Utorok 27. januára, 2026
Výsledky hlasovania v Európskom parlamente o tom, či žiadať stanovisko Súdneho dvora k zlučiteľnosti dohôd medzi EÚ a Mercosurom so zmluvami EÚ, vo francúzskom Štrasburgu 21. januára 2026. (Foto: Frederick Florin/AFP via Getty Images)
, »

Europarlament posiela dohodu s Mercosurom na kontrolu Súdnemu dvoru EÚ. Nadväzujúci návrh na odvolanie Komisie bol zamietnutý 

Ratifikácia obrovskej obchodnej dohody medzi Európskou úniou (EÚ) a juhoamerickým združením Mercosur bude musieť nejaký čas počkať. Poslanci Európskeho parlamentu 21. januára schválili žiadosť o právne posúdenie obchodnej dohody Súdnym dvorom EÚ. Toto rozhodnutie tak zásadne mení časový a politický vývoj ratifikácie dohody, ktorá bola podpísaná len niekoľko dní predtým.

Obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom, ktorého členmi sú Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj, členské štáty schválili 9. januára a podpísali 17. januára v paraguajskom Asuncióne po viac než štvrťstoročí rokovaní.

Cieľom je vytvoriť jednu z najväčších svetových zón voľného obchodu s viac ako 700 miliónmi spotrebiteľov a výrazne znížiť clá na priemyselné a poľnohospodárske produkty medzi oboma regiónmi.

Podľa pôvodných plánov by dohoda postupne eliminovala viac ako 90 % ciel na produkty exportované medzi EÚ a Mercosurom, čo by mohlo predstavovať významné ekonomické príležitosti pre európske priemyselné a exportne orientované sektory. EÚ a Mercosur spolu tvoria 30 % svetového HDP.

Na druhej strane voči dohode majú výrazné výhrady európski poľnohospodári, ktorí proti nej organizujú početné protesty najmä vo Francúzsku, Belgicku, Poľsku a Nemecku.

Tesné hlasovanie v europarlamente

Európsky parlament počas minulotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rozhodol, že pred tým, ako zákonodarcovia môžu udeliť konečný „súhlas“ dohode, je potrebné získať právne stanovisko od Súdneho dvora EÚ, ktorý posúdi, či je dohoda v súlade so zmluvami EÚ.

Hlasovanie o tejto záležitosti patrilo k najtesnejším za uplynulé roky. Rezolúciu podporilo dovedna 334 europoslancov, kým proti bolo 324 zákonodarcov a zdržali sa jedenásti.

(Grafika: Epoch Times Slovensko)

Aj „hlasovací mikrosúboj“ slovenských europoslancov bol tesný. Za posúdenie dohody Súdnym dvorom EÚ sa vyslovili Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Proti boli Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana). 

Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) nebola súčasťou hlasovania.

Druhé uznesenie, ktoré rovnako požadovalo právne posúdenie Súdnym dvorom EÚ, však už v pléne neprešlo, keďže až 402 poslancov bolo proti. Kým prvé uznesenie bolo sformulované ako oficiálna žiadosť o právne stanovisko Súdneho dvora EÚ k tomu, či je obchodná dohoda a v súlade so zmluvami EÚ, druhé uznesenie malo technicky odlišnú textáciu, ktorá napríklad upravovala rozsah požadovaného právneho preskúmania alebo kládla dôraz na iné právne aspekty.

Tento návrh však väčšinu europoslancov nepresvedčil a vyjadrili mu nakoniec zamietavý postoj.

Čo kritici považujú za problém?

Ako uvádza web EU Perspectives, viacerí poslanci, ktorí podporili žiadosť o právne stanovisko Súdneho dvora EÚ, upozorňovali najmä na nejasnosti v právnej kompatibilite mechanizmov obsiahnutých v dohode s primárnym právom EÚ. Spomínali napríklad otázky inštitucionálnej roviny, obchodných preferencií či sporových riešení, kde podľa nich nie je úplne jasné, či sú v súlade so zmluvami EÚ.

Ďalším kľúčovým argumentom bola obava o právny základ dohody. Poslanci poukazovali na to, že dohoda kombinuje prvky, ktoré by mohli presahovať rámec bežných obchodných zmlúv a zasahovať do oblastí, ktoré patria výlučne do pôsobnosti zmlúv EÚ, čo si podľa nich vyžaduje jasné právne potvrdenie.

Okrem právnych otázok zohrávali rolu aj politické a ekonomické obavy. Proti dohode protestovali opozičné skupiny a poľnohospodárski lobisti v niektorých členských štátoch, ktorí argumentovali, že lacné dovozy z Južnej Ameriky by mohli poškodiť európsky trh a obchádzať normy kvality či environmentálne štandardy.

Podpora pre odoslanie dohody na kontrolu Súdnym dvorom EÚ prišla najmä z frakcií Zelení, Ľavica, Obnovme Európu (pozn. red.: Slováci boli proti), ako aj z niektorých nezaradených či euroskeptických skupín. Naopak, poslanci z Európskej ľudovej strany a Progresívnej aliancie socialistov a demokratov väčšinou hlasovali proti tomuto kroku.

Slovenský premiér a nemecký kancelár dohodu podporujú

Súd teraz bude musieť posúdiť žiadosť, čo bude proces, ktorý by mohol oddialiť alebo dokonca zmariť dohodu považovanú za základný kameň úsilia Bruselu o otvorenie nových trhov. Ak bude totiž stanovisko Súdneho dvora EÚ záporné, dohoda nemôže nadobudnúť platnosť, pokiaľ nebude zmenená a doplnená.

Komisia, ktorá presadzovala a vyrokovala pakt, uviedla, že rozhodnutie zákonodarcov „ľutuje“. „Podľa našej analýzy nie sú otázky vznesené v návrhu parlamentu opodstatnené, pretože Komisia sa týmito otázkami a problémami už veľmi podrobne zaoberala,“ povedal novinárom v Bruseli hovorca Európskej komisie pre obchod Olof Gill.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) dohodu verejne podporil ešte v decembri 2024 na pracovnej ceste v Brazílii. Uviedol, že niektoré veľké krajiny EÚ, ktoré disponujú silným poľnohospodárstvom sa jej môžu obávať, avšak on bude jej silným zástancom.

„Ale za Slovensko môžem povedať, že sme si urobili zhodnotenie tejto zmluvy a vychádza nám z nej podstatne viac výhod ako nevýhod,“ povedal Fico počas slovensko-brazílskeho podnikateľského fóra v Sao Paule.

Kľúčová európska mocnosť Nemecko, ako aj Španielsko či severské krajiny, pakt mohutne podporujú podporujú a túžia zvýšiť export, keďže Európa zápasí s čínskou konkurenciou a je znepokojená administratívou v Bielom dome, ktorá otvára otázky o zavedení ciel.

„Sme presvedčení o zákonnosti dohody. Už žiadne ďalšie odklady. Dohoda sa teraz musí predbežne uplatňovať,“ poznamenal po hlasovaní v europarlamente nemecký kancelár Friedrich Merz.

Na druhej strane, niekoľko krajín ako Francúzsko, Poľsko, Rakúsko, Írsko a Maďarsko sa stavajú proti paktu pre obavy o svoje poľnohospodárske sektory. 

„Boj pokračuje na ochranu nášho poľnohospodárstva a zaručenie našej potravinovej suverenity,“ vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot.

Návrh na odvolanie Komisie

Nasledujúci deň 22. januára na tému obchodnej dohody EÚ s Mercosurom nadväzovalo hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Návrh predložila politická skupina Patrioti pre Európu. Mieril predovšetkým na spôsob, akým Komisia postupovala pri uzatváraní obchodnej dohody medzi EÚ a štátmi Mercosuru.

(Grafika: Epoch Times Slovensko)

Podľa autorov návrhu Komisia dlhodobo ignorovala odpor časti členských štátov, národných parlamentov, europarlamentu a európskych poľnohospodárov a jednostranne dokončila rokovanie o dohode. Ako hlavnú výhradu kritici uviedli, že Komisia obišla ratifikáciu v národných parlamentoch a obmedzila politickú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, čím podľa autorov návrhu prekročila svoje právomoci.

Návrh okrem toho vinil Komisiu z nedostatočnej reakcie na protesty poľnohospodárov, z absencie komplexného posúdenia vplyvov obchodných dohôd a z netransparentného postupu, keď bola dohoda dokonca priebežne uplatňovaná bez počkania na stanovisko Európskeho parlamentu.

Europoslanci však tento návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii v hlasovaní zamietli. 165 zákonodarcov bolo za, 390 proti a 10 sa zdržali hlasovania.

Podľa rokovacieho poriadku Parlamentu môže návrh na vyslovenie nedôvery Komisii predložiť predsedníčke jedna desatina všetkých členov Parlamentu, t. j. v súčasnosti 72 poslancov Európskeho parlamentu. Hlasuje sa podľa mien a na prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých členov Parlamentu.

Rozhodnutie neznamená koniec dohody

Momentálne teda ratifikácia dohody musí počkať, kým Súdny dvor EÚ nevydá svoje stanovisko. Takýto proces môže trvať mesiace, prípadne ešte dlhšie, v závislosti od komplexnosti otázok.

Na druhej strane, ako pripomenul Európsky parlament, rozhodnutie poslancov nemá automaticky znamenať koniec dohody, pretože ak Súdny dvor EÚ potvrdí jej súlad s právnymi predpismi, ratifikácia v europarlamente a následne v jednotlivých členských štátoch môže pokračovať.

Podporte nás

Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.

Prečítajte si aj