Streda 24. apríla, 2024
Sir Jim Ratcliffe počas podpisu investičnej zmluvy medzi chemickou skupinou Ineos a prístavom Antverpy v utorok 15. januára 2019 v Antverpách. (foto: DIRK WAEM / AFP / Getty Images)

Britský magnát: Byrokracia a ekologické predpisy EÚ vyháňajú spoločnosti z Európy

Britský miliardár Jim Ratcliffe minulý týždeň obvinil európsku byrokraciu a environmentálne predpisy z toho, že nútia spoločnosti, aby sa sťahovali z kontinentu.

Petrochemický magnát, ktorý bol v roku 2018 vyhlásený za najbohatšieho muža Spojeného kráľovstva, pre denník Financial Times uviedol, že keby vedel, aké regulačné prekážky ho čakajú, nesúhlasil by s obrovskou investíciou vo výške 4 miliárd eur v Belgicku.

Európske spoločnosti sú podľa neho čoraz viac frustrované „nekonkurencieschopnou“ politikou Bruselu v oblasti zelenej dohody a príliš ambicióznym úsilím o dekarbonizáciu priemyslu.

„Pôjdete budovať nové kapacity do Ameriky, Číny alebo na Blízky východ, ak je to v Európe také ťažké,“ povedal podnikateľ pre ekonomický denník a dodal, že nemá námietky proti Zelenej dohode, ale Brusel by nemal vidieť cestu k dekarbonizácii prostredníctvom deindustrializácie.

„Výrobný priemysel v Európe za posledných 10 rokov upadá v porovnaní s hlavnými konkurentmi, ktorými sú Amerika a Čína. V porovnaní s týmito dvoma krajinami strácame pôdu pod nohami, a to nie je cesta k dekarbonizácii,“ hovorí podnikateľ, ktorý teraz žije v Monaku.

Ratcliffova holdingová spoločnosť Ineos pred štyrmi rokmi oznámila, že vynaloží 4 miliardy eur na výstavbu nového petrochemického závodu neďaleko Antverp. Projekt One je údajne najväčším svojho druhu v Európe za vyše dve desaťročia, ale zmieta sa v problémoch s povoleniami, predpismi a právnymi spormi.

Pätnásť mimovládnych organizácií vo februári tohto roku opäť napadlo jeho projekt s cieľom zvrátiť obnovenie potrebných stavebných povolení, ktoré boli v priebehu rokov opakovane udelené a odobraté. Ochrancovia životného prostredia sa odvolávajú na vplyv výstavby a prevádzky na životné prostredie.

„Nepokračovali by sme v projekte znova, keby sme vedeli, že existuje také riziko zrušenia nášho povolenia,“ zveril sa Ratcliff denníku Financial Times.

Environmentálne predpisy súvisiace s prechodom na bezuhlíkové hospodárstvo a rastúce ceny energie znižujú konkurencieschopnosť európskych spoločností. Tendencia presúvať výrobu z Európy alebo ju ukončiť sa prejavuje vo všetkých odvetviach, nielen v energeticky náročných spoločnostiach.

Niekoľko príkladov z praxe: známy český výrobca klavírov Petrof presúva tento rok väčšinu svojej výroby do Indonézie, významný slovenský výrobca hliníka vlani ukončil výrobu a jeden z posledných veľkých výrobcov fotovoltaických panelov na kontinente, švajčiarska spoločnosť Meyer Burger, od marca končí výrobu v Nemecku.

Spoločnosť sa namiesto toho presunie do USA, kde plánuje vybudovať výrobné závody v Colorade a Arizone. Vďaka zákonu o znížovaní inflácie v USA, ktorý zaviedol prezident Joe Biden na podporu čistých technológií, bude mať spoločnosť nárok na daňové úľavy v očakávanej výške 1,4 miliardy EUR a bude chránená pred masívnym dovozom z Číny, ktorý drví európskych výrobcov fotovoltaických panelov.

„Silnejšie zameranie na naše podnikanie v USA nás robí nezávislými od politických rozhodnutí v Európe,“ povedal generálny riaditeľ Gunter Erfurt.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj