Názory

Ako sa u nás komunisti dostali opäť k moci (Komentár)

Mnoho Slovákov dodnes s nostalgiou spomína, že za socializmu bolo lepšie. Ako keby starí komunisti a ich potomkovia zmizli z tohto sveta. Alebo im ktosi preformátoval mozog, softvér na demokratov, liberálov či konzervatívcov. Kam sa podelo tvrdé jadro z čias socializmu, ktoré takmer polstoročie parazitovalo na väčšine národa a ktoré diktovalo politické a ekonomické smerovanie Československa? V línii komunistických ideálov vychovávali aj svoje deti a oni v tejto karpatskej demokracii už nie sú? 

Po novembri 1989 sa čelní predstavitelia Nežnej revolúcie zľakli, že vedenie štátu nezvládnu, preto potrebujú dočasnú pomoc starých komunistov na prechod k demokracii. A tí im veľmi radi poskytli „svoje služby.“ Dopadlo to rovnako, ako „Bratská pomoc“ vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 – udomácnili sa natrvalo, resp. ako povedal minister obrany Robert Kaliňák: „Netreba sa brániť, Rus raz odíde.“ 

Lenže naši komunisti a ŠtBáci sami neodídu. Je len na nás, na voličoch, kedy sa rozhodneme skoncovať s politikou socializmu, parazitovania na národe a na EÚ.

Aktivita systému oligarchie gradovala v procese prípravy na prechod slovenskej koruny na euro v roku 2008, keď zorganizovali stretnutie finančných skupín a oligarchov, vedené priamo ministrom financií Jánom Počiatkom, na lodi niekde v Monaku, kde si s predstaviteľmi Európskej centrálnej banky tajne dohodli prepočtový koeficient slovenskej koruny na euro a behom noci zarobili stámilióny.

Takýmto spôsobom zneužívajú dodnes informácie a moc, nie v prospech Slovenska, ale pre seba a svojich ľudí. Komunisti a ŠtBáci nikam neodišli. Sú tu a stále riadia našu krajinu tak, aby to vyhovovalo hlavne im.

V tomto modeli socialistickej demokracie, kde politiku diktuje sila peňazí, odbornosť a profesionalita, ktorou sa oháňajú naši ministri, pôsobia komicky. Zásadnou podmienkou zotrvania vo funkcii ministra či štátneho úradníka „v systéme oligarchie,“ je absolútna podriadenosť a lojalita k vodcovi. Bez podpory premiéra a oligarchov je minister nesvojprávna osoba vo vlastnom rezorte. 

Ako funguje náš politický systém po 36 rokoch „demokracie“

Komunisti a ŠtBáci z čias socializmu nikam neodišli. Rozplynuli sa v systéme politických strán. Tvrdé jadro socializmu sa združovalo okolo svojho vodcu či jeho nástupcu. 

Vladimír Mečiar vybudoval na komunistických základoch HZDS, kde si ako silný vodca postavil svoju predstavu politiky a prosperity Slovenska vytvorením strednej triedy. Tu niekde vznikol systém oligarchie, ktorý od Mečiara prevzal Robert Fico. Tento model vyprodukoval úzku skupinku ľudí, ktorí doslova cez noc prišli k obrovským peniazom prostredníctvom malej a veľkej privatizácie. 

Kto má peniaze, má aj moc, ktorú využíva na to, aby si do čela ministerstiev a ich inštitúcií dosadzoval svojich ľudí, ktorí mu budú garantovať lojálnosť a ich budúcu prosperitu. Predseda vlády, ak to nie je Fico, či jeho ministri sú nepodstatní. Ich výmena je len zámena „poškodených panáčikov za nových.“ 

Rozhoduje systém oligarchie, činnosť zabezpečujú „pešiaci“, ktorí sú po stovkách dosadzovaní a priebežne vymieňaní ako červené krvinky v tele človeka. Ministri a ich štátni úradníci sa stávajú len hovorcami vlastných rezortov. 

Z bývalých ŠtBákov a vplyvných komunistov sa stali oligarchovia, ktorí vnútili národu svoj politický systém, osvedčený propagandou z čias socialistického Československa. Sformovali sa a dnes týchto pár ľudí riadi parlament, ministrov, štátne inštitúcie, celý štát rovnako ako za socializmu. 

Zatiaľ čo za totality bol tento orgán zakotvený v Ústave ČSSR ako článok 5, o Vedúcej úlohe KSČ, „systém oligarchie“ funguje ilegálne a v najprísnejšom utajení. Komunisti a fašisti si vždy nájdu spôsob ako prežiť v každom režime a zarobiť.

Mečiara vystriedal Fico a jeho SMER-SD s vlastnou propagandou, ktorá na jeho voličov funguje, „s politikou na všetky svetové strany.“ Do politickej strany SMER-SD prešla kompletná Mečiarova základňa starých ŠtBákov a komunistov. 

Silným lepidlom týchto ľudí, ktorí nemajú problém ohýbať právo SR a EÚ, je ich vlastná minulosť z čias socializmu. Tieto praktiky z minulých čias zavliekli ako mor do ponovembrovej „demokracie“ a politického vývoja Slovenska.

Prerozdeľovanie eurofondov na Slovensku – Klondike pre oligarchov

Od roku 2004 začali prúdiť na Slovensko eurofondy, zázračný automat na peniaze, kde „strčíš jedno euro a vypadnú štyri.“ 

Zatiaľ čo Slováci nadšene oslavovali vstup Slovenska medzi civilizovanú Európu, „systém oligarchie“ spriadal plány ako z darov európskych daňových poplatníkov vydolovať čo najviac peňazí, tak ako to len komunisti a fašisti vedia. 

Z PPA si po vzore rozprávky Mešec zatras sa, urobili súkromnú pokladničku. A potom „ťažko zarobené“ peniaze vyviezli do Spojených arabských emirátov či iných daňových rajov, kde slovenské právo nesiaha. Alebo si z nich postavili luxusné haciendy, fafokany so zlatými vaňami pre vyvolených, ako nostalgickú spomienku na socializmus v bývalom Československu.

Kto má predpoklady na post ministra či vysokého štátneho úradníka

V systéme oligarchie, rovnako ako za čias socializmu, rozhoduje lojálnosť k vodcovi. Odborná zručnosť, diplomatické schopnosti, odbornosť či iné kvalitatívne a mentálne parametre sú nepodstatné. Potom sa stáva, že aj neúspešný predajca granúl pre psy a mačky či predajca nábytku, sa stane zrazu ministrom a automaticky sa sám označí za profesionála a odborníka, čo verejne donekonečna opakuje.

Systémovou pracovnou náplňou takéhoto ministra je deň čo deň zvaľovať vinu za stav svojho rezortu na opozíciu. Vlastné pochybenia a nedostatky zatĺkať, zahmlievať, klamať, odvádzať pozornosť, zosmiešňovať či dehumanizovať oponenta… 

A samozrejme podpisovať všetko, čo mu pešiaci a vykonávači vôle oligarchov predložia. A vôbec nevadí, ak podpíše niečo v rozpore so zákonom.

V prípade, že by sa dostal takýto „užitočný človek zo systému“ do basy, jeho šéf si za svojimi lojálnymi „stojí až za hrob“ – viď prípad právoplatne odsúdeného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého Fico vytiahol z basy. 

Preto ľudia pracujúci pre systém sú si istí, že Fico svojich ľudí ochráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou za akékoľvek podvody. Práve preto sa mnoho prípadov zametá pod koberec, pretože v štruktúrach represívnych orgánov, akými sú organizácie spadajúce pod ministerstvá vnútra a spravodlivosti, má „systém oligarchie“ svojich ľudí na správnych miestach. A práve tí im zabezpečia, že OČTK stíhajú hlavne tých, ktorí na podvody a ťažké ekonomické trestné činy poukazujú. 

Naopak tí čo páchajú podvody na eurofondoch a štátnej pomoci, tých „systém oligarchie“ chráni prostredníctvom „našich ľudí“ na správnych pozíciách v OČTK, na prokuratúre či na súdoch SR. Na nich sa dôkazy hľadajú len veľmi ťažko a hlavne dlho…

Tento politický a ekonomický model fungovania v nedokonalej demokracii je prevzatý zo socializmu, doplnený prvkami novej doby a z politického modelu súčasného Ruska či Vietnamu.

Ako zistíme, či vo významných funkciách sú ozajstní odborníci

Existujú dva základné typy lekárov, dobrí a zlí. Dobrý lekár lieči príčinu, zlý lekár lieči bolesť. Rovnako je to v lesníctve, či v ktoromkoľvek inom odbore.

Dobrý lesník vyhľadáva podkôrny hmyz a odstraňuje z lesa zasiahnuté, choré stromy či zadržiava vlahu v lese. Zlý lesník necháva podkôrny hmyz likvidovať zdravý les, aby bolo čo rúbať, ťažiť a predávať. Po kolesách harvestorov zanechávajú hlboké a neupravené brázdy po ťažbe, po ktorých stekajú vodopády vody a odvodňujú les. 

Ideálny spôsob, ako si pripraviť ďalšiu kalamitu, kde znova a znova zarobia. A nevadí, že les umrie. Takto funguje systém oligarchie v pôdohospodárstve na Slovensku pod vedením starých komunistov a ŠtBákov.

Práve takíto „odborníci“ vytvárajú priestor pre obrovské kšefty pre ťažbárov dreva pod zámienkou likvidácie podkôrnej kalamity, ako prednedávnom v Čiernom Balogu a samozrejme s tým, že to spôsobila práve opozícia či dokonca minister Mičovský, ktorý bol vo funkcii jediný rok. 

Drzo prehliadajú, že SMER-SD tam bol tri či štyri volebné obdobia pred ním. Komunistická demagógia na ich voliča funguje. Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou a kšefty prekvitajú.

Oni veľmi dobre vedia, že takýto stav spôsobil práve ich biznis model, ktorý sa tvorí v nejakom bunkri Bödörovej poľovníckej chaty v Čifároch alebo v najvyššom luxuse hotelov Holiday Inn či Double Tree, kde majú vyhradené celé poschodia len pre seba.

Naopak, zodpovednosť za „rakovinu“ prenesú na plecia opozície či kritikov, na ktorých vylievajú „vedrá špiny“, s cieľom odpútania pozornosti od vlastných bezohľadných cieľov a tým je vyžmýkať les, eurofondy a štátny rozpočet na projekty, ktoré práve oni, „odborníci a profesionáli,“ zachraňujú – viď vojenská nemocnica v Prešove. 

A je jedno či ide o zdravý les, covid-19, alebo nahnanie migrantov Orbánovou suitou na slovenskú hranicu, ktorú osobne prišli riešiť naslovovzatí „odborníci“ Róbert Fico s ministrom Šutajom Eštókom priamo na hranicu s Maďarskom, alebo ide o nejakú lesnú kalamitu v Čiernom Balogu. 

Faktom však je, že sú to len naivní herci a insitné divadlo pre menej chápavých voličov. Takto to funguje vo všetkých sektoroch hospodárstva na Slovensku vrátane humanitných a hospodárskych rezortov, vnútra či spravodlivosti vrátane pôdohospodárstva a PPA. 

Takýchto doktorov či lesníkov systém oligarchie potrebuje. Naopak takých, ako minister Mičovský či generálny riaditeľ PPA Jánoš, ktorí im na pôdohospodárstve „sekli žilu,“ takých sa potrebujú efektívne zbaviť. 

Preto systém oligarchie konal rázne a natvrdo nadiktoval aj Matovičovi s Hegerom svoju vôľu a pripomenul im, kto je na Slovensku pánom. 

Namiesto Mičovského a Jánoša, iba po roku vlády OĽaNO, premiér Heger vymenoval vlastných „predajcov granúl,“ lebo práve úradníci ako Jozef Kiss, dnešný prezident Finančnej správy a pravá ruka Roberta Fica či Samuel Vlčan, to sú univerzálni manažéri koalície aj opozície. V tomto prípade Ficovho SMERu a Matovičovho či Hegerovho OĽaNO. 

Je to zároveň dôkaz, že systém oligarchie funguje podľa Ficovho hesla „na všetky svetové strany“ a politické partaje na Slovensku. A je im jedno, či je to pravica, ľavica, konzervatívci či liberáli. Svojich trójskych koňov majú všade.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK