosť Thales. Firma má lodenice v mestách Brest, Lorient a Toulon. Spoločnosť Naval Group, ktorej počiatky siahajú až do 17. storočia, postavila v roku 2019 lietadlovú loď Charles de Gaulle a prvú jadrovú ponorku francúzskeho námorníctva triedy Barracuda s názvom Suffren.
Ďalšia francúzska spoločnosť, Safran, dodáva navigačné technológie pre jadrové ponorky, ktoré operujú pod vodou v prostredí, kde sa nemôžu využívať globálne navigačné satelitné systémy.
Španielsky štátny staviteľ námorných lodí Navantia má lodenice v El Ferrol a v La Coruñi v Galícii.
Talianska obranná spoločnosť Fincantieri s pobočkami v Janove, Ancone a Marghere pri Benátkach sa vo veľkej miere zaoberá stavbou lodí a ponorkových systémov. V roku 2008 postavila pre talianske námorníctvo lietadlovú loď Cavour. Rovnako zostrojila aj ponorky pre talianske a nemecké námorníctvo a celý rad ďalších vojnových lodí vrátane dvoch rýchlych útočných plavidiel FCX07 pre námorníctvo Spojených arabských emirátov.
Delostrelectvo a munícia
Odkedy sa vo februári 2022 začala vojna na Ukrajine a európske krajiny začali Kyjevu dodávať zbrane, výroba delostrelectva a munície na celom kontinente prudko vzrástla.
The Economist 20. marca uviedol, že dvaja najväčší európski výrobcovia strelného prachu, Chemring Nobel – z Nórska – a francúzska spoločnosť Eurenco, svoju produkciu od roku 2022 zdvojnásobili.
V Európe pôsobí niekoľko významných výrobcov delostrelectva a munície.
Britská spoločnosť BAE, ktorá odkúpila švédsku delostreleckú firmu Bofors, vyrába námorné delá, napríklad Bofors 40 Mk4 a 57 mm Mk110, ktorými je vybavený kuter Pobrežnej stráže USA. Firma vyrába aj celý rad munície, od nábojov do ručných zbraní až po 105 mm delostrelecké náboje.
Spoločnosť Nammo – ktorú rovným dielom vlastní nórska vláda a fínska spoločnosť Patria Oyj – na svojej westránke uvádza, že je „jedným z popredných svetových dodávateľov špeciálnej munície, raketových zbraní odpaľovaných z ramena a raketových motorov“.
Nemecká spoločnosť Rheinmetall vyrába zbrane a muníciu veľkého a stredného kalibru a pohonné systémy, pričom na svojej webstránke uvádza: „Rheinmetall položil základy pre budúci 100kW laserový zbraňový systém a demonštroval, že sa skutočne môže realizovať.“
Tanky
V posledných rokoch sa objavil názor, že tanky sa vďaka bezpilotným lietadlám – dronom – stali zastaranými. Ako dôkaz na podporu tohto argumentu sa používa víťazstvo Azerbajdžanu nad arménskymi silami v Náhornom Karabachu v roku 2023, keď sa im podarilo uspieť za pomoci dronov, a zraniteľnosť ruských aj ukrajinských tankov v súčasnom konflikte na Ukrajine.
Tanky s hodnotou miliónov libier, môžu byť zničené dronmi, ktoré stoja len niekoľko stoviek dolárov.
Európske ozbrojené sily však naďalej investujú do tankov a vynakladajú úsilie na ich zdokonalenie a prispôsobenie v nastávajúcej ére dronov.
Spoločnosť BAE vyrábajúca tanky – napríklad švédsky typ CV90 IFV – vynašla systém ADAPTIV, ktorý podľa jej tvrdení robí tanky „neviditeľnými pre infračervené a iné sledovacie technológie“. BAE na svojej webstránke uvádza, že systém ADAPTIV na to používa „ľahké šesťuholníkové pixely, ktoré sú elektricky napájané priamo z vozidla“.
Spoločnosť Milrem z Estónska zas vyvíja robotické tanky bez posádky. Vyrába integrovaný modulárny bezpilotný pozemný systém (iMUGS), bojové bezpilotné pozemné systémy (CUGS) – miniatúrne tanky, ktoré môžu podporovať pechotu – a robotické bojové vozidlo Type-X.
Na výstave DSEI (Defence and Security Equipment International) v Londýne v septembri 2025 podpísala spoločnosť Milrem memorandum o porozumení so švédskou firmou Clavister s cieľom „vyvíjať a spolupracovať na kybernetickej bezpečnosti bezpilotných vojenských vozidiel s umelou inteligenciou“. Môže však trvať niekoľko rokov, kým bude veľký bezpilotný tank s ťažkým delom pripravený reálne zasiahnuť priamo na bojisku.
Základom obrnených zborov väčšiny európskych armád sú nemecké tanky Leopard 2, francúzske tanky Leclerc XLR a britské tanky Challenger 2. Poľsko si však nedávno prevzalo prvý z 250 tankov M1A2 Abrams americkej výroby.
Tank Leopard 2 vyrába spoločnosť KNDS (predtým Krauss-Maffei Wegmann) s významnou podporou spoločnosti Rheinmetall. Tank Leclerc XLR vyrába KNDS France (predtým Nexter Systems).
Spoločnosť KNDS France na svojej webstránke uvádza, že modernizovaný tank Leclerc XLR bude disponovať „anti-IED systémom proti podomácky vyrobeným výbušným zariadeniam, 360-stupňovou ochranou proti RPG [raketovým granátom] a ochranou proti mínam“.
Britský Challenger 2 bude čoskoro nahradený Challengerom 3. Ide o spoločný projekt spoločností BAE a Rheinmetall.
Bezpilotné lietadlá (drony)
Konflikt na Ukrajine ukázal, aké smrtiace môžu byť bezpilotné lietadlá, a to nielen na samotnom bojisku, ale aj ďaleko od frontovej línie.
Rusko použilo drony – ako aj rakety – na útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a civilné ciele v Kyjeve a iných mestách, zatiaľ čo Ukrajina nimi zaútočila na ruské mestá až po Moskvu, ako aj na ruské letiská a lode.
Bezpilotné lietadlá sa používajú už dve alebo tri desaťročia, avšak za posledných päť rokov sa táto technológia posunula míľovými krokmi vpred. Keď Azerbajdžan v roku 2020 porazil Arménsko v konflikte o Náhorný Karabach a potom opäť aj v roku 2023, kľúčovým faktorom bolo, že Baku používalo stovky dronov Bayraktar TB2 tureckej výroby.
V článku časopisu RAF z decembra 2023 britský letecký poručík Chris Whelan napísal, že ostatné krajiny sa snažia zopakovať úspech Azerbajdžanu. Uviedol, že drony sa „pravdepodobne stanú trvalou súčasťou bojiska budúcnosti“.
Turecká spoločnosť Baykar vyrábajúca dron Bayraktar TB2 má sídlo v meste Esenyurt neďaleko Istanbulu. Podľa marockej spravodajskej platformy Le360 Baykar plánuje otvoriť dcérsku spoločnosť v Maroku. Minulý rok spoločnosť tiež oznámila plány na výstavbu továrne neďaleko Kyjeva, ktorá by zamestnávala 500 ľudí a vyrábala by drony Bayraktar TB2 alebo TB3 pre ukrajinskú armádu.
Ukrajina už vyrobila viac než 1 milión dronov s pohľadom z prvej osoby (FPV – first person view). Podľa analýzy agentúry Reuters sú vybavené kamerami a mapovacími systémami a ovládané diaľkovým ovládaním, takže ich operátori môžu letieť ako vo videohre priamo na cieľ, vďaka čomu sú oveľa presnejšie než rakety a delostrelectvo.
Najväčšie obranné spoločnosti v Európe sa momentálne horúčkovito snažia zintenzívniť výrobu dronov s cieľom dobehnúť tureckých a izraelských výrobcov.
Spoločnosť Safran, ktorá vznikla v roku 2005 zlúčením francúzskeho výrobcu motorov SNECMA s firmou SAGEM, vyvinula taktický dron Patroller s dlhou výdržou. Stroj dnes využíva francúzska armáda.
BAE tiež vyrába aj drony operujúce pod vodou, ako napríklad Herne XLAUV.
Airbus pracuje na viacerých bezpilotných lietadlách vrátane Eurodronu, ktorý bude mať bez paliva možné užitočné zaťaženie 2,3 tony a maximálny čas letu 40 hodín. Tiež vyrába stroj SIRTAP – dron na sledovanie a námorné spravodajstvo, ktorý môže lietať až do výšky 6,1 km a monitorovať situáciu z oblohy počas dňa alebo v noci.
26. marca spoločnosť Airbus predstavila nový dron nazvaný LOAD (Low-cost Air Defense – Nízkonákladová protivzdušná obrana). Airbus vo vyhlásení, ktoré citoval časopis o obrane Janes, uviedol: „Keďže každý dron LOAD dokáže svojimi riadenými strelami zlikvidovať až tri drony kamikadze, sú mimoriadne vhodné na nákladovo efektívnu obranu proti veľkým rojom dronov, ktoré dokážu zvládnuť a zároveň predstavujú výzvu aj pre komplexné pozemné systémy protivzdušnej obrany.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
