Svet

Ako sú jadrové zbrane chránené pred islamistami? Rozhovor s bývalým pakistanským generálom

Pakistan ani India nikdy nepodpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Dlhotrvajúci konflikt v Kašmíre nedávno eskaloval testom balistickej rakety a zostrelením viacerých indických stíhačiek Pakistanom. Vďaka sprostredkovaniu USA sa podarilo zabrániť ďalšiemu eskalovaniu konfliktu. Otázka zodpovedného zaobchádzania s jadrovými zbraňami je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým.

Po zhodení amerických atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki pred osemdesiatimi rokmi sa svet presvedčil o hrôze jadrových zbraní. Dodnes je to trauma ľudských dejín. Okrem piatich oficiálnych atómových veľmocí – USA, Ruska, Francúzska, Číny a Veľkej Británie – však štyri ďalšie krajiny nikdy nepodpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Okrem Severnej Kórey a Izraela sú to aj dve susediace juhoázijské krajiny, India a Pakistan, ktoré sa v hraničných konfliktoch opakovane dostávajú do vojenských zrážok.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 síce stanovuje právo na mierové využívanie jadrovej energie, ale zaväzuje signatárov, aby jadrové zbrane nešírili a dokonca ich odzbrojili. Namiesto odzbrojenia však Pakistan usiluje o rovnosť so svojím susedom, ako jasne vyplýva z rozhovoru s bývalým brigádnym generálom Harisom Nawazom.

„Najskôr by som chcel ujasniť, že Pakistan vyvinul svoje jadrové zariadenia – naše strategické zariadenia – výlučne na odstrašujúce a obranné účely. Nemáme žiadne útočné plány a ani ich nechceme použiť. Postavili sme ich, aby sme vytvorili strategickú rovnováhu medzi Indiou a Pakistanom v južnej Ázii.“ India si dnes podľa neho musí dobre rozmyslieť, či vôbec zvažuje agresiu proti Pakistanu.

Kašmír ako ohnisko jadrovej krízy

Aj v prípade najnovšej eskalácie v Kašmíre, ktorá po testovaní balistickej rakety schopnej niesť jadrové zbrane zahŕňala zostrelenie viacerých indických stíhačiek, je Nawaz toho názoru, že Pakistan sa vždy snažil zachovať mier v regióne. Jeho sused India naopak predstavuje hrozbu pre mier a stabilitu.

„India zaútočila na Pakistan – jadrovú veľmoc – na základe zinscenovanej operácie pod falošnou vlajkou a tým sa ukázala ako nezodpovedná a nezrelá jadrová veľmoc.“ Pakistan zostal trpezlivý, aj pri prvom použití dronov. Až odpálenie rakety vyvolalo reakciu.

Potom Pakistan začal operácie „Neochvejná štruktúra“ a „Vojna spravodlivosti“. Obe boli „úspešnými precíznymi údermi“ letectva a pozemných síl. „Do 6 hodín bola India donútená kľaknúť na kolená,“ uvádza Nawas. Ukázalo sa, že Pakistan je zodpovednou jadrovou veľmocou, alebo si len chcel vyhradiť právo na ďalší krok eskalácie?

„Jadrové veľmoci musia zabrániť vojne“

„Naše jadrové zbrane slúžia výlučne na zabezpečenie nášho prežitia. Ak by India niekedy prekročila hranicu, ktorá ohrozuje národné prežitie Pakistanu, tieto zbrane sú na to určené. Takúto situáciu však považujeme za nepravdepodobnú, pretože naše pozemné, vzdušné a námorné sily sú dostatočne kompetentné a schopné zadržať Indiu a spôsobiť jej konvenčnými prostriedkami dostatočné škody, aby bola nútená upustiť od eskalácie.“

Tým narážal na pakistanskú raketovú technológiu a na skutočnosť, že celé územie Indie je v dosahu konvenčných a nekonvenčných zbraní. Napriek tomu však nemajú úmysel zaútočiť: „Atómové veľmoci musia zabrániť vojne, pretože akonáhle takáto vojna začne, nikto nevie, ako skončí alebo ako eskaluje.“

S rastúcim medzinárodným uznaním Kašmíru ako krízového jadrového ohniska rastie aj povedomie, že obe krajiny sa musia stretnúť a vyriešiť všetky spory. To zahŕňa aj historický hraničný konflikt v Kašmíre, ktorý siaha až do koloniálneho obdobia.

Bezpečnosť pakistanských jadrových zbraní

Pakistan sa podľa brigádneho generála neustále a za rôznych vlád snaží zabezpečiť, aby bola bezpečnosť pakistanských jadrových zbraní zaručená. V rôznych regiónoch Pakistanu však pôsobia islamistické skupiny, ako je al-Káida, ktoré majú záujem o jadrový arzenál krajiny. V roku 2009 došlo okrem iného k priamemu útoku na veliteľstvo pakistanskej armády.

Nawaz uvádza, že Pakistan disponuje jedným z najprísnejších a najmodernejších systémov velenia a kontroly na svete. „Všetky bezpečnostné opatrenia sa implementujú v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá opakovane potvrdila silu nášho systému. Dokonca aj Američania a MAAE verejne uznávajú, že Pakistan disponuje jedným z najúčinnejších a najbezpečnejších mechanizmov velenia a kontroly v jadrovej oblasti.“

Nawaz poukazuje na to, že na rozdiel od Indie sa doteraz nestal ani jeden prípad krádeže alebo úniku jadrového materiálu. Pre brigádneho generála na dôchodku je navyše „mimo diskusie, že Pakistan by tieto strategické aktíva odovzdal inej krajine – ani Iránu, ani Afganistanu, ani nikomu inému“.

Ale čo ak by sa v armáde nachádzali islamistickí sympatizanti? O tom, či bezpečnostné systémy odolajú, podrobnejšie informoval bývalý generálporučík Amjad Shoaib.

Bezpečnostný systém bez externých rozhraní

Dobre koordinovaný bezpečnostný systém bol kompletne vyvinutý v samotnej krajine a prístup k nemu je obmedzený na niekoľko autorizovaných osôb. A to napriek tomu, že USA ponúkli podporu a svoj bezpečnostný systém. Pakistan sa vedome rozhodol proti zahraničnému systému, „pretože takéto systémy môžu mať externé rozhrania, ktoré môžu byť hacknuté alebo kompromitované“.

Amjad Shoaib, dnes už vyše 80-ročný generálporučík na dôchodku, naďalej pôsobí ako vojenský analytik. Podľa jeho informácií sú všetky kódy a heslá úplne chránené. Rozhodnutia o ich použití prijíma Národné veliteľské centrum, samotné aktíva však zostávajú v starostlivosti oddelenia strategického plánovania.

„Tieto kódy sa neposkytujú vládam ani politickým orgánom, pretože vlády sa menia – dnes je to jeden premiér, zajtra iný.“ Národné veliteľské centrum zaručuje kontinuitu a kontrolu. „Vždy ide o politické rozhodnutia, ktoré sa prijímajú v Národnom veliteľskom centre podľa jasne definovaného postupu.“

Chýba slávne „červené tlačidlo“, ako je v Bielom dome. Tým sa zároveň vylučuje, že by takúto rozhodnutie mohol niekedy prijať jeden človek sám. „Existuje niekoľko kódov, ktoré sú rozdelené medzi rôznych úradníkov a musia sa používať spoločne jeden po druhom. Preto je pravdepodobnosť, že Taliban alebo iné skupiny získajú prístup k týmto zariadeniam, nulová.“

Bezpečnosť prostredníctvom jadrových kódov

Aj sklady jadrových zbraní, ktoré sa nachádzajú hlboko v horách a sú dostupné len tunelmi, sú chránené maximálnou bezpečnosťou. Bývalý generál poukazuje na to, že v nedávnom konflikte medzi Iránom a Izraelom boli napadnuté jadrové zariadenia a sklady.

„Sme si úplne vedomí toho, že v prípade budúcej vojny sa nepriateľ najskôr pokúsi zaútočiť na pakistanské jadrové sklady alebo nosné systémy. Preto sme ich bezpečnosť zaistili viacerými úrovňami ochrany – tak silnými, že ani bomby ani rakety im nemôžu ublížiť.“

Shoaib ďalej vysvetľuje: „Atómová bomba [môže] byť síce skladovaná na jednom mieste, ale jej spúšťací systém a iniciátor reakcie sú uložené oddelene v iných zariadeniach s vlastnými bezpečnostnými kódmi. Ak sa tieto dve časti nezlúčia, bomba je nepoužiteľná a nemôže fungovať.“

Po krátkej pauze dodáva: „Sám som sa dostal až na pozíciu generálporučíka, ale nikdy som nemal prístup k jadrovým kódom ani citlivým informáciám o týchto systémoch.“

Prístup k týmto bezpečnostným systémom je prísne obmedzený na veľmi malú skupinu zodpovedných úradníkov oddelenia strategického plánovania. „Aj v prípade vzbury teda neexistuje možnosť, že by niekto mohol získať prístup k týmto zbraniam alebo ich zneužiť.“ Podľa informácií zúčastnených strán je pakistanský systém jadrovej bezpečnosti z technického aj prevádzkového hľadiska jedným z najbezpečnejších na svete.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK