Svet » Čína, USA

Nekontrolovaná čínska nadvýroba môže vyvolať nové clá a obmedzenia obchodu, varujú analytici

Neschopnosť čínskeho režimu obmedziť nadmernú výrobnú kapacitu spôsobuje podľa analytikov čoraz väčšie škody doma aj v zahraničí a vedie EÚ, Spojené štáty a ďalšie krajiny k zavádzaniu vyšších ciel a prísnejších obmedzení na dovoz čínskeho tovaru.

Americký obchodný splnomocnenec Jamieson Greer 27. júla pre televíziu Fox News uviedol, že Washington v súčasnosti vedie vyšetrovanie podľa § 301 amerického zákona Trade Act z roku 1974 zamerané na nadmerné výrobné kapacity v krajinách, ako je Čína, čo by mohlo viesť k zavedeniu ďalších ciel.

„Majú priemyselnú politiku založenú na poskytovaní dotácií svojim firmám, takže nemusia vytvárať zisk a môžu predávať a vyvážať priemyselné výrobky do Spojených štátov za dumpingové ceny,“ povedal Greer. Dodal, že americká vláda sa blíži ku koncu tohto vyšetrovania.

Washington 24. júla zaviedol na čínsky tovar dodatočné clo vo výške 12,5 % kvôli tomu, že Peking podľa neho nedostatočne bojuje proti nútenej práci. Celková efektívna sadzba amerických ciel na dovoz z Číny tak vzrástla na 22,2 %, uviedla agentúra Bloomberg v správe z 24. júla.

Čínske ministerstvo obchodu reagovalo na americké obvinenia 28. júla vyhlásením, že medzi priemyselnými dotáciami a nadmernými výrobnými kapacitami nemusí existovať priama súvislosť. Zároveň obvinilo Spojené štáty z narúšania spravodlivej hospodárskej súťaže prostredníctvom ciel a vývozných obmedzení.

Hovorca ministerstva uviedol, že Washington počas obchodných rokovaní sľúbil obmedziť náhradné clá na čínsky tovar na maximálne 20 %, a vyzval na odstránenie jednostranných colných opatrení.

Obchodné napätie medzi EÚ a Čínou tiež narastá. Nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron počas spoločného zasadnutia vlád 17. júla upozornili na prehlbujúci sa obchodný deficit EÚ voči Číne. Merz podľa agentúry Reuters zdôraznil, že sa nesnaží o obchodnú vojnu s Pekingom, ale chce viesť dialóg o nadmerných priemyselných kapacitách.

Podľa údajov zverejnených 14. júla čínskou Generálnou colnou správou dosiahol čínsky vývoz v júni rekordných 356,51 miliardy eur, pričom obchodný prebytok za jediný mesiac predstavoval 108,58 miliardy eur.

Achillova päta

Alicia Garcia-Herrerová, vedúca výskumná pracovníčka bruselského think tanku Bruegel, uviedla, že reakcia Číny svedčí skôr o popieraní problému než o snahe ho riešiť. „Čína odmieta označenie za krajinu s nadmernou výrobnou kapacitou, americké vyšetrovanie považuje za jednostranný postup a vyhradzuje si právo na odvetné opatrenia,“ vyhlásila Garcia-Herrerová pre Epoch Times.

Frank Tian Xie, profesor podnikania a marketingu na University of South Carolina–Aiken, ktorý sa špecializuje na čínske podnikateľské prostredie, poukazuje na to, že rýchla reakcia čínskeho režimu odhaľuje závažnú a zásadnú slabinu jeho ekonomiky.

„Vzhľadom na prudký pokles spotrebiteľského dopytu v Číne nemá krajina prakticky inú možnosť, ako presmerovať nadbytočné výrobné kapacity na trhy, ako sú Južná Amerika a Afrika,“ vysvetľuje pre Epoch Times.

„Spojené štáty však hrozia zničením tohto vývozného kanála, takže agresívny protiútok sa stáva jedinou možnosťou.“

Podľa neho Čína nemá žiadnu motiváciu riešiť krízu nadmerných výrobných kapacít, pretože by to viedlo k hlbokému útlmu vo výrobnom sektore. „Takýto scenár by vrhol čínsku ekonomiku do ešte hlbšej recesie, čomu sa režim zjavne snaží zabrániť.“

Podľa údajov, ktoré 31. júla zverejnil Čínsky národný štatistický úrad, klesol index nákupných manažérov (PMI) v čínskom výrobnom sektore v júli na 49,2, čo predstavuje pokles o 1,2 bodu oproti júnu. Po prvýkrát od februára podliezol pod hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje rast od poklesu. Hrubý domáci produkt Číny vzrástol podľa úradu v druhom štvrťroku o 4,3 %, čo je pod dolnou hranicou celoročného cieľa Pekingu vo výške 4,5 až 5 %.

„Násilné prevzatie“

Garcia-Herrerová poznamenáva, že akútny prebytok ponuky v Číne viedol k prudkému prepadu cien, najmä pri solárnych paneloch, priviedol čínske firmy k vysokým stratám a zaplavil exportné trhy. „To podkopáva konkurentov v zahraničí,“ hovorí.

„Zároveň to vytvára tlak na továrne v iných krajinách a núti ich k reštrukturalizácii, zatiaľ čo odberateľom prináša lacnejšie zelené technológie.“

Podľa odhadov by tri najväčšie čínske solárne spoločnosti – Tongwei, LONGi a TCL Zhonghuan – mali v prvej polovici roku 2026 vykázať celkové straty vo výške viac ako 10 miliárd juanov (1,28 miliardy eur), pričom zdroje z odvetvia pripisujú tieto straty nerovnováhe medzi ponukou a dopytom a klesajúcemu dopytu, informoval čínsky finančný portál Yicai.

Xie sa stotožňuje s hodnotením Garciovej-Herrerovej a dodáva, že neschopnosť takmer akejkoľvek krajiny konkurovať Číne vo výrobe solárnych panelov ilustruje dôsledky „násilného prevzatia“ svetového trhu zo strany režimu. „Nadmerná výrobná kapacita viedla k bezohľadnej cenovej konkurencii, ktorá čínskym výrobcom znemožňuje dosahovať zisk… Masívne dotácie poskytované Čínskou komunistickou stranou deformujú svetové trhy a vytláčajú zahraničné priemyselné podniky,“ dopĺňa.

Analýza zverejnená Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 1. júna odhalila, že čínske firmy dostávajú až osemkrát vyššiu štátnu podporu ako ich zahraniční konkurenti. Medzinárodná organizácia uviedla, že dotácie sú silne sústredené v odvetviach, ako sú solárne fotovoltaické panely, oceliarstvo a výroba hliníka, kde môžu „narúšať hospodársku súťaž“ a „umelo presúvať podiel na trhu“.

Profesor Xie varuje, že extrémne nadbytočné výrobné kapacity v týchto odvetviach spôsobujú značné škody nielen druhej najväčšej ekonomike sveta, ale aj medzinárodnému spoločenstvu. „Vzhľadom na to, že tradičné hnacie sily čínskeho hospodárskeho rastu – investície, spotreba a vývoz – strácajú dynamiku, krajina sa teraz spolieha na elektromobily, batérie, výrobky využívajúce solárnu energiu a umelú inteligenciu ako na nové zdroje rastu.“

„Tým, že Čína namiesto zatvárania tovární vyváža prebytočný tovar, v podstate vyváža svoj problém s nezamestnanosťou do iných krajín, ktoré nie sú ochotné ani schopné ho prijať,“ skonštatoval profesor.

Clá a obchodné obmedzenia

Xie podotkol, že hoci Peking tvrdí, že od Washingtonu získal záväzky týkajúce sa stropov na clá, Trumpova administratíva by mohla aj naďalej reagovať ďalšími obchodnými opatreniami, ak kríza spôsobená nadmernou kapacitou zostane nevyriešená.

„Napríklad Washington už zaviedol na čínske elektromobily 100-percentné clá, ktoré ich v podstate vytlačili z amerického trhu. Ďalšie čínske výrobky môžu nasledovať.“

Podobné obmedzenia by podľa neho mohli prijať aj ďalšie krajiny. „Okrem ochranných ciel, aké zaviedli Spojené štáty, môžu iné štáty pristúpiť aj k priamemu obmedzeniu dovozu z Číny.“

Garcia-Herrerová vysvetľuje, že krajiny a hospodárske celky, ako je EÚ, ktoré sú postihnuté nadmernými výrobnými kapacitami Číny, môžu reagovať antidumpingovými clami, vyrovnávacími opatreniami proti subvenciám a ochrannými clami alebo dovoznými kvótami. Dodáva, že Európska únia využíva aj nariadenie o zahraničných subvenciách a preverovanie zahraničných investícií.

Xie skonštatoval, že čínske firmy podporované štátom vďaka svojej dominantnej pozícii v dodávateľských reťazcoch sťažujú ostatným krajinám férovú hospodársku súťaž. „Akonáhle si tieto krajiny uvedomia rozsah obchodných deficitov a vyčerpávanie devízových rezerv, konflikt s Čínou sa stane nevyhnutným.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK