Česko vyhostilo bieloruského diplomata pre špionáž: európske tajné služby odhalili sieť KGB
Česká republika vyhnala bieloruského diplomata obvineného z práce pre spravodajskú službu v Minsku, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí krajiny.
Česká, maďarská a rumunská spravodajská služba rozbili údajnú špionážnu sieť, ktorú prevádzkovala bieloruská spravodajská služba, oznámila 8. septembra česká tajná informačná služba Bezpečnostní informační služba (BIS).
Na svojej webovej stránke BIS uviedla, že spoločný tím európskych spravodajských dôstojníkov odhalil bieloruských agentov a spolupracovníkov pôsobiacich v niekoľkých európskych krajinách. Jedným z identifikovaných osôb bol nemenovaný bývalý úradník moldavskej bezpečnostnej a spravodajskej služby, ktorý podľa BIS odovzdával utajované informácie bieloruskej národnej spravodajskej službe, štátnemu výboru pre bezpečnosť, známemu ako KGB RB.
„Ide o ďalší z radu prípadov, ktoré ukazujú, aká dôležitá je medzinárodná spolupráca v súčasnej bezpečnostnej situácii. Je to aj odpoveď tým, ktorí tvrdia, že spolupráca medzi spravodajskými službami údajne nefunguje,“ uviedol riaditeľ BIS Michal Koudelka.
Koudelka dodal, že KGB RB mohla vybudovať špionážnu sieť vďaka možnosti ľudí voľne sa pohybovať po väčšine Európy. „Aby sme mohli úspešne bojovať proti týmto nepriateľským aktivitám v Európe, musíme obmedziť pohyb akreditovaných diplomatov z Ruska a Bieloruska v schengenskom priestore,“ povedal a dodal, že Moskva a Minsk sa snažia využívať diplomatické krytie na svoje spravodajské aktivity.
Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky uviedlo, že v súvislosti s touto operáciou vyhnalo bieloruského diplomata, ktorý podľa neho pracoval pre bieloruskú spravodajskú službu. „Nebudeme tolerovať zneužitie diplomatického krytia na špionáž,“ uviedlo ministerstvo v príspevku na X bez uvedenia mena diplomata.
Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský sa vyjadril podobne, keď v pondelok napísal na X: „Ďakujeme BIS a českej diplomacii za odhalenie a potrestanie špionáže bieloruských agentov. V našej krajine nedovolíme, aby agenti unikli bez trestu. Budeme brániť Českú republiku.“
Rumuni zatkli podozrivého
Rumunská agentúra na boj proti organizovanému zločinu vo svojom vyhlásení z 8. septembra uviedla, že zatkla 47-ročného muža, ktorý v minulosti zastával riadiace pozície v moldavskej spravodajskej službe, pre podozrenie z vlastizrady.
Riaditeľstvo vyšetrovania organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) uviedlo, že podozrivý od roku 2024 až do momentu zatknutia prezrádzal štátne tajomstvá bieloruskej KGB. DIICOT tvrdí, že v rokoch 2024 až 2025 sa moldavský podozrivý dvakrát stretol v maďarskej Budapešti s dôstojníkmi KGB RB s cieľom „odovzdať pokyny“ a vymeniť si platby za poskytnuté služby. Na prebiehajúcu celoeurópsku spravodajskú operáciu dohliada Jednotka pre súdnu spoluprácu Európskej únie (EUROJUST).
Ruskí spojenci
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, bol počas studenej vojny vysokým komunistickým úradníkom v Sovietskom zväze a v roku 1994 bol prvýkrát zvolený za prezidenta Bieloruska. Odvtedy zostáva pri moci.
Bieloruský prezident umožnil Rusku využiť Bielorusko ako základňu pri invázii na Ukrajinu vo februári 2022, keď ruské jednotky umiestnené v tejto krajine prekročili hranice Ukrajiny zo severu v prvých dňoch vojny.
Minsk zároveň povolil Moskve umiestniť ruské taktické jadrové zbrane v Bielorusku, čo vyvolalo obavy susedných krajín v regióne vrátane Poľska. Lukašenko uviedol v decembri 2023, že umiestnenie ruských jadrových zbraní malo odradiť agresiu zo strany Poľska, ktoré je členom NATO.
4. marca 2025 Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin podpísali zmluvu o vzájomnej bezpečnosti, ktorá zaväzuje obe krajiny, aby spolupracovali v oblasti bezpečnosti, spoločne reagovali na akty alebo hrozby agresie a poskytovali si navzájom okamžitú vojenskú, technickú a inú formu pomoci.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.