Kauza Očistec: Slobodník pripustil omyl pri Váhostave, na úplatku však trvá. Imrecze obvinenia odmietol
V júli vypočul senát spolupracujúceho obvineného Bernarda Slobodníka a následne aj viacerých obžalovaných, ktorí jeho tvrdenia odmietajú. V auguste vypovedal bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze, ktorý poprel skutok, z ktorého je obžalovaný. Súd zároveň rozhodol, že na pojednávaní sa budú prehrávať nahrávky z kancelárií bývalej NAKA. Kauza Očistec sa po letnej prestávke vráti na súd v septembri.
Slobodníkova výpoveď
Hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici v ostro sledovanej kauze Očistec, ktoré sa začalo po niekoľkoročnom čakaní od podania obžaloby v decembri 2021, pokračovalo počas letných mesiacov.
Kauza Očistec patrí medzi najväčšie prípady podozrení z organizovanej skupiny vo vedení polície z rokov 2012 až 2018. Obžaloba viní skupinu desiatich osôb zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, takisto z podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Medzi obžalovanými sú bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar (dnes podpredseda parlamentu za Smer-SD), nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze, bývalí vysokí funkcionári NAKA Peter Hraško, Marián Zetocha, Róbert Krajmer, Milan Mihálik, bývalý policajt Roman Stahl a podnikateľ Boris Trantalič.
Väčšina obžalovaných pred senátom Špecializovaného trestného súdu vyhlásila, že sú nevinní.
Slobodník vystupuje ako spolupracujúci obvinený, tzv. kajúcnik. Jeho výpoveď trvala 3 pojednávacie dni (20 – 22. júla). Slobodník priznal vinu v piatich skutkoch a jeden odmietol.
Vo výpovedi opísal fungovanie údajnej policajnej siete, ktorú mali podľa neho zvonka ovládať podnikateľ Bödör a vtedajší policajný prezident Gašpar. Podľa jeho slov mali policajní funkcionári koordinovať a ovplyvňovať policajné vyšetrovania, prideľovať úlohy a kontrolovať ich plnenie.
Konkrétne spomenul napríklad kauzu Váhostav. „V tomto prípade sa naplno prejavila práca a súčinnosť našej skupiny a najmä jej vedenia. Bol mu venovaný mimoriadny záujem,“ naznačil Slobodník.
Gašpar a Bödör mali podľa neho zariadiť, aby vyšetrovanie kauzy Váhostav viedol vtedajší policajt Roman Stahl – tiež obžalovaný v kauze Očistec. Slobodník vysvetlil, že cieľom bolo dosiahnuť, aby vyšetrovanie nesmerovalo k podnikateľovi Jurajovi Širokému („konečnému užívateľovi výhod“ Váhostavu) a jeho rodine.
Slobodník zároveň uviedol, že skupinu informoval o priebehu vyšetrovania a vykonaných úkonoch.
„Postupne som musel spracovávať informácie z vyšetrovania, boli to písomnosti o konkrétnom stave vyšetrovania, vykonaných úkonov, písomnosti, ktoré obsahovali stručný obsah z výpovedí svedkov,“ opísal.
Podľa Slobodníka so skupinou konzultoval aj výber znalca pre znalecký posudok v kauze Váhostav.
Exriaditeľ finančnej polície okrem toho opísal úplatky, ktoré mal dostať za ovplyvňovanie a súčinnosť pri vyšetrovaniach. Uviedol, že od Bödöra prevzal najskôr 20-tisíc eur a neskôr ďalších 50-tisíc eur, pričom časť peňazí mala smerovať aj ďalším osobám zapojeným do prípadov.
Obžalovaní obvinenia odmietajú
27. júla sa pokračovalo výpoveďami obžalovaných. Tí Slobodníkovu výpoveď odmietli s tým, že bývalý šéf finančnej polície klamal, vymýšľal si a vypovedal účelovo. Následne sa pokračovalo výpoveďami bývalého policajta Stahla a po ňom prišiel na rad obžalovaný podpredseda parlamentu Gašpar, ktorý v rokoch 2012 – 2018 viedol Policajný zbor.
„Som nevinný, nič z toho, čo sa mi kladie za vinu, som nespáchal. Postupne sa ukazuje, ako sa prípad vyšetroval, že konali zaujatí vyšetrovatelia aj prokurátori,“ vyhlásil poslanec pred súdom.
Podľa Gašpara Slobodník svojimi výpoveďami prispel k obvineniu viacerých osôb a k tomu, že niektorí obvinení strávili vo väzbe dlhé mesiace až roky.
„Čo ma však veľmi vyrušilo a čo považujem za možný koniec kajúcnikov na Slovensku, keby som to mal povedať filmovo, je to, ako vznikala jeho výpoveď, akým spôsobom sa pripravovala, čo všetko sa tam dialo. Považujem to za škandalózne,“ uviedol.
Gašpar už skôr označil výpoveď Slobodníka za „znôžku emotívnych klamstiev“.
Kováčik nevie, čo sa mu kladie za vinu
Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik na súde povedal, že ani po výpovedi spolupracujúceho obvineného Slobodníka sa k skutkom, ktoré sú obžalovaným kladené za vinu, nedozvedel nič nové ani konkrétne.
„K čomu sa mám vyjadriť, keď neviem, čo sa mi kladie za vinu,“ uviedol.
Podľa Kováčika sú obvinenia formulované príliš všeobecne a stále nerozumie, prečo je spolu s ďalšími osobami trestne stíhaný. Kováčik dodal, že výpoveď expolicajta Stahla podľa neho spochybnila niektoré Slobodníkove tvrdenia.
„Minulý týždeň sám prokurátor priznal, že absolútne nevie konkretizovať skutok číslo 19, z ktorého som obvinený šesť rokov, a žiadal od Bernarda S., aby ho konkretizoval. A dnes sme sa dozvedeli, že to, čo tu tri dni odznelo, že mal byť ovplyvňovaný výber znalca, znalecký posudok, mali byť dávané úplatky a tak ďalej, že také niečo vôbec neexistovalo,” vyhlásil Kováčik s tým, že považuje za škandál, ak prokuratúra zotrváva pri takejto obžalobe.
Slobodník pripustil, že sa vo svojej výpovedi mohol pomýliť v tom, ku ktorej konkrétnej kauze sa viazala časť jeho výpovede o znalcovi. Naďalej však trval na tom, že od Bödöra dostal 50-tisíc eur.
Bödör sa vyjadril len krátko
Rovnako ako zvyšní obžalovaní aj Bödör odmietol obsah Slobodníkovej výpovede.
„Videli ste v priamom prenose, ako bežalo vyšetrovanie. Kupovali si kajúcnikov za vymyslené historky. Bernard Slobodník si vymyslel všetko,“ skonštatoval.
Bödör doplnil, že svoju výpoveď podmieni odpoveďami súdu a prokuratúry na otázky týkajúce sa spresnenia obžaloby a dôkazov, ktoré môže vo svojej obhajobe použiť. Tvrdí, že v obžalobe sú nejasnosti, ktoré treba vyjasniť.
„Vyzerá to tak a bude to objektívne zistiteľné, že Bernard Slobodník si absolútne vymyslel okolnosti 50 000-eurového úplatku. To je základ nedôveryhodnosti jeho výpovede,” komentoval svedectvo Slobodníka obhajca viacerých obžalovaných (Gašpara, Bödöra, Zetochu, Mihálika a Krajmera) advokát Marek Para.
„V priebehu celého prípravného konania sme upozorňovali, že jeho informácie nesedia, nesúhlasia s objektívnou realitou a že bol navádzaný na mnohé výpovede, že prebiehali nejaké technické výsluchy, vyšetrovatelia mu mali písať zápisnice a podobne, čo narúša integritu jeho výpovede ako celku,“ uzavrel Para.
V kauze postupne vypovedali všetci prítomní z jedenástich obžalovaných. Obžalovaní kritizovali skutočnosť, že prokuratúra nevykonáva výsluchy, no zastupujúci prokurátor Matej Izakovič to odmietol označiť za pasivitu. Podľa neho ide skôr o stratégiu.
„Prokurátor sa rozhodol, že nechce klásť otázky. Nebude dávať špeciálne navyše priestor obžalovaným, aby mohli nejako ďalej rozvíjať svoju obhajobu,“ vysvetlil Izakovič.
V auguste vypovedal Imrecze
11. augusta pokračoval proces výpoveďou bývalého prezidenta Finančnej správy SR Františka Imreczeho. Obžaloba ho viní z podplácania (úplatok 40-tisíc eur v súvislosti s firmou LYNX a bezpečnostnou previerkou).
Imrecze sa k obžalobe vyjadroval len približne 20 minút a obvinenie svojej osoby odmietol.
„Ja som ten skutok nespáchal, nevedel som o ňom a doteraz neviem, či sa stal alebo nestal,“ vyhlásil Imrecze.
Z podplácania ho má usvedčovať bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý má v prípade ešte len vypovedať.
Imrecze sa v tejto fáze odmietol vyjadriť k ďalším skutkom a neodpovedal ani na otázky prokurátora, súdu či obhajcov. Nevylúčil však, že svoju výpoveď neskôr doplní, najmä po výpovedi kľúčového svedka Makóa. Pre médiá zdôraznil, že nejde o taktizovanie, ale o jeho právo brániť sa ako obžalovaný.
„Nebudem analyzovať motiváciu Makóa o mne klamať. Buď klame od začiatku zámerne, aby mi z nejakého dôvodu poškodil, alebo klame nevedome, že si pospájal nejaké skutočnosti, ktoré jemu vyšli tak, že si ma tam primyslel ako páchateľa skutku. Byť spolupracujúci obvinený je veľmi ťažké, ale mne ako spolupracujúcemu obvinenému sa ešte nestalo, že som si primyslel páchateľa,“ komentoval Imrecze.
Keďže Imrecze odmietol ďalej vypovedať, senát súhlasil s prečítaním jeho výpovede z prípravného konania. V nej z roku 2021 potvrdzoval stretnutia na 6. poschodí Transpetrolu, ktorý strážila bezpečnostná služba Bonul spájaná s Bödörovcami. Podľa Imreczeho považoval Norbert Bödör tieto priestory za „bezpečné miesto“.
Spomínal aj stretnutie na Úrade vlády SR u premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktoré sa údajne týkalo daňového deliktu prezidenta Andreja Kisku. Podľa Imreczeho výpovede sa na stretnutí zúčastnili aj vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (dnes minister obrany za Smer-SD), vtedajší policajný prezident Gašpar a podnikateľ Bödör.
Výpoveď z prípravného konania Imrecze odmietol komentovať.
Podľa prokurátora sa dôkazná situácia posilnila, Para si myslí opak
Prokurátor Bohdan Čeľovský nevidí v Imreczeho výpovedi rozpor a tvrdí, že dôkazná situácia sa naopak posilnila. Domnieva sa, že Imrecze nespochybnil svoju skoršiu výpoveď a poprel tvrdenia, že na neho bol vyvíjaný nátlak.
„Potvrdil, že Ľudovíta Makóa vybral Tibor Gašpar s Norbertom Bödörom a že mu ho tam dosadili, že sa za neho zaručili. Z toho je zrejmé, že Norbert Bödör mal značný vplyv na riadenie a dosadzovanie ľudí do pozícií, čím sa verifikuje len to, čo tvrdil obžalovaný Bernard Slobodník,“ uviedol Čeľovský.
Obhajca časti obžalovaných Para naopak tvrdí, že Imreczeho výpoveď obžalobu výrazne oslabuje. Zároveň poukázal na skutočnosť, že obhajoba nemala možnosť Imreczeho pri čítanej výpovedi krížovo vypočuť. Podľa Paru Imrecze vo svojej výpovedi jasne uviedol, že nevie o žiadnom vplyve na výber ľudí do funkcií.
„František Imrecze v zásade poprel celú obžalobu, skutok, ktorý sa ho týkal. To je ďalší spolupracujúci obvinený, ktorý popiera akúkoľvek trestnú činnosť v tejto veci. K ostatnému sa vyjadrím neskôr, keď bude možné klásť otázky, na ktoré dnes odmietol odpovedať, ale nevylúčil to,“ komentoval Imreczeho výpoveď obžalovaný Bödör. Dodal, že posúdiť jej pravdivosť musí súd.
Nahrávky z kancelárií NAKA sa budú prehrávať
Po výpovedi Imreczeho boli na súde v stredu čítané listinné dôkazy.
Obhajoba naďalej spochybňuje zaujatosť vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Súd potvrdil, že nahrávky z kancelárií NAKA sa budú prehrávať priamo v pojednávacej miestnosti. Majú podporiť tvrdenia obhajoby o zaujatosti a o obmedzovaní práva na obhajobu.
Zároveň zástupcovia obžalovaných poukazovali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci Dušana Kováčika, ktorý zrušil jeho predchádzajúce odsúdenie okrem iného pre zaujatosť vyšetrovateľa Pavla Ďurku.
Senát pod vedením sudcu Petra Pulmana rozhodol o tom, že tento rozsudok sa počas pojednávania z časových dôvodov čítať nahlas nebude, súd ho však bude vnímať ako prameň práva – môže sa teda na jeho závery odvolávať a pri rozhodovaní ich zohľadniť.
Koliková poukazuje na Gašparov konflikt záujmov
12. augusta podala bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) podnet na parlamentné výbory pre podozrenie, že poslanec Gašpar ako obžalovaný v Očistci mohol byť v konflikte záujmov, keď v parlamente hlasoval o zmenách Trestného zákona, ktoré podľa nej môžu mať vplyv aj na jeho vlastnú kauzu.
„Som presvedčená, že obžalovaný podpredseda parlamentu T. Gašpar porušil ústavný zákon, keď sám vystupoval a hlasoval za zmeny v trestnom procese, ktoré mu môžu významne pomôcť v kauze Očistec, v ktorej je súdený. Napokon, sám T. Gašpar pred súdom priznal, že si praje, aby tieto zmeny prešli,” napísala na sociálnej sieti Kolíková.
Gašpar Kolíkovej kroky odmietol s tým, že ide z jej strany “o politický cirkus”.
Pojednávanie v kauze Očistec bolo prerušené do 2. septembra. Pokračovať by sa malo výpoveďou Ľudovíta Makóa. Náhradníkom v prípade jeho neprítomnosti bude expolicajt Ján Kaľavský.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.