Inšpirácie

Coping: prečo niektorí ľudia zvládajú traumu a stres lepšie než iní

Vojna v životoch ľudí, ktorí sa s ňou stretnú, vytvára jasnú hranicu medzi „predtým“ a „potom“. Táto jedinečná skúška neznamená nemožnosť žiť, ale zvyčajne núti žiť úplne inak. Narušenie životného procesu, ktoré z tejto situácie vyplýva, spôsobuje prevratné zmeny, s ktorými sa každý jednotlivec vyrovnáva mobilizovaním svojich adaptačných schopností. Nie každý však reaguje rovnakým spôsobom.

Na opísanie mechanizmov, ktoré tu pôsobia, vytvorili psychológovia v oblasti zdravia pojem „coping“ (angl. „cope“ – zvládať). Je úzko spojený s pojmom adaptácie a označuje spôsob, akým „čelíme“ tomu, čo sa nám deje. Dôsledky závisia od toho, či je naša reakcia zameraná na kroky, ktoré treba podniknúť, aby sme situáciu ovplyvnili, alebo sa skôr sústreďuje na zvládanie emocionálnych stavov, ktoré z nej vyplývajú.

Čo je to coping?

V širšom zmysle tento pojem označuje spôsob, akým čelíme ťažkej situácii prostredníctvom rôznych foriem prispôsobenia sa. Termín „coping“ sa po prvýkrát objavil v roku 1966. Vtedy označoval súbor stratégií používaných na zvládanie ťažkých situácií alebo stresujúcich udalostí. Neskôr bol tento pojem definovaný ako „súbor neustále sa meniacich kognitívnych a behaviorálnych snáh zameraných na zvládnutie, zníženie alebo tolerovanie špecifických vnútorných alebo vonkajších požiadaviek, ktoré sú vnímané ako ohrozujúce alebo presahujúce zdroje jednotlivca“.

Táto definícia znamená zmenu v prístupe jednotlivcov konfrontovaných s problémami: na jednej strane sa ich reakcia vníma ako meniaci sa proces a na druhej strane ich správanie voči danej situácii nie je čisto pasívne, ale aktívne.

Coping a stres

Pojem coping je veľmi úzko spojený s pojmom adaptácie. Tento dynamický proces zmeny sa týka všetkých živých bytostí. Zjednodušene povedané, ide o schopnosť reagovať na vonkajšie alebo vnútorné podnety, obmedzenia a konflikty, pričom sa snažíme zmierniť alebo odstrániť ich nepriaznivé dôsledky prostredníctvom prispôsobenia sa. Cieľom je prežitie a vytvorenie novej rovnováhy zlučiteľnej s týmto prežitím.

Stres predstavuje takýto vonkajší podnet. Ide o stav, ktorý vzniká, keď interakcie medzi človekom a prostredím vedú jednotlivca k vnímaniu skutočného alebo domnelého rozporu medzi požiadavkami situácie a jeho vlastnými zdrojmi, či už biologickými, psychologickými alebo sociálnymi.

Tento stav stresu zvyčajne zahŕňa proces kognitívneho hodnotenia, ktorý prebieha na základe dvoch faktorov: primárneho hodnotenia, ktoré posudzuje, či požiadavky prostredia ohrozujú adaptáciu človeka, a sekundárneho hodnotenia, ktoré posudzuje, či sú dostupné zdroje dostatočné na splnenie tejto požiadavky.

Coping sa teda považuje za faktor, ktorý ovplyvňuje vzťah medzi stresujúcou udalosťou a zdrojmi, ktoré má jednotlivec k dispozícii na jej zvládnutie.

Formy a štýly copingu

V rámci jednej štúdie vedci požiadali 100 dospelých, aby každý mesiac počas jedného roka zaznamenali nedávnu udalosť, ktorá ich rozrušila, a svoje reakcie na túto situáciu prostredníctvom vyplnenia dotazníka (škála „Ways of Coping Checklist“). Získané výsledky ukázali, že existujú dve hlavné formy copingu: coping zameraný na problém a coping zameraný na emócie.

„Problémovo orientovaný“ coping označuje súbor behaviorálnych a kognitívnych snáh, ktoré jedinec vynakladá s cieľom zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádza. Táto forma zahŕňa dva základné aspekty: konfrontáciu s udalosťou, ktorá sa prejavuje snahou zmeniť situáciu, a riešenie problému, ktoré sa prejavuje hľadaním súboru prostriedkov – informácií, pomoci – umožňujúcich dosiahnuť tento cieľ. Človek sa tak priamo a otvorene vyrovnáva so svojím problémom. Koná aktívne a konkrétne, s cieľom „priamo zmeniť samotné podmienky vzťahu človek–prostredie prostredníctvom aktívnych behaviorálnych snáh, spočívajúcich v konfrontácii s problémom, aby sa vyriešil“.

Emocionálne orientované zvládanie stresu sa zase týka snáh zameraných na zmiernenie a znášanie emocionálnych stavov vyvolaných stresovou situáciou. Existuje mnoho prejavov tejto formy zvládania stresu, z ktorých väčšina spočíva v procesoch zameraných na intrapsychickú činnosť: vyhýbanie sa (na problém sa už nemyslí), odvrátenie pozornosti, popieranie, dramatizácia atď.

Človek, ktorý sa snaží znížiť svoj stres a negatívne emócie pomocou vyhýbavého copingu, sa snaží odvrátiť svoju pozornosť od zdroja stresu. To sa môže prejaviť vykonávaním pozitívnych činností, ako je šport alebo relaxácia. Niekedy to však vedie k negatívnemu správaniu zameranému na únik pred emocionálnou úzkosťou, ako je konzumácia alkoholu alebo liekov.

Coping zameraný na problém a coping zameraný na emócie nie sú dva úplne oddelené procesy: v danej situácii možno použiť raz jeden, inokedy druhý, alebo obidva súčasne. Tieto dve hlavné formy copingových stratégií zodpovedajú stratégiám, ktoré sa všeobecne uplatňujú. Existujú však aj špecifickejšie stratégie, ktoré sa líšia v závislosti od jednotlivca a konkrétnej situácie.

Niektorí autori navrhli klasifikovať aktívne a vyhýbavé zvládanie podľa stratégií používaných pri čelení situácii. Týmto spôsobom možno rozlíšiť štyri základné kategórie:

• Aktívny/kognitívny coping, ktorý sa prejavuje logickou analýzou a pozitívnym prehodnotením situácie;
• Aktívny/behaviorálny coping, ktorý zodpovedá hľadaniu podpory a realizácii opatrení na vyriešenie problému;
• vyhýbavý/kognitívny coping, ktorý sa prejavuje kognitívnym vyhýbaním sa a rezignovaným prijatím situácie;
• vyhýbavý/behaviorálny coping, ktorý zodpovedá hľadaniu iných činností a emocionálnemu uvoľneniu.

Emocionálny coping je viac spojený s posttraumatickou stresovou poruchou

Niekoľko štúdií preukázalo, že dospelí trpiaci posttraumatickou stresovou poruchou mali výrazne väčšiu tendenciu vyhýbania sa alebo úniku, a teda k neriešeniu problému. V roku 2007 metaanalýza odhalila, že vyhýbanie sa je prediktorom výskytu posttraumatickej stresovej poruchy, depresie a psychickej úzkosti.

Pripomeňme, že posttraumatická stresová porucha je najbežnejšou formou psychotraumatizmu. Charakterizujú ju najmä vtieravé symptómy (vyznačujú sa najmä vnucujúcimi sa spomienkami, ktoré sa objavujú nekontrolovateľne a zapĺňajú vedomie obete. Tá ich vníma ako nové udalosti, ktoré sa odohrávajú v jej prítomnosti, pozn. red.), vyhýbavé správanie alebo poruchy spánku.

Analýza skúseností obetí dopravných nehôd viedla k podobnému zisteniu. U účastníkov, ktorí vykazovali coping zameraný na vyhýbanie sa, sa prejavovalo viac vtieravých symptómov. K rovnakým záverom dospela aj štúdia realizovaná medzi obeťami streľby na univerzite Virginia Tech, ku ktorej došlo v roku 2007 v Blacksburgu v Spojených štátoch, ako aj výskumné práce uskutočnené medzi obeťami terorizmu.

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy boli tiež závažnejšie u izraelských vojakov, ktorí počas izraelsko-palestínskeho konfliktu využívali emocionálne stratégie.

Ďalšie štúdie ukázali, že spomedzi účastníkov, ktorí počas roka prežili najviac stresujúcich udalostí, mali ľudia s vyhýbavými stratégiami oveľa viac psychosomatických príznakov (bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti) ako tí, ktorí používali aktívne stratégie.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že obete traumy, ktoré volia stratégiu zvládania zameranú na vyhýbanie sa (alebo stratégiu zvládania málo zameranú na problémy), sú v priebehu času viac ohrozené prejavom posttraumatickej stresovej poruchy.

Naopak, nedávne výskumy ukázali, že zvládanie zamerané na problém znižuje napätie, ktorému je jedinec vystavený, tým, že odstraňuje (alebo zmierňuje) stresor. Ľudia, ktorí využívajú túto stratégiu, sú menej náchylní na úzkosť a depresiu.

Účinnosť stratégie copingu však závisí aj od situácie, a to najmä od jej trvania alebo od toho, do akej miery je možné stresor ovládať.

Význam kontrolovateľnosti a trvania situácie

V kontrolovateľných situáciách (alebo v situáciách vnímaných ako kontrolovateľné) sa problémovo orientovaný coping javí účinnejší než emocionálny coping, pretože je spojený s nižšou následnou úzkosťou. V nekontrolovateľných situáciách je však tento efekt opačný. Pri nekontrolovateľnej udalosti opakované snahy jedinca o zvládnutie situácie sú zbytočné a vyčerpávajúce.

V takomto prípade sa môže ako vhodnejšia ukázať emocionálna vyhýbacia stratégia, najmä v krátkodobom horizonte. Zabraňuje totiž nadmernému stresu a umožňuje psychickú prácu, vďaka ktorej je možné postupne realistickejšie vyhodnotiť situáciu a dospieť ku stratégii konfrontácie. Chráni sebavedomie a zabraňuje tomu, aby človeka zaplavila úzkosť.

Relatívna účinnosť stratégií zvládania je tiež závislá od času, ktorý uplynie po stresujúcej alebo traumatizujúcej udalosti. Emocionálna stratégia zvládania situácie poskytuje ochranu len bezprostredne po danej udalosti.

Neexistuje teda žiadna stratégia zvládania situácie, ktorá by bola sama osebe účinná. Účinnosť zvolenej stratégie závisí od určitých charakteristík vlastných jednotlivcom (schopnosť posúdiť situáciu) a situáciám (trvanie, kontrolovateľnosť). Okrem toho sa účinnosť stratégie zvládania líši v závislosti od zohľadneného kritéria (emocionálne blaho, fyzické zdravie…).

Úspešné osvojenie si najvhodnejšej stratégie copingu

V konečnom dôsledku mnohé štúdie preukázali, že stratégie copingu môžu zmierniť psychické dopady traumatického zážitku. Táto schopnosť odolnosti a udržania určitej psychickej a fyzickej rovnováhy po konfrontácii s traumatickými alebo nežiaducimi udalosťami sa zdá byť silnejšia u jedincov, ktorí sú schopní „disponovať“ celým kognitívnym a behaviorálnym spektrom copingu. Ľudia, ktorí vedia využívať rôzne stratégie copingu, sa lepšie prispôsobujú situáciám, ktoré ohrozujú ich život.

Charakter použitých stratégií zvládania stresu môže byť ukazovateľom pri pochopení, prečo má stres alebo posttraumatická stresová porucha na jednotlivých ľudí väčší či menší vplyv. Nemali by sme však zostať len pri tom, ale mali by sme následne hľadať spôsoby, ako sa týchto klinických stavov zbaviť.

Pre zvládanie stresu môžeme využiť metódy riadenia emócií, fyzickú aktivitu, meditáciu či kontrolu dýchania. Pokiaľ ide o akútnu stresovú poruchu alebo posttraumatickú stresovú poruchu, je potrebné obrátiť sa skôr na psychoterapiu, ktorá je schopná poskytnúť účinnejšie riešenia.

Tento článok je prebratý z The Conversation pod licenciou Creative Commons. Prečítajte si pôvodný článok.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK