Inšpirácie

Lanzarote: ostrov s minimom zelene, kde vám uvaria aj na geotermálnej energii. Lucku a Martina očaril natoľko, že sa tam sťahujú natrvalo (Rozhovor)

Lucka a Martin žijú na ostrove Lanzarote, vedú vlastnú cestovnú agentúru LanzaLife.cz a vďaka množstvu skúseností pomáhajú aj s plánovaním dovoleniek priamo na ostrove. Začalo to pred pár rokmi, kedy si v Česku postavili dom, no hneď po tom sa vybrali na rok na Kanárske ostrovy. Po návrate do Česka im začal život na ostrove chýbať, preto sa aktuálne chystajú presťahovať na Lanzarote natrvalo. V rozhovore sme otvorili tému geotermálnej energie, sopiek aj odsolenej morskej vody, ktorá na Lanazarote bežne tečie z vodovodného kohútika. 

Epoch Times Slovensko: Na vašej webovej stránke opisujete Lanzarote ako mesačnú krajinu s unikátnou architektúrou, kde veľmi málo prší. Je to to, čo sa vám vybaví ako prvé, keď počujete Lanzarote? 

Lucka Břečková: Ako prvé sa mi vybaví množstvo pocitov a spomienok. Lanzarote je pre mňa domov a miesto, kde sa cítim skvele. Keď niekde náhodou počujem slovo „Lanzarote“, okamžite sa mi rozžiaria oči a zahreje ma pri srdci. Myslím si však, že väčšine ľudí sa vybavia najmä sopky, krajina ako z inej planéty, oceán, slnko a palmy. 

Jedna vec je navštíviť ostrov ako dovolenkár, ale druhá, keď ho už poznáte pomerne do hĺbky. Vy ste sa ocitli aj v úlohe dovolenkára. Ako by ste to porovnali? 

Každý vníma Lanzarote inak. Niekto sa doň zamiluje hneď, niekto postupne a niekomu sa tam nemusí páčiť vôbec. My sme boli na Lanzarote prvýkrát pred niekoľkými rokmi na dovolenke a vtedy nám ani nenapadlo, že by sme tam raz mohli žiť. Pamätám si, že ma fascinovala sopečná krajina a pripadala som si ako na Marse. V tom čase som však k ostrovu necítila nijaké silné puto. Keď som neskôr získala prácu na Lanzarote, dokonca ma spočiatku trochu mrzelo, že to nie je napríklad Tenerife, kde je príroda rozmanitejšia. Lanzarote je totiž na prvý pohľad trochu pustatina. Keď sme tam však začali žiť, zeleň nám vôbec nechýbala, pretože ostrov má svoje vlastné čaro. 

Ako ste ostrov vnímali v úplných začiatkoch a ako na vás vplýva dnes? Čo sa zmenilo?

Keď sme tam boli prvýkrát v roku 2019, ostrov bol o niečo menej turistický. Dnes je napríklad bežné, že sa pri niektorých obľúbených atrakciách tvoria rady. Samozrejme, mohlo sa to stávať aj v minulosti, ale dnes je to výraznejšie. Nehovorím to len z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúseností mnohých ďalších ľudí vrátane miestnych obyvateľov, s ktorými som sa o tom rozprávala. Napriek rastúcemu turizmu je však Lanzarote stále veľmi pokojný ostrov. Existuje množstvo miest, kde nestretnete ani živú dušu.

Jednoznačne ide o obľúbenú turistickú destináciu, pričom najväčším lákadlom je práve celkový vzhľad ostrova…

Áno, sopky a lávové polia sa tiahnu až po horizont a dopĺňajú ich rozsiahle kruhové vinice. Takúto krajinu nikde inde na Zemi neuvidíte. Ostrov je však unikátny ešte jednou vecou, o ktorej mnohí turisti pred návštevou ani netušia. Vďaka vplyvu miestneho umelca Césara Manriqueho, po ktorom je dokonca pomenované aj letisko, má ostrov jednotnú architektúru. Biele domčeky, ktoré spravidla nie sú vyššie ako palmy, architektonicky zaujímavé turistické miesta, žiadne billboardy a minimum hotelových rezortov. Vďaka tomu pôsobí ostrov minimalisticky, pokojne a autenticky. 

Vraj tam aj NASA testovala vozidlá určené na Mars… 

Je to pravda. Ostrov pripomína Mars svojím povrchom – lávovými poľami, vulkanickými horninami, minimom vegetácie a drsnou, surovou krajinou. Práve preto ponúka ideálne podmienky na testovanie technológií určených pre budúce misie na Mars.

Je tam síce cez 300 sopiek, ale predpokladám, že sú skôr turistickou atrakciou než hrozbou… 

Sopiek sú na Lanzarote naozaj stovky, ale obávať sa ich netreba. Jedna z nich je síce aktívna, no nie v zmysle, že by chrlila lávu alebo pravidelne vybuchovala. Ide len o geotermálnu aktivitu pod zemským povrchom. Erupcia je veľmi nepravdepodobná a nie je dôvod na obavy. Väčšie riziko je na niektorých iných Kanárskych ostrovoch, kde paradoxne nie je toľko sopiek. Aj tam je však toto riziko veľmi malé.

Zažili ste tam niekedy nebezpečnú situáciu spojenú so sopečnou činnosťou?

Vôbec nie. Dokonca ani miestni obyvatelia si nič podobné nepamätajú. Posledná sopečná erupcia tu bola pred viac než 200 rokmi.

Zaujímavosťou je aj to, že pitná voda na ostrove nie je až taká obyčajná, ako by sme očakávali. Žiadne povrchové vodné zdroje tam totiž nie sú. Odkiaľ teda pochádza?

Voda z vodovodu na Lanzarote je odsolená morská voda. Chutí trochu zvláštne, ale je pitná a zdravotne úplne bezpečná. Keďže ostrov nemá žiadne prirodzené zdroje sladkej vody, ako sú rieky či jazerá, rieši sa to práve takto. Keď ju človek pije samotnú, cítiť miernu pachuť, no nie je to nič nepríjemné ani výrazné. Pri varení alebo čistení zubov si to vôbec nevšimnete. Dokonca stačí vodu len trochu ochutiť, napríklad citrónom, a je úplne bez problémov. 

Je to vôbec bezpečné získavať pitnú vodu z mora?

Áno. Väčšina ľudí si na pitie kupuje balenú vodu, pretože im viac chutí, ale netreba sa obávať ani vody z vodovodu. Sama som ju občas pila a nikdy mi z nej nič nebolo.

Aké sú najväčšie mínusy ostrova? Na čo by ste upozornili? 

Úprimne, nič mi nenapadá. Lanzarote považujem za skvelé miesto, ktoré určite stojí za návštevu. Niekomu môže prekážať nedostatok lesov a zelene, no práve vďaka tomu pôsobí ostrov tak vesmírne. Okolie mestečka Haría je najzelenšou časťou Lanzarote. Dokonca sa mu hovorí Údolie tisícich paliem. Nie je to však les. Vegetácie je tam síce viac než v ostatných častiach ostrova, no klasické lesy s vysokými stromami, aké poznáme u nás, tam nenájdeme. Nenájdeme tam ani nič, čo by sa im výraznejšie podobalo. Ešte potom možno stojí za zmienku pomerne silný vietor, ale mne osobne neprekáža. Počas teplých dní je príjemný a vytvára ideálne podmienky na surfovanie.

Čo zvykne návštevníkov najviac prekvapiť? S čím nepočítajú?

Najčastejšie spálenie od slnka, najmä v zime. Ľudia prichádzajú na Kanárske ostrovy za teplom, ich pokožka nie je na slnko zvyknutá a veľmi rýchlo sa spália. Slnko má totiž aj v zime veľkú silu. Príjemne ich však často prekvapí prístup miestnych k deťom alebo ceny vína v supermarketoch.

Prekvapiť ich môže napríklad aj večera pripravená na geotermálnej energii…

Áno, v reštaurácii El Diablo v národnom parku Timanfaya. Majú tam vytvorený otvor v zemi, nad ktorým je umiestnený rošt. Jedlo sa pripravuje výlučne teplom sálajúcim zo zeme vďaka geotermálnej aktivite. Pripravuje sa tam najmä kuracie a bravčové mäso. Kedysi pripravovali aj zemiaky. Z môjho pohľadu tam nie je veľký rozdiel. Jedlo je chutné, ale chutí úplne normálne. 

Môžu aj návštevníci a turisti ostrova využiť takéto geotermálne zdroje v prírode na prípravu jedál? Je to možné?

Nie. Museli by ste v oblasti geotermálnej aktivity vykopať jamu, čo nie je ani bezpečné, ani povolené. Určite to neskúšajte.

S akými obmedzeniami by sme mali ako dovolenkári počítať počas pobytu na ostrove? 

Ak človek príde na klasickú dovolenku do hotela, pravdepodobne sa s nijakými obmedzeniami nestretne. Ak však chce ostrov spoznávať, najväčšie obmedzenia platia v národnom parku Timanfaya. Nie je možné voľne sa tam pohybovať autom, len organizovaným autobusom. Na niektorých turistických trasách sú tiež tabule upozorňujúce, aby sa ľudia nepohybovali mimo vyznačených chodníkov kvôli ochrane prírody.

Aké sú tie najväčšie prešľapy, ktoré nás vyjdú poriadne draho?

Pokuty hrozia napríklad za schádzanie z vyznačených trás, čo ľudia niekedy robia kvôli fotografiám. Pokutu môžete dostať aj za pokus odviezť si z ostrova kamene. Osobne som však nepočula o nikom, kto by za to pokutu skutočne dostal.

Ktoré pravidlá zvyknú turisti najčastejšie porušovať?

Najčastejšie ide o dopravné priestupky. Ak si požičiate auto, treba si dávať pozor na rýchlosť a dopravné predpisy. Ak vás zachytí radar, pokuta vám môže prísť domov aj po niekoľkých mesiacoch.

Vy sa tam plánujete presťahovať natrvalo…

Áno, ale zatiaľ nevieme, kde presne budeme bývať. Keď sme tam žili naposledy, vyskúšali sme si tri miesta – Playa Honda, Playa Blanca a Arrieta. Sú to tri úplne odlišné mestečká v rôznych častiach ostrova a každé malo svoje čaro. V podstate nám je jedno, v ktorej časti ostrova budeme bývať. Chceli by sme sa len vyhnúť najveternejším oblastiam a, samozrejme, radi by sme boli čo najbližšie k oceánu.

Čo sa týka práce, predtým som pracovala v jazykovej škole ako učiteľka angličtiny a pravdepodobne by ma tam vzali späť. Martin pracuje v stavebníctve, takže bude zrejme musieť úplne zmeniť odbor, keďže neovládame španielčinu. Popritom sa chceme aj naďalej venovať našej cestovnej agentúre, rozširovať služby a ponuku. Už teraz pracujeme na viacerých nových projektoch. Navyše sa budeme sťahovať dvoma obytnými dodávkami, ktoré chceme následne na Lanzarote prenajímať. 

Na čo sa najviac tešíte ako budúci obyvatelia Lanzarote? 

Na všetko. Celkovo je to pre nás úplne iný životný štýl – pomalšie tempo, oceán, priateľskí ľudia, príjemné počasie počas celého roka, viac času stráveného vonku, slaný vzduch, množstvo slnka a jedinečná energia ostrova. Ja sa najviac teším na to, že tam jednoducho budem. Samozrejme, teším sa aj na návrat k mojim obľúbeným aktivitám, ako sú šnorchlovanie a surfovanie. Deti sa nevedia dočkať hier na pláži a Martin sa asi najviac teší na to, že bude opäť behať popri pobreží.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK