Depresie a sebapoškodzovanie: sociálne siete môžu u detí zanechať dlhodobé stopy, uvádza štúdia
Medzinárodný výskum sledoval viac ako 350 000 detí a dospievajúcich z celého sveta vo veku od 2 do 19 rokov.
Austrálska štúdia zistila, že u detí a dospievajúcich, ktorí trávia veľa času na sociálnych sieťach, existuje vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie, sebapoškodzovania alebo užívania návykových látok a v neskoršom veku majú horšie vyhliadky do života.
Systematický prehľad uverejnený v časopise JAMA Pediatrics analyzoval údaje zo 153 štúdií zahŕňajúcich viac ako 350 000 detí a dospievajúcich vo veku od 2 do 19 rokov. Účastníkov sledovali až 20 rokov.
„Najvýraznejším zistením bol vzťah medzi používaním sociálnych sietí a neskorším problematickým používaním digitálnych médií. To naznačuje, že rané návyky sa môžu časom upevniť a neskôr sa ich človek zbavuje oveľa ťažšie,“ vysvetlila Sam Teagueová, vedúca vedecká pracovníčka na Univerzite Jamesa Cooka.
Autori sa zamerali na longitudinálne štúdie, v ktorých sú účastníci sledovaní počas dlhšieho obdobia. Vďaka tomu môžu výskumníci posúdiť, ako sa ich správanie vyvíja a aké má dlhodobé dôsledky.
Teagueová poznamenala, že predchádzajúce výskumy v tejto oblasti sa často spoliehali na jednorazové údaje zhromaždené v jednom časovom okamihu. Z tohto dôvodu bolo ťažšie určiť, či používanie sociálnych sietí skutočne malo za následok nejaké negatívne dôsledky.
Zdôraznila však, že tieto zistenia priamo nedokazujú, že sociálne siete spôsobujú škodu. Výsledky skôr poukazujú na trvalé súvislosti medzi ich častejším používaním a širokou škálou oblastí vývoja dieťaťa vrátane kognitívneho, sociálno-emocionálneho a motorického vývoja či fyzického zdravia.
Amy Orbenová, profesorka z oddelenia kognitívnych a mozgových vied Rady pre lekársky výskum na Cambridgeskej univerzite, uviedla, že tento vzťah môže byť zložitejší. „Je možné, že deti, ktoré už zápasia s problémami, trávia na sociálnych sieťach viac času, a nie že sociálne siete sú príčinou ich ťažkostí,“ vyhlásila Orbenová.
„Niektoré osobnostné črty alebo životné okolnosti môžu zároveň viesť k častejšiemu používaniu sociálnych sietí aj k menej priaznivému vývoju detí,“ doplnila profesorka.
Dospievajúci ako najzraniteľnejšia skupina
Teagueová uviedla, že jedným z možných vysvetlení je nahrádzanie činností pre lepšie duševné zdravie časom stráveným v online prostredí.
„Čas strávený na internete môže nahradiť aktivity prospešné pre psychiku, ako je cvičenie alebo kontakt s rodinou a rovesníkmi v reálnom živote,“ napísala Teagueová v e-maile pre Epoch Times.
Ďalej upozornila na rozdiel medzi interaktívnou povahou sociálnych sietí a tradičnými médiami.
„Digitálne médiá sa od tradičných líšia svojou interaktivitou. Deti a dospievajúci sú neustále motivovaní k ďalšiemu sledovaniu obsahu prostredníctvom návykových funkcií, ako je automatické prehrávanie alebo nekonečné scrollovanie,“ poznamenala vedkyňa. Práve dospievajúci boli identifikovaní ako skupina najviac ohrozená vplyvmi sociálnych sietí.
„Rané dospievanie je obdobím, keď utváranie identity a vzťahy s rovesníkmi zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo vývoji mladého človeka,“ konštatovala Teagueová.
Dodala, že sociálne siete môžu tieto tlaky ešte zosilňovať prostredníctvom neustáleho hodnotenia zo strany ostatných a častého porovnávania sa s ostatnými.
„Je potrebné prijať opatrenia zo strany štátu aj prevádzkovateľov platforiem, aby sa naše online prostredie, navrhnuté prevažne pre dospelých, stalo vhodným pre deti. Pozornosť si vyžadujú najmä prvky podporujúce návykové používanie, ako sú automatické prehrávanie videí a nekonečné scrollovanie, ako aj vystavenie škodlivému obsahu,“ zdôraznila výskumníčka.
Spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete čelia žalobám kvôli návykovému dizajnu
Nový výskum prišiel v čase, keď sa v Spojených štátoch blížil k záveru prípad týkajúci sa závislosti od sociálnych sietí.
Občianskoprávne konanie v Los Angeles sa zameriavalo na dvadsaťročnú ženu, ktorá tvrdila, že najväčšie technologické spoločnosti navrhli svoje platformy tak, aby boli návykové, čo prispelo k jej psychickým problémom.
Medzi žalovanými boli aj spoločnosti prevádzkujúce Instagram a YouTube, zatiaľ čo prípady týkajúce sa Snapchatu a TikToku boli mimosúdne urovnané.
Právnici žalobkyne argumentovali, že sa stala závislou od sociálnych sietí ešte ako neplnoletá, čo u nej viedlo k depresiám, telesnej dysmorfickej poruche a samovražedným myšlienkam.
Právny tím YouTube tieto tvrdenia odmietol s tým, že platforma nie je návyková a je porovnateľná so službami, ako je Netflix, kde môžu používatelia sledovanie kedykoľvek ukončiť.
18. februára generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg uviedol na súde, že firma už dávno upustila od cieľov „zvyšovania času stráveného v aplikáciách“ a namiesto toho sa zameriava na „zlepšovanie používateľského zážitku“.
Súd nakoniec uznal Metu a YouTube za zodpovedné vo všetkých bodoch obžaloby.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.