Cestovanie, Zaujímavosti

Drevený kostol v Hronseku patrí k slovenským unikátom. Obec ukrýva aj ďalšie poklady (+Foto)

Drevený artikulárny evanjelický kostol v Hronseku patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky stredného Slovenska. Nachádza sa v Zozname svetového dedičstva UNESCO a je súčasťou Barborskej cesty. Ako artikulárny kostol bol postavený podľa prísnych historických pravidiel – celý z dreva, bez železných klincov v nosnej konštrukcii, bez veže a bez hlavného vchodu od dediny. Zároveň musel byť dokončený do jedného roka. Kostol v tomto roku oslavuje jubilejných 300 rokov od svojho vzniku. Dodnes sem chodia ľudia na bohoslužby i na kultúrne akcie. 

História dreveného kostolíka

Výstavba dreveného artikulárneho evanjelického kostola v Hronseku sa začala v roku 1725 a už o rok neskôr bol dokončený. Kostol je dnes významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, od roku 2008 zapísanou aj v zozname UNESCO. Nachádza sa v obci Hronsek na polceste medzi Banskou Bystricou a Zvolenom a patrí medzi najvýznamnejšie drevené sakrálne pamiatky na Slovensku.

Podľa webstránky obce Hronsek siahajú dejiny artikulárneho kostola do obdobia silnej rekatolizácie. Zlom nastal po tom, čo kežmarský gróf Imrich Tököly s podporou ľudu, Osmanskej ríše a francúzskeho kráľovského dvora povstal proti habsburskému cisárovi Leopoldovi I. Výsledkom bolo zvolanie Šopronského snemu v roku 1681.

„Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke,“ priblížila obec.

Výstavba protestantských cirkevných chrámov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska ako je tento v Hronseku sa riadila podľa artikúl (zákonných článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme. Z toho vychádza aj jeho prívlastok – artikulárny. 

Konkrétne artikula 25 stanovovala veľmi prísne podmienky. Kostoly museli byť postavené do jedného roka, výlučne z dreva, bez použitia kovových prvkov, nesmeli mať vežu a vchod nesmel byť priamo z ulice.

Pre stavbu kostola bolo zvolené miesto na záplavovom území v blízkosti rieky Hron (tzv. hronovisko) obklopené močiarom. Napriek tomu stavba nikdy nebola zaplavená. Jednou z požiadaviek bolo zabezpečiť sedenie pre všetkých návštevníkov, čo sa aj realizovalo.

Za jediný rok

Stavba kostola sa začala 23. októbra 1725 a už na jeseň 1726 bola dokončená. Chrám má pôdorys kríža, výšku 8 metrov, dĺžku 26 metrov a šírku 11 metrov. Má päť vchodov a po jeho obvode sa nachádza 30 okien. Sedenie o kapacite približne 1100 miest je usporiadané amfiteatrálne tak, aby mal každý návštevník výhľad na oltár.

Kostol je postavený prevažne zo smrekového dreva, pričom dub sa použil najmä na stĺpy. Objavujú sa tu nezvyklé prvky škandinávskej architektúry, ako napríklad stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené iónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe. Na základe toho sa predpokladá, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska.

Originálne je aj použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. V interiéri sa tiež nachádza vyrezávaný motív lipového listu ako symbol slovanského povedomia. Samotná klenba pripomína prevrátený trup lode. 

Stavbu pokrýva šindľová strecha, na ktorej sú umiestnené dubové kríže. Nad jedným vstupom sa nachádza kohút ako symbol kresťanskej bdelosti. Oltár zdobí súbor šiestich vymeniteľných obrazov od Samuela Mialoviča z roku 1771, ktoré sa striedajú podľa liturgického obdobia. Nad oltárom sa nachádzajú anjeli s erbmi šľachtických rodín z okolia, ktoré v tom čase podporovali evanjelickú cirkev.

Stavba vyniká výbornou akustikou, vďaka čomu sa využíva aj na koncerty vážnej hudby. Súčasťou interiéru je aj vzácny barokový organ z roku 1764, ktorý vytvoril banskobystrický majster Martin Podkonický. Interiér dopĺňa aj pôvodne pozlátený luster, darovaný richtárom Martinom Hudecom z Veľkej Lúky.

„Spomeňme tiež, že v roku 1847 v hronseckom kostole uzavrel manželstvo Andrej Sládkovič s hronseckou devou Antóniou Júliou Sekovičovou,“ dodáva obec Hronsek.

Areál kostola tvorí nádvorie zdobené štyrmi mohutnými lipami, z ktorých dve sú rovnako staré ako samotný kostol. Nachádza sa tu tiež zvonica z roku 1726.

Obec bohatá na pamiatky

Malebná obec Hronsek je mimoriadne bohatá na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok ich má až 19. Napriek tomu zostáva mnohé z jej kultúrneho a prírodného dedičstva pre turistov menej známe.

História osídlenia siaha do konca 13. storočia, keď bola oblasť kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi za zásluhy v bojoch proti Tatárom. 

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500. V priebehu dejín sa názov obce viackrát menil. Zyklafal, Czwiklafalva, Garanszeg či Hronec boli mená, ktoré predchádzali tomu dnešnému. Hronsek sa používa od roku 1946. 

Obec bola následne súčasťou Banskej Bystrice a samostatnou sa opäť stala v roku 1993.

Symbolom obce je plť s dvoma veslami, odvodená z historickej pečate z roku 1852, ktorá pripomína rieku Hron a tradíciu pltníctva v regióne.

Okrem dreveného artikulárneho kostola zapísaného v UNESCO, sa v Hronseku nachádza aj Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ s nárožnými baštami postavený v roku 1775. V jeho záhrade rastie viac ako 200-ročný dub a približne 25-metrová lipa patriaca medzi najkrajšie v regióne Pohronie.

Medzi najstaršie stavby v obci sa radí goticko-renesančný Vodný hrad. Jeho dnešná renesančná podoba pochádza z roku 1576, samotné základy však siahajú do poslednej tretiny 14. storočia. Koncom 16. storočia bol prestavaný a opevnený proti tureckým nájazdom. Stavba mala opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom.

Vodný hrad v Hronseku patril pôvodne Géczyovcom, no v priebehu dejín ho vlastnilo viacero ďalších šľachtických rodov. Majiteľ hradu Žigmund Géczy bol otec Levočskej bielej pani Juliany Korponayovej.

„Za čias Rákoczioho povstania sa vo Vodnom hrade razili mince a pivnice boli využívané ako väzenie. Vodný hrad do ukončenia stavby artikulárneho kostola slúžil ako kaplnka,“ uvádza webstránka Vodného hradu.

Využitie hradu sa menilo a každý majiteľ ho upravoval podľa vlastných potrieb. Od roku 2002 prechádza postupnou obnovou a dnes je takmer kompletne zrekonštruovaný, pričom sa stáva novou dominantou obce.

„Vodný hrad v Hronseku prešiel dlhou a detailnou rekonštrukciou pod vedením významných reštaurátorov. V súčasnosti slúži verejnosti ako historický objekt s možnosťou prenájmu eventových priestorov, ubytovania v zrekonštruovaných historických apartmánoch,“ približuje webstránka.

Hronsek každoročne navštívi približne 11-tisíc turistov, pričom hlavným lákadlom zostáva artikulárny kostol. Postupne však rastie význam aj ďalších historických objektov v obci. Práve spojenie výnimočnej architektúry, bohatej histórie a postupne obnovovaných objektov robí z obce čoraz vyhľadávanejší cieľ turistov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK