Svet

Čierna kožená bunda, jeden sľub a 40 rokov lásky: príbeh Jensena Huanga, ktorý s NVIDIOU dobyl Silicon Valley

Čierna kožená bunda a štyridsaťročné manželstvo – to sú hlavné piliere úspechu Jensena Huanga, jedného z najznámejších „krstných otcov AI“ zo Silicon Valley.

Silicon Valley – miesto, kde je odjakživa kariéra na prvom mieste, a kolíska nespočetných príbehov úspechu, minimálne pokiaľ ide o inovácie. V týchto kruhoch sa debatuje skôr o trhovej hodnote firiem, investíciách a o ďalšom produkte, ktorý má zmeniť svet – rozhodne nie o láske a rodine.

V tomto smere však z davu výrazne vyčnieva Jensen Huang, jeden z „krstných otcov“ umelej inteligencie v Silicon Valley a šéf amerického polovodičového gigantu NVIDIA – spoločnosti s najvyššou trhovou kapitalizáciou na svete. Rodák z Taiwanu je v technologickom svete vzácnou výnimkou.

To však nie je všetko. Keď Huang vystúpi na pódium, poskytuje rozhovor alebo sa len tak prechádza v dave na nočnom trhu v starom meste v Tchaj-peji obklopený ľuďmi a médiami, má na sebe vždy tú istú čiernu koženú bundu. Už dávno sa stala jeho ikonickým poznávacím znamením. Spomínanú bundu si však nevybral sám, ale jeho manželka Lori.

Od umývača riadu k milionárovi

Huang sa narodil v roku 1963 v meste Tainan. Ešte ako chlapca ho rodičia poslali do USA, aby získal lepšie vzdelanie. Po príchode do cudzej krajiny začal navštevovať internátnu školu v Kentucky – boli to tvrdé a neúprosné roky. Neovládal jazyk, nepoznal kultúru a rodinu mal v nedohľadne. Mladík sa však nenechal zlomiť.

Po maturite ho prijali na Oregon State University, kde študoval elektrotechniku. Aby si pokryl náklady na štúdium a živobytie, privyrábal si v známom americkom reťazci Denny’s, kde začínal ako umývač riadu. Sieť reštaurácií je preslávená svojimi lievancami, lacnou kávou, tlmeným svetlom a nonstop prevádzkou.

Nikomu by vtedy nenapadlo, že tento taiwanský mladík balansujúci s podnosmi sa raz vráti k stolu v tej istej reštauračnej sieti a zapíše si tu názov spoločnosti, ktorá neskôr prepíše dejiny celého technologického priemyslu. Na začiatku svojej cesty bol len 17-ročným nemajetným študentom, ktorý sa v kuchynskom opare učil, ako po anglicky pozdraviť hostí.

Rande nad domácimi úlohami

Vráťme sa v čase. Píše sa rok 1980, sme na Oregonskej štátnej univerzite v prednáškovej sále elektrotechniky. Huang bol najmladším študentom v ročníku. Medzi 250 poslucháčmi sedeli len tri ženy – v tom čase vzácnosť, o ktorú muži zvádzali boj. Sedemnásťročný mladík nevynikal výškou a so svojou chlapčenskou tvárou uprostred dospelých spolužiakov pôsobil trochu nevyzreto. No práve v tejto aule mu padlo do oka 19-ročné dievča menom Lori Millsová. Bola jednou z troch študentiek.

Zakladateľ a šéf spoločnosti NVIDIA Jensen Huang so svojou manželkou Lori Huangovou na 12. ročníku udeľovania cien Breakthrough Prize v Buck Hangare v Santa Monike v Kalifornii. (Foto: Emma McIntyre/Getty Images)

Keď Huang neskôr o tomto stretnutí s úsmevom rozprával počas prejavu na Hongkonskej univerzite, publikum vybuchlo smiechom. Uvedomoval si totiž, že pokiaľ ide o vzhľad, veľa vody nenamúti a v športe s vysokými, svalnatými bielymi spolužiakmi takisto držať krok nedokáže. Ak chcel na Lori urobiť dojem, mal jedinú možnosť: musel zažiariť intelektom. Nazbieral preto odvahu, podišiel k nej a vyrukoval so svojou precízne premyslenou „baliacou“ frázou: „Nechceš sa pozrieť na moje domáce úlohy?“

Dievča zostalo zaskočené. Mladý študent jej vzápätí navrhol dohodu: ak s ním bude každú nedeľu vypracovávať domáce úlohy, zaručí jej, že z každého testu dostane jednotku. Cítil, že dievča váha. Hoci táto „baliaca“ stratégia nemala s romantikou nič spoločné a znela priam úsmevne, Huang sa držal svojho plánu. Úlohy mal vždy hotové vopred – a keď si v nedeľu porovnávali výsledky, všetky jeho odpovede boli správne, takže pôsobil ako génius.

Dnešnou terminológiou by sme to nazvali dokonale naplánovanou „produktovou prezentáciou“. Svoje vedomosti využil ako hlavný predajný argument a zabalil ich do balíka služieb, ktoré pravidelne každú nedeľu doručoval. 

Každú nedeľu tak sedeli vedľa seba a robili spolu domáce úlohy. Po ich dokončení sa zakaždým ešte chvíľu rozprávali, a keď debata stíchla, jednoducho spolu zostali sedieť ďalej. Huang neskôr priznal, že robil všetko pre to, aby spoločné počítanie úloh čo najviac natiahol.

Sľub v dvadsiatke

Zo spolužiakov sa napokon stal ľúbostný pár. Huang však vedel, že nedeľné domáce úlohy stačiť nebudú. Potreboval dať Lori perspektívu do budúcnosti, ktorá presahovala prítomný okamih. A tak urobil niečo priam šialené. Povedal jej: „Mám síce len dvadsať, ale chcem, aby si vedela jednu vec: keď budem mať tridsať, budem viesť vlastnú firmu.“

Neskôr priznal: „Vôbec som netušil, o čom vtedy hovorím.“ Lori si však jeho slová dobre zapamätala. Zostali spolu – od vysokej školy až po promócie, od Oregonu až po štart ich vlastných kariér. Lori vyštudovala inžinierstvo a po škole nastúpila do spoločnosti Hewlett-Packard, kde pracovala na dizajne čipov. Spájala v sebe osobnú charizmu s odbornou expertízou a úspešne si budovala vlastnú profesijnú dráhu.

Prečo si vybrala práve Huanga? Nebolo to preto, že by bol bohatý – vtedy nemal ani cent. Ani preto, že by bol slávny – v tom čase ho nikto nepoznal. Vybrala si ho kvôli tomu, čo videla v očiach tohto mladíka: neoblomné odhodlanie a neotrasiteľnú istotu, že „hoci teraz ešte nič nemá, raz to určite príde“.

Kariéra a rodina

Po päťročnom vzťahu sa v roku 1985 zosobášili. Huang mal vtedy 22 rokov, Lori 24. Po svadbe sa Lori postupne stiahla z profesijného života a naplno sa oddala rodine. Nebolo to ľahké rozhodnutie, no urobila ho dobrovoľne. Uvedomovala si, že kým v práci je jej muž maximálne sústredený a dravý, v súkromnom živote je absolútne bezstarostný – a potrebuje vedľa seba niekoho, kto mu vytvorí stabilné zázemie.

Huang neznášal nakupovanie, odmietal strácať čas premýšľaním nad outfitmi a dokonca považoval za otravné nosiť hodinky, pretože najradšej žil v prítomnom okamihu. Podľa slov jeho manželky ho takmer každé oblečenie omínalo alebo škriabalo. Lori preto urobila mimoriadne pragmatické rozhodnutie: hneď ako našla kúsok, ktorý mu sedel a bol pohodlný, kúpila ho rovno vo viacerých kusoch, aby sa vyhla budúcim nákupným útrapám.

Odvtedy mu v šatníku visí séria identických čiernych tričiek a svetrov, zoradených ako uniforma. Neskôr k nim pribudla ikonická čierna kožená bunda. Nosí ju zakaždým, keď vystupuje na verejnosti alebo poskytuje rozhovory. Za viac ako dvadsať rokov sa táto bunda stala jedným z najznámejších korporátnych poznávacích znamení na svete.

Huangova manželka Lori (druhá zľava v žltom saku) a jeho dcéra (tretia zľava) počas návštevy technologického veľtrhu Computex v Tchaj-peji v roku 2024. (Foto: NTDTV)

„Som rád, že ma obliekajú manželka s dcérou,“ hovorieva Huang. V jeho slovách necítiť nechuť ani iróniu, ale predovšetkým hlbokú vďačnosť za starostlivosť, ktorej sa mu v každodennom živote dostáva. Svojej slávnej koženej bunde dokonca dal aj výstižné meno: Pomsta nerdov. Podľa neho by totiž inžinieri za normálnych okolností nemali vyzerať takto štýlovo.

Deň splnených sľubov

Dňa 5. apríla 1993 sedí Huang za stolom v reštaurácii Denny’s na východe San José v Kalifornii spolu s dvoma priateľmi – inžiniermi. Na kúsok papiera vtedy napísal názov novej firmy. Zozbieral posledných 600 dolárov, aby zaplatil právnikovi za registráciu. Týmto krokom položil základný kameň spoločnosti NVIDIA a okamžite sa ujal stoličky generálneho riaditeľa.

Prvé roky v Nvidii však mali od bezproblémového chodu ďaleko. Spoločnosť sa niekoľkokrát ocitla na pokraji bankrotu. Huang otvorene priznal, že ak by bol externým investorom, sám by do takejto firmy peniaze zrejme nevložil. Cesta od chudobného študenta k najžiadanejšiemu technologickému lídrovi v Silicon Valley trvala celých desať rokov. Počas tohto obdobia investoval do firmy takmer všetku svoju energiu, zatiaľ čo Lori pevne držala rodinné kormidlo a prebrala na seba všetku starostlivosť o domácnosť a deti.

Súčasnosť

Jensen a Lori majú dve deti – syna Spencera a dcéru Madison. Rodina spoločne prekonala tie najkritickejšie momenty v dejinách firmy. Keď napokon spoločnosť dosiahla historický úspech, deti sa rozhodli kráčať v otcových šľapajach a pokračovať v jeho životnom diele. Spencer dnes pôsobí ako hlavný produktový manažér pre simuláciu robotiky a Madison zastáva post marketingovej riaditeľky. Súdržnosť a spoločné hodnoty sú v tejto rodinnej firme zakorenené mimoriadne hlboko.

Spencer (tretí zľava) a Madison (štvrtá zľava) Huangovci počas návštevy technologického veľtrhu Computex v Tchaj-peji v roku 2024. (Foto: NTDTV)

Madison sa dnes stará o otcov imidž a verejné vystupovanie presne tak, ako sa kedysi jej matka Lori starala o jeho šatník.

V roku 2007 založili Jensen a Lori nadáciu, ktorá podporuje charitatívne projekty v oblasti medicíny, vedy a vzdelávania. Projekt je pre manželský pár srdcovou záležitosťou – nejde o žiadny marketingový doplnok ku kariére úspešného muža, ale o vedomé a spoločné rozhodnutie oboch partnerov. Nadácia už roky potichu pôsobí v úzadí a financuje výskumné projekty na mnohých univerzitách na západnom pobreží USA.

Keď sa spätne pozrieme na vyhlásenie, ktoré Huang vyslovil ako dvadsaťročný – „keď budem mať tridsať, budem viesť vlastnú firmu“ – svoj sľub do bodky splnil.

Za uplynulých 46 rokov ich spoločného vzťahu sa neobjavili žiadne škandály ani bulvárne turbulencie. Zostala len jedna čierna kožená bunda, ktorej strih sa za celých 40 rokov nezmenil, a jedna žena, ktorá ho verne sprevádza od čias vysokoškolských prednášok až dodnes.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK