Český lovec búrok: Človek musí vedieť, kedy vziať nohy na plecia (Rozhovor)
Robin Duspara je predseda a zakladateľ spolku Czech Thunderstorm Research Association (Lovci búrok). V rozhovore pre Epoch Times rozprával o tom, ako sa strach môže zmeniť na celoživotnú vášeň, čo „lovenie“ búrok zahŕňa a prečo je dôležité vedieť, kedy je naozaj čas vziať nohy na plecia.
Epoch Times: Povedzte nám niečo o vašej organizácii.
Robin Duspara: Sme zapísaní ako spolok. Vznikli sme v roku 2012, najprv ako združenie nadšencov, potom začali pribúdať rôzne spolupráce, až sme sa dostali k účasti na vedeckých projektoch, ktorých súčasťou je napríklad výskum kozmického žiarenia alebo vplyv veterných elektrární na zimné blesky.
Ako dlho sa tomuto koníčku venujete?
Prakticky od detstva. Teraz mám už 33 rokov. Prvý záznam búrok, ešte na kazetovú kameru, mám z roku 2006. V roku 2008 som potom urobil svoje prvé webové stránky a začal sa venovať experimentálnym predpovediam z pozície lovca búrok. Chcel som byť meteorológom, lenže zdravotný stav mi to neumožnil a v tom čase som nemohol dokončiť školu. A tak som sa dal na dráhu lovca búrok s tým, že si školu dorobím, aby som mohol štandardne pracovať ako meteorológ. Obe oblasti úzko súvisia, nie je to len o fotení búrok a zbieraní informácií, robia sa tam rôzne analýzy a podobne.
Je lovenie búrok koníček alebo sa tým dá aj uživiť?
Je to skôr záľuba, no v rámci niektorých projektov občas dostávame aj nejaké finančné ohodnotenie. Ja to beriem ako životné poslanie, má to pre mňa hlboký zmysel.
Hovoríte, že sa búrkami zaoberáte už od detstva. Čo vás na nich fascinuje? Prečo vás tak lákajú?
Ja som sa búrok ako malý celkom bál. Vždy ma bolelo brucho, keď prišla búrka a v dôsledku nej vypadla elektrina. Bol som z toho veľmi nervózny. Potom som v prvej triede dostal Atlas katastrof. A tam som si našiel článok o tornáde v Amerike.
Tornád som sa veľmi bál a začal som si zhromažďovať informácie, či môže byť tornádo aj u nás. Až neskôr s príchodom internetu som narazil na detekciu bleskov, radarové snímky a podobne a začal som sa o to zaujímať a sledovať to. No a v roku 2006 som začal búrky aj natáčať.
Čo je vlastne cieľom lovcov búrok?
Je to individuálne. Niektorí majú za cieľ urobiť čo najlepšiu fotku alebo zachytiť čo najextrémnejší jav. Ja chcem získať o búrke čo najviac poznatkov, zistiť, ako sa vyvíja, ako vznikla, aké má parametre, a porovnávať to so snímkami na radare. Pritom to nemusí byť žiadna fotogenická búrka.
Spomenuli ste, že vás búrky v detstve desili. Ako je to teraz? Ešte sa ich bojíte?
Nie, už sa nebojím, ale určite treba k prírode pristupovať s rešpektom. Predsa len je to prírodný jav a vy nikdy neviete, kedy a kde ten blesk udrie. Takže som vždy opatrný a dodržiavam určité bezpečnostné zásady. Nevchádzam priamo do búrok, pokiaľ to nie je súčasťou nejakého výskumu, naopak, snažím sa byť mimo búrky a sledovať ju z bezpečnej vzdialenosti. To je aj lepšie, pretože keby som fotil priamo v búrke, tak tam zachytím len sivú stenu pred sebou a štruktúra oblakov nebude viditeľná.
Ktorý zážitok si z terénu pamätáte najviac?
Na mňa zapôsobí každá búrka, paradoxne napríklad aj tým, že sa nečakane rozpadne. Pokiaľ ide o tie silné búrky, dobre si pamätám napríklad svoj prvý výjazd za búrkami. Dovtedy som natáčal hlavne zo záhrady a tak. Bolo to 25. júna 2008. Takzvané derecho (čítaj derečo) sa prehnalo cez Čechy a spôsobilo aj tornádo na Chrudimsku.
Bol to taký ten prípad, keď som videl rotujúci stenový oblak (tzv. wall cloud) – a hneď mi bolo jasné, že niekde môže vzniknúť tornádo. A ono asi po polhodine – vlastne vtedy, keď celá búrka prešla cezo mňa -, naozaj vzniklo.
Ďalším silným zážitkom bolo, keď som sa v roku 2017 dostal do USA, kde som spolupracoval s projektom Twirl na skúmaní genézy tornád. Prepočítavali sme dráhu tornáda pomocou mobilného Dopplerovho radaru. To sú radary upevnené na kamiónoch, ktoré zisťujú, kde môže vznikať zárodok tornáda. Vozili sme sa v týchto pozorovacích vozidlách, tzv. mezonetoch.
Veľa som sa naučil. Samozrejme, mal som ešte nejaký strach a rešpekt. Vo chvíli, keď boli uzavreté cesty a polícia na ne už nikoho nepúšťala, vám na mobil automaticky chodia SMS-ky, že sa máte schovať do krytu. My sme však búrke šli v ústrety. Na druhej strane človek vie, že je tam so špičkami svetovej meteorológie, s ľuďmi ako Tim Marshall a Josh Wurman. Wurman je priamo konštruktérom mobilných Dopplerových radarov. Títo ľudia vedia, čo si môžu dovoliť, takže napriek strachu som mal zároveň aj pocit bezpečia.
Môžeme na búrkach ešte niečo skúmať alebo už veda objavila všetko?
Určite je tu priestor na objavovanie. Napríklad samotná genéza tornáda (jeho vznik) nie je úplne jasná. Nedá sa predpovedať, či z určitej búrky tornádo vznikne alebo nie. Tie podmienky sa dajú prakticky predpovedať iba všeobecne, nie konkrétne. Ešte nie je vyriešený napríklad ani guľový blesk. S vývojom počasia prináša každá situácia nové skúsenosti, a to ako pre experimentálne predpovede a predpovedné mapy z numerických modelov, tak aj pre kombináciu podmienok a následne reálny stav.
Aké vybavenie potrebuje lovec búrok?
Záleží na zameraní daného lovca. Pokiaľ ide len o náhodnú dokumentáciu, tak stačí kvalitný smartfón. Na kvalitnejšie zábery je dobré mať napríklad zrkadlovku alebo bezzrkadlovku, pretože snímače v mobiloch sú stále oveľa menšie než vo fotoaparátoch. Takže kvalitná fotovýbava: samozrejme, čím je lepšia, tým lepšie sú aj zábery. Plus je potrebné mať aj nejakú výbavu v hlave, poznať základy bezpečnosti pri búrke a byť oboznámený so základnou teóriou, ako búrky vznikajú a ako sa vyvíjajú.
Dôležitý je aj prístup k internetu, aby človek videl aktuálne dáta, a to sú radarové snímky, detekcia bleskov, satelitné snímky. A čo sa týka predpovedí dopredu, tak sú to predpovedné numerické modely, ktoré odhadujú hodnoty na nasledujúce dni a podľa ktorých sa dá prepočítať, kde môžu byť búrky, aké intenzívne budú, či budú skôr inklinovať k supercelárnemu charakteru, alebo to budú zhluky búrok, ktoré sa pohybujú pomaly.
Hovorili ste o zásadách bezpečnosti pri pozorovaní búrok. Skúste nám ich opísať.
Prvá vec, ktorú vždy pripomíname, je naozaj nepreceňovať svoje schopnosti a nesnažiť sa za každú cenu urobiť čo najlepší záber. Nevchádzať priamo do búrky, pokiaľ človek nie je v aute, ktoré z hľadiska blesku funguje ako Faradayova klietka. Auto by sa nemalo pohybovať ani niekde v blízkosti stromov, pretože nárazový vietor môže spôsobiť ich pád.
Ak je to niekto mladší a nemá vodičák, je dobré mať vždy vytipovaný nejaký bezpečný úkryt v okolí, dajme tomu benzínovú pumpu alebo normálnu murovanú budovu, kde sa môže schovať napríklad v krúpovom jadre (pozn. red.: krúpové jadro je lokalizovaná oblasť vnútri silného búrkového oblaku, kde sa tvoria a padajú krúpy). Stručne povedané: človek by mal vždy vedieť, kedy vziať nohy na plecia.
Lovci búrok sa zapájajú do rôznych odborných projektov. Mohli by ste niektoré z nich predstaviť?
Ide napríklad o problém takzvaných zimných bleskov, ktoré sa vyskytujú v blízkosti vyšších stavieb, najmä veterných elektrární. V tejto oblasti prebieha výskum, v rámci ktorého sa za určitých hraničných podmienok počas prehánok zaznamenávajú blesky výlučne v blízkosti veterných elektrární.
Na prelome rokov 2018 – 2019 sme v rámci tohto projektu začali sledovať, že sa v zime objavovali takéto zhluky bleskov, ale vždy len lokálne, na jednom mieste. Keď prehánka prechádzala nad jedným miestom, objavili sa tam blesky a potom išla ďalej. Potom už zrazu nebola aktívna. Začali sme teda zisťovať, o ktoré miesta ide, pretože sa venujeme aj terénu: v drvivej väčšine prípadov išlo o veterné turbíny.
Predniesol som to na spoločnom stretnutí s Ústavom jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky a odvtedy sme sa tým začali zaoberať. Našou úlohou bolo analyzovať búrky.
Venujete všetok svoj voľný čas pozorovaniu búrok? Plánujete si dovolenky podľa predpovede počasia?
Prakticky celý môj život sa točí okolo búrok. Aj čas, keď som maródoval, som využíval na vzdelávanie v odbore a získavanie čo najviac informácií. Nie je to len o tom ísť niekam do terénu a búrky nafotiť. Dnes po dvadsiatich rokoch je to už aj školenie ďalších pozorovateľov v našej organizácii, usporadúvanie workshopov a poskytovanie rád mladším kolegom.
Navyše je tu vydávanie experimentálnych predpovedných máp, databáza nebezpečných javov. Pri každom zaznamenanom jave sa snažíme zistiť viac informácií, napríklad keď padali veľké krúpy, snažíme sa zistiť, aké veľké tie krúpy boli, či spôsobili nejaké škody, či vtedy fúkal aj silný vietor, pretože krúpy sa vyskytujú pri takzvaných downburstoch, čo je veterný jav, ktorý môže rozsahom a charakterom spôsobených škôd niekedy pripomínať tornádo. Tieto javy potom porovnávame s podmienkami, ktoré vtedy panovali.
Ďakujeme za rozhovor!
Rozhovor bol preložený z českej edície Epoch Times a bol redakčne upravený.
Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
