Čierna kožená bunda, jeden sľub a 40 rokov lásky: príbeh Jensena Huanga, ktorý s NVIDIOU dobyl Silicon Valley
Čierna kožená bunda a štyridsaťročné manželstvo – to sú hlavné piliere úspechu Jensena Huanga, jedného z najznámejších „krstných otcov“ umelej inteligencie zo Silicon Valley.
Silicon Valley je miesto, kde sa tradične uprednostňuje kariéra, a zároveň kolíska nespočetných úspešných príbehov, najmä v oblasti inovácií. V týchto kruhoch sa debatuje o trhovej hodnote firiem, investíciách a o ďalšom produkte, ktorý má zmeniť svet – rozhodne nie o láske a rodine.
V tomto smere však z davu výrazne vyčnieva Jensen Huang, jeden z „krstných otcov“ umelej inteligencie v Silicon Valley a šéf amerického polovodičového gigantu NVIDIA – spoločnosti s najvyššou trhovou kapitalizáciou na svete. Rodák z Taiwanu je v technologickom svete vzácnou výnimkou.
Zaujímavé je aj niečo iné. Keď Huang vystúpi na pódium, poskytuje rozhovor alebo sa len tak prechádza v dave na nočnom trhu v starom meste v Tchaj-peji obklopený ľuďmi a médiami, má na sebe stále rovnakú čiernu koženú bundu. Už dávno sa stala jeho ikonickým poznávacím znamením. Túto bundu si však nevybral on – vybrala mu ju manželka Lori.
Od umývača riadu k milionárovi
Huang sa narodil v roku 1963 v meste Tainan. Ešte ako chlapca ho rodičia poslali do USA, aby získal lepšie vzdelanie. Po príchode do cudzej krajiny začal navštevovať internátnu školu v Kentucky – boli to tvrdé a náročné roky. Neovládal jazyk, nepoznal kultúru a rodinu mal ďaleko. Mladík sa však nenechal zlomiť.
Po maturite ho prijali na Oregonskú štátnu univerzitu, kde študoval elektrotechniku. Aby pokryl náklady na svoje štúdium a živobytie, privyrábal si v známom americkom reťazci Denny’s, kde začínal ako umývač riadu. Sieť reštaurácií je preslávená svojimi lievancami, lacnou kávou, tlmeným svetlom a nonstop prevádzkou.
Nikomu by vtedy nenapadlo, že tento taiwanský mladík, ktorý sa prepletal pomedzi stoly s podnosmi, sa raz vráti k stolu v tej istej reštauračnej sieti a prvýkrát tu napíše názov spoločnosti, ktorá neskôr prepíše dejiny celého technologického priemyslu. Na začiatku svojej cesty bol len 17-ročným nemajetným študentom, ktorý sa v kuchynskom opare učil, ako po anglicky pozdraviť hostí.
Rande nad domácimi úlohami
Vráťme sa v čase. Je rok 1980, sme na Oregonskej štátnej univerzite v prednáškovej sále elektrotechniky. Huang bol najmladším študentom v ročníku. Medzi 250 poslucháčmi sedeli len tri ženy – v tom čase vzácnosť, o ktorú muži zvádzali boj. Sedemnásťročný mladík nevynikal výškou a so svojou chlapčenskou tvárou pôsobil uprostred dospelých spolužiakov trochu nevyzreto. No práve v tejto aule mu padlo do oka 19-ročné dievča menom Lori Millsová. Bola jednou z troch študentiek.
Zakladateľ a šéf spoločnosti NVIDIA Jensen Huang so svojou manželkou Lori Huangovou na 12. ročníku udeľovania cien Breakthrough Prize v Buck Hangare v Santa Monike v Kalifornii (Foto: Emma McIntyre/Getty Images)
Keď Huang neskôr o tomto stretnutí s úsmevom rozprával počas prejavu na Hongkonskej univerzite, publikum vybuchlo smiechom. Uvedomoval si totiž, že pokiaľ ide o vzhľad, veľký dojem neurobí a ani v športe nebude stačiť vysokým, svalnatým bielym spolužiakom. Ak chcel na Lori urobiť dojem, mal jedinú možnosť: musel zažiariť intelektom. Nazbieral preto odvahu, podišiel k nej a prihovoril sa jej svojou starostlivo premyslenou vetou: „Nechceš sa pozrieť na moje domáce úlohy?“
Dievča zostalo zaskočené. Mladý študent jej vzápätí navrhol: ak s ním bude každú nedeľu robiť domáce úlohy, zaručí jej, že z každého testu dostane jednotku. Cítil, že dievča váha. Hoci táto stratégia nemala s romantikou nič spoločné a znela priam úsmevne, Huang sa držal svojho plánu. Úlohy mal spravené vždy dopredu – a keď si v nedeľu porovnávali riešenia, všetky jeho odpovede boli správne, takže pôsobil ako génius.
Dnešnou terminológiou by sme to nazvali dokonale naplánovanou „prezentáciou produktu“. Svoje vedomosti, ktoré využil ako hlavný argument, zabalil do balíka pravidelnej nedeľnej výpomoci.
Každú nedeľu tak sedeli vedľa seba a robili si úlohy. Po ich dokončení sa zakaždým ešte chvíľu rozprávali, a keď rozhovor utíchol, jednoducho tam zostali sedieť ďalej. Huang neskôr priznal, že robil všetko preto, aby spoločné vypracovávanie úloh čo najviac natiahol.
Sľub v dvadsiatke
Zo spolužiakov sa napokon stal ľúbostný pár. Huang však vedel, že nedeľné úlohy stačiť nebudú. Potreboval ukázať Lori budúcu perspektívu, ktorá by presahovala prítomný okamih. A tak urobil niečo šialené. Povedal jej: „Mám síce len dvadsať, ale chcem, aby si vedela jednu vec: keď budem mať tridsať, budem viesť vlastnú firmu.“
Neskôr priznal: „Vôbec som netušil, o čom vtedy hovorím.“ Lori si však jeho slová dobre zapamätala. Zostali spolu – od vysokej školy až po promócie, od Oregonu až po štart ich vlastných kariér. Lori vyštudovala inžinierstvo a po škole nastúpila do spoločnosti Hewlett-Packard, kde pracovala na dizajne čipov. Spájala v sebe osobnú charizmu s odbornými znalosťami a úspešne si budovala vlastnú profesijnú dráhu.
Prečo si vybrala práve Huanga? Nebolo to preto, že by bol bohatý – vtedy nemal ani cent. Ani preto, že by bol slávny – v tom čase ho nikto nepoznal. Vybrala si ho pre to, čo videla v očiach tohto mladíka: neoblomné odhodlanie a neochvejnú vieru v to, že hoci zatiaľ nič nemá, raz sa jeho život zmení.
Kariéra a rodina
Po päťročnom vzťahu sa v roku 1985 zosobášili. Huang mal vtedy 22 rokov, Lori 24. Po svadbe sa Lori postupne stiahla z profesijného života a naplno sa venovala rodine. Nebolo to ľahké rozhodnutie, no urobila ho dobrovoľne. Uvedomovala si, že kým v práci je jej muž maximálne sústredený a dravý, v súkromnom živote je absolútne bezstarostný – a potrebuje vedľa seba niekoho, kto mu vytvorí stabilné zázemie.
Huang neznášal nakupovanie, odmietal strácať čas premýšľaním nad tým, čo si má obliecť, a dokonca považoval za otravné nosiť hodinky, pretože najradšej žil v prítomnom okamihu. Podľa slov jeho manželky ho takmer každé oblečenie omínalo alebo škriabalo. Lori preto urobila mimoriadne pragmatické rozhodnutie: hneď ako našla oblečenie, ktoré mu sedelo a bolo pohodlné, kúpila ho rovno vo viacerých kusoch, aby sa vyhla budúcim nákupným útrapám.
Odvtedy mu v šatníku visí rad rovnakých čiernych tričiek a svetrov, úhľadne zoradených. Neskôr k nim pribudla ikonická čierna kožená bunda. Nosí ju zakaždým, keď vystupuje na verejnosti alebo poskytuje rozhovory. Za viac ako dvadsať rokov sa táto bunda stala jedným z najznámejších symbolov technologického sveta.
Huangova manželka Lori (druhá zľava v žltom saku) a jeho dcéra (tretia zľava) počas návštevy technologického veľtrhu Computex v Tchaj-peji v roku 2024 (Foto: NTDTV)
„Som rád, že sa o moje oblečenie stará manželka s dcérou,“ hovorieva Huang. V jeho slovách nie je nechuť ani irónia, ale predovšetkým hlboká vďačnosť za starostlivosť, ktorú mu v každodennom živote venujú. Svojej slávnej koženej bunde dokonca dal aj výstižný názov: Pomsta šprtákov. Podľa neho by totiž inžinieri za normálnych okolností nemali pôsobiť takto štýlovo.
Deň splnených sľubov
Dňa 5. apríla 1993 sedel Huang za stolom v reštaurácii Denny’s na východe San José v Kalifornii spolu s dvoma priateľmi – inžiniermi. Na kúsok papiera vtedy napísal názov novej firmy. Dal dokopy posledných 600 dolárov, aby zaplatil právnikovi za registráciu firmy. Týmto krokom položil základy spoločnosti NVIDIA a okamžite sa ujal pozície generálneho riaditeľa.
Prvé roky v Nvidii vôbec neboli bezproblémové. Spoločnosť sa niekoľkokrát ocitla na pokraji bankrotu. Huang otvorene priznal, že ak by bol externým investorom, sám by do takejto firmy peniaze zrejme nevložil. Cesta od chudobného študenta k nesmierne žiadanej osobnosti technologického sveta v Silicon Valley trvala celých desať rokov. Počas tohto obdobia investoval do firmy takmer všetku svoju energiu, zatiaľ čo Lori pevne držala rodinu pokope a starala sa o domácnosť a deti.
Súčasnosť
Jensen a Lori majú dve deti – syna Spencera a dcéru Madison. Rodina spoločne prekonala tie najkritickejšie momenty v dejinách firmy. Keď napokon spoločnosť dosiahla historický úspech, deti sa rozhodli kráčať v otcových šľapajach a pokračovať v jeho životnom diele. Spencer dnes pôsobí ako hlavný produktový manažér pre simuláciu robotiky a Madison zastáva post marketingovej riaditeľky. Súdržnosť a spoločné hodnoty sú v tejto rodinnej firme zakotvené naozaj hlboko.
Spencer (tretí zľava) a Madison (štvrtá zľava) Huangovci počas návštevy technologického veľtrhu Computex v Tchaj-peji v roku 2024 (Foto: NTDTV)
Madison sa dnes stará o otcov obraz na verejnosti a jeho vystupovanie presne tak, ako sa kedysi jej matka Lori starala o jeho šatník.
V roku 2007 založili Jensen a Lori nadáciu, ktorá podporuje charitatívne projekty v oblasti medicíny, vedy a vzdelávania. Projekt je srdcovou záležitosťou manželského páru – nejde o žiadny marketingový doplnok ku kariére úspešného muža, ale o vedomé a spoločné rozhodnutie oboch partnerov. Nadácia už roky pracuje nenápadne a financuje výskumné projekty na mnohých univerzitách na západnom pobreží USA.
Keď sa obzrieme späť za vyhlásením dvadsaťročného Huanga – „keď budem mať tridsať, budem viesť vlastnú firmu“ – vidíme, že svoj sľub do bodky splnil.
Za uplynulých 46 rokov ich spoločného vzťahu sa neobjavili žiadne škandály ani bulvárne senzácie. Zostala len jedna čierna kožená bunda, ktorej strih sa za celých 40 rokov nezmenil, a jedna žena, ktorá ho verne sprevádza od čias vysokoškolských prednášok až dodnes.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.