Názory

Pravicová vlna v Južnej Amerike (Komentár)

Kolumbia má od 7. augusta nového prezidenta a ide o postavu, akú tamojšia politika už dlho nezažila. Abelardo de la Espriella, prezývaný „El Tigre“, ešte donedávna stál mimo hlavného politického prúdu a nikdy predtým nezastával volenú verejnú funkciu. Dnes sedí v prezidentskom paláci a sľubuje vojnu narkoteroristom.

Než vstúpil do politiky, vybudoval si meno ako trestný advokát pôsobiaci v Kolumbii aj v Spojených štátoch. Medzi jeho klientov patril Alex Saab, podnikateľ blízky venezuelskému režimu, ktorého americká justícia obvinila z prania špinavých peňazí, alebo David Murcia Guzmán, jeden z hlavných aktérov obrovského kolumbijského pyramídového podvodu.

K jeho minulosti patrí tiež jeden menej lichotivý detail. Policajt Eddie Andrés Pinto Rúa bol v Kolumbii odsúdený za to, že prijal telefón od právničky z kancelárie de la Espriella výmenou za informácie z vyšetrovania Alexa Saaba. Právnička následne uviedla, že policajt vopred informoval kanceláriu o pripravovanej operácii proti Saabovi. Je to epizóda, ktorú odporcovia de la Espriella dodnes radi pripomínajú.

Zaujímavejšia je však jeho druhá, hudobná stránka. De la Espriella amatérsky spieva tenorový repertoár, nahrával s kolumbijskou speváčkou Maíou a vystupoval aj s jedným z najznámejších kolumbijských spevákov Ivánom Villazónom. Hudba sa stala súčasťou jeho politického imidžu a svoju kampaň postavil na postave „tigra“, ktorá sa postupne stala jeho hlavným symbolom. Zvučka El tigre de la patria znela na jeho mítingoch v slučke po desiatky minút, kým sa vôbec objavil na pódiu.

Samotná kampaň sa odohrávala doslova za nepriestrelným sklom. Po vyhrážkach, ktoré jeho tím pripisoval okrem iného Národnej oslobodzovacej armáde (ELN), začal de la Espriella najskôr používať nepriestrelný rečnícky pult a neskôr celú priehľadnú ochrannú kabínu. Nebola to pritom úplne paranoidná kulisa.

Len rok pred voľbami bol v Bogote postrelený prezidentský kandidát Miguel Uribe Turbay. Mladistvý nájomný strelec ho zasiahol počas verejného mítingu a Uribe po dvoch mesiacoch zomrel. Kolumbijská prokuratúra tento rok vydala zatykače na sedem členov odštiepeneckej guerilly Segunda Marquetalia, ktorú obviňuje z organizácie atentátu.

De la Espriella preberá krajinu za podmienok, ktoré rozhodne nie sú ideálne. Petrova vláda síce zanechala nižšiu nezamestnanosť a pokles chudoby, zároveň však aj veľmi napäté verejné financie. Minimálna mzda na rok 2026 vzrástla takmer o 23 percent, čo zvýšilo inflačný a fiškálny tlak. Nová vláda odhaduje skutočný rozpočtový deficit niekde medzi 7 a 8 percentami HDP.

Bezpečnostná situácia je podobne rozporuplná. Kolumbia je síce stále výrazne bezpečnejšia ako v najtemnejších desaťročiach občianskej vojny, avšak počas Petrovho programu „totálneho mieru“ sa opäť rozrástli ozbrojené skupiny. Podľa niektorých odhadov sa počet členov nelegálnych ozbrojených zoskupení zvýšil z približne 14-tisíc na takmer 29-tisíc, pričom rekordné hodnoty dosiahlo aj pestovanie koky.

Samotné voľby boli mimoriadne tesné. V druhom kole 21. júna porazil de la Espriella ľavicového senátora Ivána Cepedu v pomere približne 49,6 % ku 48,7 %, s rozdielom približne štvrť milióna hlasov.

Cepeda, spojenec odchádzajúceho prezidenta Gustava Petra, ktorý sa odmietol zúčastniť na slávnostnej ceremónii nového prezidenta, výsledok po niekoľkých dňoch uznal, spor však neskončil. Neskôr oznámil, že nebude považovať de la Espriellu za legitímneho prezidenta, pokiaľ sa nevzdá amerického občianstva. De la Espriella je totiž rodený Kolumbijčan, no v dospelosti získal aj občianstvo Spojených štátov. Jeho odporcovia tvrdia, že prísaha vernosti USA vytvára u kolumbijského prezidenta konflikt záujmov. Z právneho hľadiska to zatiaľ jeho nástupu do funkcie nezabránilo, súd sťažnosť zamietol z procesných dôvodov.

Program nového prezidenta je kombináciou salvádorského prezidenta Bukeleho, argentínskeho Mileia a Trumpa. Sľúbil ukončiť rokovania s guerillami a zločineckými skupinami, zredukovať štátny aparát až o 40 percent, zjednodušiť dane, obnoviť prieskum a ťažbu ropy a plynu, povoliť „zodpovedné“ frakovanie a vybudovať sieť obrovských väzníc pre narkoteroristov.

Od Bukeleho si vzal predovšetkým predstavu, že s organizovaným zločinom sa nevyjednáva, ale treba ho poraziť. Od Mileia prevzal myšlienku drastického zoštíhlenia štátu.

A nejde len o predvolebné reči. Jedným z prvých krokov novej vlády bolo premiestnenie 117 vysoko rizikových väzňov do zariadení s maximálnou ostrahou s deklarovaným cieľom zabrániť tomu, aby väznice naďalej fungovali ako operačné centrá zločineckých skupín.

Ozbrojeným zoskupeniam dal ultimátum už pred inauguráciou: buď sa podriadia štátu a odložia zbrane, alebo musia počítať s obnovením rozsiahlych vojenských operácií. Vo svojom inauguračnom prejave potom oznámil, že éra mierových rokovaní s ozbrojenými skupinami je podľa neho „úplne vyčerpaná“.

Vzťah k Trumpovi je otvorene deklarovaný a obojstranne výhodný. Trump počas kampane podporil de la Espriellu a po víťazstve mu telefonicky zablahoželal. Nový prezident naopak sľubuje čo najužšiu bezpečnostnú spoluprácu s Washingtonom. Kolumbia sa teraz pripojí k americkej iniciatíve „Shield of the Americas“, zameranej na koordinovaný boj proti nadnárodným kartelom. De la Espriella zároveň ponúkol rozsiahlejšiu spoluprácu s americkými bezpečnostnými silami a opakovane hovoril o bombardovaní laboratórií na výrobu kokaínu v džungli a o obnovení likvidácií plantáží koky pomocou vzdušných síl.

Len niekoľko hodín po jeho nástupe do funkcie americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo zámer, pod podmienkou súhlasu Kongresu, pripraviť pre Kolumbiu bezpečnostnú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov.

Samotná inaugurácia bola demonštráciou zmeny. De la Espriella sa ako prvý kolumbijský prezident v novodobých dejinách ujal funkcie mimo tradičného prostredia Kongresu v Bogote. Ceremónia sa konala v Cali, po nej nasledoval dlhý prejav na vojenskej základni, pričom mesto chránilo takmer 11-tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek na zemi, na riekach aj vo vzduchu vrátane bojového letectva a protidronovej ochrany.

Prečo Cali? De la Espriella pôvodne chcel zložiť prísahu na vojenskej základni v Popayáne ako poctu armáde v regióne, ktorý dlhodobo sužujú guerilly a drogová mafia, avšak kvôli vulkanickej pohotovosti sopky Puracé musel tento plán presunúť do Cali. Oficiálne to odôvodnil ako prvý krok decentralizácie štátu z Bogoty do regiónov, v skutočnosti však išlo o bezpečnostný signál pre armádu, že bude mať voľnú ruku v boji proti narkomafii práve tam, kde je problém najakútnejší. Cali má navyše symbolický význam ako tradičná bašta ľavice a Petrovho progresivizmu, takže inaugurácia tam pôsobí aj ako gesto sily voči porazenému táboru.

Otázka, ktorú si teraz kladie takmer každý, znie: dá sa salvádorský scenár preniesť do Kolumbie? Bukeleho čísla sú pôsobivé. Podľa oficiálnych salvádorských štatistík klesla miera vrážd v rokoch 2015 – 2024 o viac ako 98 percent a Salvádor sa z jednej z najnebezpečnejších krajín sveta dostal medzi krajiny s najnižšou oficiálne vykazovanou mierou vrážd na západnej pologuli.

Cena za to však bola vysoká. Od vyhlásenia výnimočného stavu bolo zadržaných viac ako 83-tisíc ľudí, čo predstavuje viac ako jedno percento celkovej populácie. Samotná salvádorská vláda pripustila, že približne osemtisíc ľudí bolo následne prepustených ako nevinní.

Organizácie na ochranu ľudských práv tradične upozorňujú na stovky úmrtí vo väzbe, mučenie, zlé zaobchádzanie, ako aj na problematickú metodiku oficiálnych štatistík kriminality. Podľa prieskumov však salvádorskí občania Bukeleho postup schvaľujú a prezidenta podporujú.

Mechanické skopírovanie salvádorského modelu do Kolumbie však môže naraziť na úplne odlišnú realitu. Salvádor má rozlohu niečo vyše 21-tisíc štvorcových kilometrov. Kolumbia vyše 1,1 milióna. Kolumbijské guerilly navyše nepôsobia len v mestách alebo husto osídlených štvrtiach, ale kontrolujú časti hôr, džungle, riek a pohraničia, kde štát prakticky nie je prítomný.

A odlišná je aj povaha zločinu. Salvádor bojoval predovšetkým proti mestským gangom MS-13 a Barrio 18. Hoci ani tie nie sú čisto lokálne – MS-13 je nadnárodná organizácia s koreňmi v Spojených štátoch –, ich moc však stála predovšetkým na kontrole mestských komunít, vydieraní a lokálnych štruktúrach.

Kolumbijské organizácie sú súčasťou úplne odlišného ekonomického ekosystému. Ovládajú plantáže koky, laboratóriá, ťažbu, dopravné koridory, prístavy a hranice, pričom sú prepojené s mexickými kartelmi a globálnym trhom s kokaínom. Kolumbia navyše nie je len tranzitnou krajinou. Je hlavným svetovým producentom koky.

Práve preto môže byť susedný Ekvádor zaujímavejší ako Salvádor. Prezident Daniel Noboa tam tiež vyhlásil vojnu organizovanému zločinu, nasadil armádu, sprísnil väzenský režim a prevzal časť Bukeleho bezpečnostnej terminológie. Výsledok zatiaľ nie je príliš povzbudivý. V roku 2025 zaznamenal Ekvádor približne 9 200 vrážd, čo je najviac v jeho histórii a o vyše 30 percent viac než v predchádzajúcom roku.

Kolumbia teda vstupuje do experimentu, ktorého výsledok vôbec nie je dopredu jasný.

Kolumbijská zahraničná politika tiež prechádza celostným obratom o 180 stupňov. Okrem zamerania sa na USA krajina obnoví diplomatické vzťahy s Izraelom, ktoré v máji 2024 prerušil prezident Petro kvôli ofenzíve v Gaze, a v najbližšom čase presťahuje svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema. Nová vláda zároveň oznámila zrušenie plánovanej diplomatickej misie v Palestíne.

Organizácia islamskej spolupráce to označila za „poľutovaniahodný odklon“ od doterajších postojov Kolumbie a samotný ľavicový Petro to nazval „maximálnou hrubosťou voči islamským národom“. Kolumbia zároveň stiahne svoju podporu juhoafrickej žaloby proti Izraelu pred Medzinárodným súdnym dvorom.

De la Espriella okrem toho oznámil zatvorenie veľvyslanectiev v štrnástich krajinách, medzi ktorými je okrem Kuby, Nikaraguy, Maďarska či Rumunska aj Česko. Kolumbia si zachová diplomatické vzťahy so všetkými krajinami okrem Kuby a Nikaraguy, avšak bez vlastného zastúpenia na mieste.

Tiger teda nejde len po karteloch, ale aj po rozpočte ministerstva zahraničných vecí.

A zároveň pomerne názorne ukazuje, kam chce Kolumbia v nasledujúcich štyroch rokoch zamerať svoju pozornosť. Menej do rozširovania diplomatickej siete po svete a oveľa viac na sever, smerom k Washingtonu.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK