5 vecí, o ktorých prezident Pellegrini hovoril v čínskej štátnej televízii (a čo treba dodať)
Prezident Peter Pellegrini absolvoval od 26. do 29. júla trojdňovú štátnu návštevu Čínskej ľudovej republiky. Išlo o prvú oficiálnu návštevu slovenského prezidenta v Číne po 23 rokoch. Počas nej sa stretol s tromi najvyššími čínskymi predstaviteľmi: 28. júla s prezidentom Si Ťin-pchingom a 29. júla s premiérom Li Čchiangom a predsedom Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov Čao Le-ťim.
1. Čínska infraštruktúra a plánované hospodárstvo
3. augusta odvysielala čínska štátna televízia CGTN rozhovor, v ktorom prezident Pellegrini zhodnotil svoje dojmy z návštevy.
„Mal som šancu navštíviť Čínu v roku 2015 a 2017 ako predseda parlamentu a ako premiér, takže to viem porovnať a vidím veľké zmeny, ktorými Čína prešla a ako je to kompletne iná krajina, ako bola pred dekádou. Som skutočne očarený,“ vyhlásil na úvod rozhovoru a nastolil oslavný tón, ktorý sa niesol celou reláciou.
Slovenský prezident poukázal na masívne investície do infraštruktúry, najmä na výstavbu nových diaľnic, mostov, železníc a vysokorýchlostných tratí. Zároveň ocenil spôsob, akým Čína zavádza moderné technológie do každodenného života obyvateľov, a vyjadril podporu systému päťročných a viacročných plánov, ktoré si krajina stanovuje.
„To je niečo, čo si myslím, že je správny postup – mať plány. A musím povedať, že po Zamatovej revolúcii sme spravili chybu, pretože sme prestali strategicky plánovať veci, čo nie je pre krajinu dobré,“ povedal s tým, že z tohto dôvodu slovenská vláda už vypracovala víziu na rok 2040.
Pre úplnosť treba dodať, že Čína má dlhodobo zdokumentované prípady miest duchov (ghost cities) a veľmi nízko využívaných vysokorýchlostných tratí, ktoré sú priamym dôsledkom centrálneho plánovania, päťročných plánov a politických cieľov rastu.
Vznikli najmä v rokoch 2000 – 2020, keď miestne vlády masívne stavali nové štvrte a celé mestá, aby plnili ciele HDP, predávali pozemky a stimulovali stavebníctvo.
Mnohé zostali roky takmer prázdne (obsadenosť 10–30 %). Niektoré sa postupne zapĺňajú (najmä ak sa tam presunú úrady alebo firmy), iné ostávajú výrazne nevyužité dodnes – najmä po realitnej kríze po roku 2021. Odhaduje sa, že v Číne je stále desiatky miliónov prázdnych alebo nedokončených bytov.
Hlavné trate (Peking–Šanghaj, Peking–Kanton atď.) sú veľmi vyťažené a ekonomicky dávajú zmysel. Mnohé sekundárne a regionálne linky však majú nízku obsadenosť, niektoré vlaky chodia takmer prázdne a stanice zostávajú takmer nepoužívané.
Celá sieť generuje obrovský dlh (stovky miliárd dolárov) a väčšina tratí nie je zisková. Niektoré linky majú len zlomok plánovanej frekvencie a počtu cestujúcich.
2. Čínske investície na Slovensku
Pellegrini v rozhovore vyhlásil, že vzťahy medzi Slovenskom a Čínou sú v súčasnosti na historicky najvyššej úrovni. Dodal, že prezident Si Ťin-pching počas stretnutia predstavil niektoré zo svojich myšlienok, ktoré sú obsiahnuté aj v jeho knihe, pričom publikácia sa nachádza aj v knižnici Prezidentského paláca v Bratislave a Pellegrini ju čiastočne čítal.
Podľa slovenského prezidenta Si Ťin-pching identifikoval niekoľko prioritných oblastí budúcej spolupráce. Ide predovšetkým o obchod, inovácie, vzdelávanie, nové technológie, dopravu a logistiku.
„Sme veľmi šťastní, že na Slovensko môžeme pozvať dve veľké a dôležité spoločnosti a ďalšie spoločnosti a investície budú nasledovať. Chcem garantovať, že slovenská vláda bude veľmi konštruktívna a nápomocná, aby vytvorila také podmienky, že aj ďalšie spoločnosti prídu a budú investovať na Slovensku,“ povedal Pellegrini.
Ďalej uviedol, že medzi potenciálnymi investíciami figuruje ďalšia čínska automobilka, ktorá by mohla na Slovensku vyrábať vozidlá. Rokovania už prebiehajú, názov spoločnosti však zatiaľ nechcel zverejniť.
Pellegrini zároveň dodal, že po dokončení priemyselného parku Valaliky sa uvažuje o vytvorení ďalšej lokality na východnom Slovensku, ktorá by mohla byť k dispozícii pre nového čínskeho investora.
„Slovensko sme prezentovali ako veľmi bezpečný ostrov na území Európskej únie pre čínske investície,“ povedal v rozhovore.
Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár však v nedávnom rozhovore pre Epoch Times Slovensko upozornil na skutočnosť, že mnohé čínske investície predstavujú značné bezpečnostné riziko. Podľa neho často slúžia na krytie spravodajských aktivít Číny a na ovplyvňovanie diania v cieľových krajinách.
„S čínskymi investíciami často prichádzajú aj čínske bezpečnostné zložky, ktoré monitorujú čínskych občanov a ich aktivity a snažia sa pôsobiť mimo jurisdikcie hostiteľských krajín,“ skonštatoval.
Bednár kritizoval prístup Slovenska v boji proti hybridným hrozbám s tým, že už samotné pomenovanie bezpečnostných hrozieb sa stalo predmetom populistického nadbiehania našim nepriateľom.
„Bohužiaľ, slovenská vláda hybridné hrozby a našich skutočných nepriateľov ako Ruskú federáciu a Čínu nechce jasne pomenovať, a tým bráni tomu, aby sme sa proti nim mohli efektívne brániť,“ povedal.
3. Implementácia čínskych technológií na Slovensku
Slovenský prezident v Pekingu navštívil Robot Mall, prvé centrum na svete zamerané na prezentáciu a praktické využitie humanoidných robotov. Zúčastnil sa ukážok, pri ktorých roboty poskytovali masáže, hrali basketbal, vykonávali upratovacie práce, predvádzali tanečné a tai-či choreografie alebo dokázali reagovať na konkrétne otázky.
Veľmi pozitívne hodnotil aj jazdu v elektrickom autonómnom vozidle bez šoféra. „Vysvetlili mi, že počítač je viac sústredený na jazdu ako živý vodič, takže je to bezpečné riešenie,“ uviedol.
Neskôr navštívil technologickú spoločnosť Baidu, ktorá patrí medzi svetových lídrov v oblasti umelej inteligencie. Pellegrini pri tejto príležitosti vyhlásil, že podporuje myšlienku zavádzania čínskych technológií v slovenských mestách.
„Čaká nás skutočná revolúcia, ktorá kompletne zmení náš budúci životný štýl. Preto je pre nás veľmi dôležité vidieť, čo sa v Číne deje, pretože nám to ukáže, čo aj nás na Slovensku v budúcnosti čaká,“ povedal pre čínsku štátnu televíziu.
Bezpečnostný analytik Bednár však upozorňuje, že problémom pre Slovensko nie sú len čínske investície, ale aj zavádzanie čínskych technológií.
„Elektronické zariadenia, ako telekomunikačné zariadenia, mobily, televízory, dokonca aj automobily, používa Čína na technologickú špionáž. Preto napríklad niektoré krajiny zakázali vstup čínskych vozidiel do niektorých objektov a dokonca Izrael zabavoval čínske autá svojim vojakom,“ uviedol v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.
Okrem rizík technologickej špionáže analytici upozorňujú aj na širší kontext čínskeho systému kontroly. Čína buduje jeden z najrozsiahlejších dohľadových aparátov na svete, ktorý zahŕňa stovky miliónov kamier s rozpoznávaním tvárí, sledovanie mobilných telefónov, dát z internetu a ďalších zdrojov. Súčasťou tohto systému je aj tzv. sociálny kredit, ktorý hodnotí správanie jednotlivcov a firiem.
Hodnotenie potom môže ovplyvňovať prístup jednotlivca k pôžičkám, cestovaniu, zamestnaniu či verejným službám. Tieto nástroje spolu s umelou inteligenciou a masívnym zberom dát vytvárajú prostredie, v ktorom je súkromie občanov výrazne obmedzené a štát má možnosti prediktívneho monitorovania potenciálnych kritikov režimu.
4. Zapojenie Slovenska do čínskych iniciatív
Pellegrini počas rozhovoru vyjadril veľký záujem o účasť Slovenska na čínskom fóre pre spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy (CEEC).
Fórum na začiatku zahŕňalo 11 členských štátov EÚ (Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) a niekoľko ďalších európskych krajín – Albánsko, Severné Macedónsko, Čiernu Horu, Srbsko a Bosnu a Hercegovinu.
Medzitým z iniciatívy vystúpili Litva, Lotyšsko a Estónsko, pričom Česko sa označuje za neaktívneho člena.
Pellegrini pre čínsku televíziu tiež uviedol, že Slovensko je vzhľadom na svoju geografickú polohu vhodne umiestnené, aby mohlo byť súčasťou ďalšieho čínskeho medzinárodného projektu Jeden pás, jedna cesta.
„Bol by som rád, ak by Slovensko bolo súčasťou tejto logistickej siete, a veľmi podporujem tieto iniciatívy,“ povedal.
Podľa Pellegriniho sa Si Ťin-pching snaží prostredníctvom týchto iniciatív spájať krajiny a ich lídrov s cieľom spoločne prinášať do sveta rozvoj a mier.
Treba dodať, že viaceré európske krajiny už z iniciatívy Jeden pás, jedna cesta vystúpili kvôli negatívnym skúsenostiam.
Pôžička na diaľnicu, ktorú plánovala postaviť Čierna Hora, vo výške jednej miliardy dolárov však v rámci iniciatívy Jeden pás, jedna cesta zlyhala, keďže Čína presmerovala peniaze do vlastnej stavebnej spoločnosti. Peniaze dostala výhradne čínska štátna firma China Road and Bridge Corporation (CRBC), čo zabránilo súťaži a viedlo k vysokým nákladom – ide o jednu z najdrahších diaľníc na svete.
Následne sa objavili obvinenia z úplatkov miestnym politikom, nedostatočné splácanie pôžičky, pozastavenie výstavby a hrozba čínskeho prevzatia kľúčových aktív Čiernej Hory, napríklad jej hlavného prístavu Bar, ktorý si krajina mohla dať ako zábezpeku na pôžičku. Nakoniec len finančná pomoc EÚ pomohla v tom, že Čierna Hora postupne pôžičku spláca a Čína prístav nedostala pod svoju kontrolu.
Skúsenosť z Poľska zasa hovorí o scenári, keď čínska strana nezaplatila poľským firmám za odvedenú prácu na stavbe diaľnice. Poľsko muselo nakoniec za veľmi nevýhodných podmienok odstúpiť od projektu, aby vôbec diaľnicu dokončilo a zabránilo krachu domácich firiem.
V Srbsku nedodržiavanie bezpečnostných štandardov a miestnej legislatívy čínskymi spoločnosťami napokon viedlo k zrúteniu strechy na železničnej stanici v Novom Sade. Pri tragédii zahynulo 15 ľudí, medzi nimi aj jedna Slovenka z Dolnej zeme.
Maďarsko už do čínskych projektov investovalo 3 až 4 miliardy eur, pričom návratnosť zostáva veľmi otázna. Navyše baterkárne v Maďarsku čelia verejnej kritike kvôli svojim mimoriadne negatívnym vplyvom na zdravie zamestnancov a životné prostredie v ich okolí.
Presne opačným smerom ako Pellegriniho úvahy v čínskej štátnej televízii sa vydal Európsky parlament. Na júlovom plenárnom zasadnutí prijal odporúčanie týkajúce sa meniacej sa geopolitickej situácie vo východnej Ázii a potreby užšej spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi v regióne.
Poslanci vyzvali na prehĺbenie spolupráce s Japonskom, Južnou Kóreou a Taiwanom najmä v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, obranných technológií, umelej inteligencie, polovodičov, kritických surovín a ochrany dodávateľských reťazcov.
Odporúčanie sleduje predovšetkým budovanie siete demokratických partnerov, ktorí môžu pomôcť znižovať strategické závislosti EÚ od autoritárskych režimov a spoločne reagovať na rastúci vplyv Ruska a Číny.
„Skutočne nesúhlasím s tým, ak niekto povie, že určitá technológia sa nemá používať, pretože pochádza z Číny. Hovorím, musíme spraviť presné špecifikácie bezpečnosti a technických parametrov a nezáleží na tom, odkiaľ technológia pochádza. Ak bude spĺňať stanovené pravidlá, trh by mal byť otvorený,“ vyhlásil Pellegrini v čínskej televízii.
Čína však rovnakú otvorenosť voči zahraničným firmám a technológiám neponúka. Jej trh zostáva výrazne regulovaný prostredníctvom čierneho zoznamu, ktorý obmedzuje alebo úplne zakazuje prístup zahraničných investorov do strategických odvetví.
V mnohých kľúčových sektoroch (telekomunikácie, cloudové služby, umelá inteligencia, polovodiče, automobilový priemysel a ďalšie) stále platia požiadavky na spoločné podniky (joint ventures) s čínskymi partnermi alebo limity na zahraničný vlastnícky podiel.
Peking navyše aktívne bráni úniku vlastných pokročilých technológií do zahraničia a v roku 2026 ešte sprísnil kontrolu vývozu know-how, dát a technológií.
Zatiaľ čo čínske firmy a produkty majú voľný prístup na európsky trh, zahraničné spoločnosti v Číne čelia systematickým prekážkam, diskriminácii pri verejných zákazkách a tlaku na transfer technológií.
5. Spolupráca slovenských a čínskych univerzít
Pellegrini v rozhovore uviedol, že krátko po jeho návšteve sa do Číny chystajú minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) a predstavitelia slovenských univerzít.
Zdôraznil potrebu výraznejšieho prehĺbenia spolupráce medzi univerzitami oboch krajín. Pritom sa odvolal na slová prezidenta Si Ťin-pchinga, podľa ktorých treba začať od mladej generácie.
„Výmena študentov. Možno spoločné programy našich univerzít. To by zvýšilo počet študentov, ktorí budú študovať v Číne a aj čínskych študentov, ktorí budú študovať na Slovensku. Verím, že odpoveďou pre túto éru nových technológií je dobré vzdelanie,“ povedal.
Mediálne najznámejšia čínska štátna organizácia pôsobiaca na Slovensku je Konfuciov inštitút. V Bratislave vznikol v roku 2007 na základe dohody medzi Tianjinskou univerzitou a Slovenskou technickou univerzitou, s podporou čínskej vládnej organizácie Hanban. Výučba čínštiny sa neskôr rozšírila aj na ďalšie slovenské vysoké školy.
Analytici upozorňujú, že jednou z úloh Konfuciových inštitútov je šírenie oficiálnych naratívov Čínskej komunistickej strany. Rizikom môže byť aj zneužitie výskumu, najmä v technických odboroch, a časté prepojenia čínskych univerzít s armádou.
Podľa výskumu Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) 23 verejných vysokých škôl a Slovenská akadémia vied udržiava až 113 väzieb s čínskymi subjektmi. Najaktívnejšie sú Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach a niektoré ústavy SAV. Väčšina spolupráce sa sústreďuje na prírodné a technické vedy.
CEIAS však upozorňuje aj na problematické partnerstvá s firmami ako Huawei a Dahua, ktoré sú spájané s perzekúciami Ujgurov v provincii Sin-ťiang a s vývojom sledovacích technológií.
„Huawei na to využíva práve umelú inteligenciu (konkrétne technológiu strojového učenia), na ktorej rozvoji chce spolupracovať s TUKE. Okrem TUKE spolupracuje s Huawei na výskume aj Žilinská univerzita a Ústav materiálového výskumu SAV v Košiciach,“ uviedol výkonný riaditeľ CEIAS Matej Šimalčík.
Dodal, že Žilinská univerzita s Huawei podpísala tzv. „výnimočné partnerstvo“ a okrem iného sa zameriava na technologický výskum na rozpoznávanie tvárí, monitorovanie davu, zber údajov, či monitorovanie sociálnych sieti.
Ďalej spomenul firmu Dahua, s ktorej pobočkou v roku 2018 podpísala memorandum o spolupráci Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Sledovacie zariadenia Dahua sa majú v Sin-ťiangu využívať tiež.
Viaceré zmluvy o spolupráci sú navyše netransparentné – často chýbajú v centrálnom registri alebo majú začiernené kľúčové časti.
Oficiálne vyhlásenia verzus realita
V roku 2024 slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) podpísal s čínskou stranou zmluvu o strategickom partnerstve. Svoju oficiálnu návštevu Číny na prelome októbra a novembra 2024 označil za „cestu roka 2024“
Hovoril, že so 77-člennou delegáciou (zastupujúcou 56 slovenských spoločností) plánuje osloviť čínske firmy, aby sa podieľali na rekonštrukcii a vybudovaní dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Malo ísť o obnovu 500 mostov na dopravných komunikáciách, rozšírenie jednokoľajnej železničnej trate medzi Bratislavou a Komárnom a dostavbu diaľnice medzi Žilinou a Martinom s tunelom Višňové. Nič z toho doteraz žiadna čínska firma nerealizovala.
Fico tiež opakovane oznamoval zriadenie priamej leteckej linky (najmä Bratislava – Peking), naposledy v máji 2026 pri stretnutí s čínskym predstaviteľom. Tému spomínal aj Pellegrini počas nedávnej návštevy Číny. K augustu 2026 však priame lety medzi Slovenskom a Čínou stále neexistujú.
Otázna je aj druhá najvyššia investícia v histórii Slovenska – čínska baterkáreň v Šuranoch. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) opakovane vyjadril pochybnosti o jej dokončení, pretože čínsky investor dlhodobo nedokázal predložiť všetky dokumenty potrebné na splnenie európskych environmentálnych noriem.
„Teraz sa musíme posunúť od vyhlásení k reálnym projektom a ku konkrétnym činom,“ povedal Pellegrini v rozhovore pre čínsku štátnu televíziu.
Budúcnosť ukáže, či išlo skôr o zdvorilostné frázy slovenského prezidenta, ktorý má najmä reprezentatívnu funkciu, alebo niektoré z avizovaných projektov začnú naberať reálne rozmery.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.