Domov

Proces blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka pokročil, židovská obec sa voči nemu vymedzila

Proces blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka pokročil, Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensko tomu sa voči nemu vymedzil. Ešte v úvode augusta zverejnil spišský diecézny biskup František Trstenský informáciu, že kauza blahorečenia Božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka napreduje.

Ozrejmil, že Positio super martyrio, teda rozsiahly dokument, ktorý predstavuje život, utrpenie a mučeníctvo biskupa Vojtaššáka, bolo vo Vatikáne vypracované, schválené a vytlačené. Nasledovalo predloženie na preskúmanie konzultorom historikom Dikastéria pre kauzy svätých.

Proces blahorečenia pokračuje, Positio super martyrio smeruje k historikom

„Prosím vás, sprevádzajme aj tento ďalší krok našou modlitbou. Nech všetko pokračuje podľa Božej vôle a nech sa dielo, ktoré sa začalo pred mnohými rokmi, priblíži k svojmu zavŕšeniu,” vyzval vtedy Trstenský veriacich.

Na Trstenského zareagoval Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku.

„Arizátor a udavač blahoslaveným? Prečo nie. Spišský diecézny biskup sa teší z pokroku v procese blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka,” začal vyjadrenie. Ako ozrejmil, v judaizme blahoslavení neexistujú, no rozumejú tomu, čo blahorečenie v katolíckej cirkvi znamená.

„Nejde len o symbolické ocenenie človeka, ale o jeho uznanie za hodného verejnej úcty. Katolícki veriaci sa na blahoslavených a svätých obracajú vo svojich modlitbách a prosia ich o príhovor,” skonštatoval zväz.

Zdôraznil, že slovenská židovská komunita nemá ambíciu miešať sa do procesu Vojtaššákovho blahorečenia a nemá na to žiadne právo ani právomoc, okrem morálneho práva vyjadriť svoj postoj. Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku skonštatoval, že prípadné blahorečenie biskupa Vojtaššáka nebude mať na židovskú komunitu žiadny vplyv.

„Antisemitizmus tým nestúpne ani neklesne. Nevráti to život ani jedinému deportovanému z našej komunity. Nezmení sa tým žiaden historický fakt o vojnovom Slovensku. Nezmení to hodnoty, ktoré vyznávame.“

„Nezmení to bezpečnosť synagóg či židovských cintorínov. Neklesne ani nestúpne počet našich členov. Nebude to mať ani vplyv na tak vytúžený mier na Blízkom východe. Naši dlhoroční, úprimní a rozhľadení katolícki priatelia zostanú priateľmi, ktorých si vážime. O vzájomnú úctu, rešpekt a pevné puto sa nebojíme,” uvádza.

Zdôraznil, že nimi nelomcuje ani hnev, ani rozhorčenie a jediný dôvod, pre ktorý sa ozývajú, je zachovanie pamäti a úcty k ich predkom, ktorí sa stali počas druhej svetovej vojny obeťami ľudáckeho režimu na Slovensku.

Židovské obce upozorňujú na Vojtaššákove postoje počas Slovenského štátu

„Väčšie riziko vidíme na strane tých, ktorí by sa jedného dňa mohli modlitbami obracať na historickú osobnosť, ktorej konanie neobstojí ani z hľadiska Desatora. Aktívne pôsobenie vo vtedajšom najvyššom kontrolnom orgáne štátu – v takzvanej Štátnej rade, jeho (Vojtaššáka) výroky a činy doložené historickými prameňmi a svedectvami ukazujú, že medzi Desatorom a jeho konaním bol pomerne voľný vzťah. Biskup Vojtaššák bol z vlastného rozhodnutia aktívnou súčasťou režimu, ktorý ľuďom kruto a vedome ubližoval. Neskôr sám zakúsil prenasledovanie a krutosť iného režimu, ktorý s tým predošlým v ubližovaní ľuďom súperil,” uviedol Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku.

Podotkol, že nejde len o to, čo si o súlade jeho činov s kresťanským učením myslia oni. Poukázali na slová pápeža Františka počas stretnutia so židovskou komunitou v Bratislave.

„Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých. Tu, pred dejinami židovského národa, poznačenými touto tragickou a neopísateľnou konfrontáciou, sa hanbíme to priznať: koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“, ale pritom oni neboli s Bohom,” cituje zväz.

Poukázal tiež na historické fakty o Vojtaššákovi, ktorý súhlasil s dobovým vládnym „riešením“ židovskej otázky na Slovensku a s odsúvaním Židov z verejného a hospodárskeho života.

„Toto stanovisko zastával ako podpredseda Štátnej rady, jedného z najvyšších orgánov vtedajšej Slovenskej republiky. Štátna rada bola koncipovaná ako najvyšší kontrolný orgán, resp. ako neoficiálna druhá komora parlamentu,” uviedol zväz.

Dodal, že biskup namietal voči niektorým protižidovským opatreniam len vtedy, ak sa dotýkali konvertitov a za niektorých konvertitov aj intervenoval. Zasadil sa tiež aktívne o to, aby ním zastúpené Rímskokatolícke spišské biskupstvo arizovalo židovský majetok.

„Dňa 3. februára 1943, keď už bolo zo Slovenska deportovaných viac ako 57-tisíc Židov, sa pán biskup Vojtaššák neostýchal na zasadnutí Štátnej rady vystúpiť s udaním konkrétneho Žida – Alexandra Lörincza zo Spišského Podhradia, čo následne viedlo k uväzneniu Lörincza v Pracovnom tábore Židov v Novákoch,” uvádza zväz vyjadrenie historika, odborníka na históriu Slovenska počas druhej svetovej vojny a spoluautora knihy Spory o biskupa Vojtaššáka: politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938-1945, Jána Hlavinku.

Na diskusiu okolo Vojtaššákovej osobnosti zareagoval Trstenský. Ako uviedol, vníma s pozornosťou a citlivosťou diskusiu, ktorá vzišla z informácie o pokračovaní kauzy blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka.

Trstenský: Historické kontroverzie nemožno pri posudzovaní Vojtaššáka obísť

„Osobitne s úctou vnímam vyjadrenie Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Rozumiem tomu, že téma spojená s obdobím Slovenského štátu môže v židovskej komunite a v spoločnosti otvárať bolestné spomienky a vyvolávať vážne otázky. Nechcem tieto otázky obchádzať ani zľahčovať,” napísal zdôrazňujúc, že pamiatka obetí holokaustu si zasluhuje hlbokú úctu i to, že cirkev si uvedomuje utrpenie židovských obetí, rázne odmieta antisemitizmus a prenasledovanie Židov.

Podľa biskupa tiež cirkev vníma ako svoju povinnosť hovoriť o tejto časti dejín pravdivo a bez relativizácie.

„Utrpenie obetí nemožno nijakým spôsobom zľahčovať ani ospravedlňovať. Som presvedčený, že priznanie zlyhaní kresťanov v tomto období a poctivé skúmanie života konkrétneho človeka nestoja proti sebe. Oboje nás zaväzuje k pravdivosti, pokore a zodpovednosti,” uviedol.

Dodal tiež, že si je vedomý historicky doložených skutočností o pôsobení biskupa Vojtaššáka v Štátnej rade, o jeho postojoch v období prijímania protižidovských opatrení i otázok súvisiacich s arizáciou židovského majetku.

„Práve tieto skutočnosti patria medzi vážne historické otázky, ktoré nemožno obísť všeobecným odkazom na „zložitosť doby“. Je potrebné ich skúmať na základe dostupných historických prameňov a v ich konkrétnych súvislostiach,” vraví Trstenský.

Podľa jeho slov jestvuje medzi veriacimi dlhodobá úcta k svedectvu biskupa Vojtaššáka v období komunistického prenasledovania a k jeho utrpeniu, a preto v cirkvi prebieha skúmanie jeho života a možnej mučeníckej smrti. Ešte v roku 1995 vtedajší pápež Ján Pavol II. počas návštevy Slovenska v Levoči vyslovil podnet na začatie cirkevného procesu blahorečenia Vojtaššáka, a tiež biskupa Pavla Petra Gojdiča, na čo Spišská diecéza reagovala začatím procesu.

„Začatie procesu blahorečenia však nikdy neznamená, že jeho výsledok je vopred daný. Práve naopak. Proces sa začína preto, aby cirkev mohla dôkladne a pravdivo preskúmať život kandidáta a posúdiť, či spĺňa podmienky, ktoré sú potrebné na blahorečenie,” podotkol biskup Trestenský.

Dodal, že vo Vojtaššákovom prípade nejde len o všeobecné posúdenie otázky, či bol počas svojho života „cnostným človekom“, ale skúma sa i to, či jeho prenasledovanie, utrpenie a smrť možno podľa kritérií cirkvi považovať za mučeníctvo.

„Aj preto je potrebné zhodnotiť celý jeho život a konanie, vrátane obdobia Slovenského štátu. Historické kontroverzie nemožno oddeliť od celkového posúdenia jeho života, pretože môžu mať význam pre teologické a cirkevné vyhodnotenie jeho mučeníctva,” dodal biskup.

Podľa Trstenského takto treba chápať aj nedávnu informáciu o dokončení Positio super martyrio. Tento dokument nie je rozhodnutím o blahorečení ani konečným stanoviskom cirkvi, ale súhrnným odborným spisom zahŕňajúcim výsledky doterajšieho skúmania, ktoré predkladá na ďalšie odborné posúdenie. Dokumentácia je aktuálne predložená konzultorom historikom Dikastéria pre kauzy svätých.

„Považujem za potrebné a poctivé, aby Spišská diecéza, ktorá tento proces začala, urobila všetko, čo jej v tejto veci prináleží: zhromaždila dostupné historické dokumenty bez vyhýbania sa problematickým otázkam, a výsledky skúmania predložila na kompetentné posúdenie Svätej stolice. V rámci doplňujúcej diecéznej fázy v rokoch 2015 – 2019 sa osobitná pozornosť venovala aj obdobiu rokov 1939 – 1945 a novým historickým dokumentom. Súčasťou tejto práce boli aj otázky týkajúce sa pôsobenia biskupa Vojtaššáka v Štátnej rade, jeho postojov k protižidovským opatreniam a problematiky arizácie,” dodal.

Akcentoval, že nie je zámerom niečo z dejín zastierať či retušovať, no rovnako by podľa Trstenského nebolo korektné uzavrieť skúmanie bez hĺbkového vyhodnotenia vážnych otázok a výhrad. Považuje tiež za potrebné tieto výhrady brať zodpovedne a skúmať ich bez predpojatosti, na základe historických prameňov a v kontexte zložitej a tragickej doby.

Dokument má posúdiť život a konanie Vojtaššáka v celom historickom kontexte

„Teraz prináleží kompetentným odborníkom, aby predloženú dokumentáciu kriticky posúdili. Ak konzultori historici dospejú ku kladnému stanovisku, positio bude následne predmetom posudzovania teológov a ďalších kompetentných orgánov Dikastéria pre kauzy svätých. Až po absolvovaní príslušných stupňov procesu môže dôjsť k predloženiu veci pápežovi na konečné rozhodnutie. Aj z tohto dôvodu je dôležité rešpektovať jednotlivé fázy procesu a nepredbiehať jeho výsledok,” apeloval Trstenský.

Dodal, že ako súčasný spišský diecézny biskup cíti osobitnú zodpovednosť za to, ako sa pristupuje k životu jeho predchodcu. Prízvukoval, že cieľom nie je vytvárať idealizovaný obraz o Vojtaššákovi, ale prispieť k poctivému skúmaniu jeho života.

„Preto budem rešpektovať prácu historikov a teológov a napokon rozhodnutie cirkvi, nech bude akékoľvek,” uzavrel.

Vojtaššák sa narodil v roku 1877 v Zákamennom. Počas existencie Slovenského štátu, zastával z poverenia biskupského zboru funkciu podpredsedu Štátnej rady. Neskôr sa otvorene staval proti komunistickému režimu.

V roku 1951 bol spolu s biskupmi Michalom Buzalkom a Pavlom Petrom Gojdičom postavený pred komunistický súdny tribunál v Bratislave. Čelili obvineniam z protištátnej činnosti, údajnej velezrady, špionáže, vojenskej zrady a úkladov proti republike. Vojtaššák bol odsúdený na 24 rokov väzenia, dostal i peňažný trest a bol mu skonfiškovaný majetok.

V čase odsúdenia mal 73 rokov. Bol väznený a týraný. Zomrel v roku 1965 v českých Říčanoch. Spolu s ostatnými dvoma biskupmi bol rehabilitovaný v roku 1990.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK