
Európa obracia pozornosť na Východ: silnejšie partnerstvá s ázijskými demokraciami, pragmatizmus s Čínou
Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa zahraničnopolitické diskusie Európskej únie (EÚ) sústreďovali najmä na Rusko, Blízky východ či transatlantické vzťahy, dnes sa čoraz častejšie objavuje aj iný región – východná Ázia.
Európsky parlament na júlovom plenárnom zasadnutí prijal odporúčanie o meniacej sa geopolitickej situácii vo východnej Ázii a potrebe užšej spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi v regióne.
Poslanci vyzývajú na prehĺbenie spolupráce s Japonskom, Južnou Kóreou a Taiwanom v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, obranných technológií, umelej inteligencie, polovodičov, kritických surovín či ochrany dodávateľských reťazcov.
Odporúčanie podporilo 542 poslancov, 37 zákonodarcov bolo proti a 79 sa zdržalo hlasovania. Spomedzi Slovákov sa v prospech dokumentu vyslovili až desiati – Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení).
Proti bol akurát Branislav Ondruš (nezaradený) a zdržali sa Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu) nehlasovala.
Dokument pripravoval poľský europoslanec Adam Bielan z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov a nadväzuje na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (AFET) schválené v júni.
Bezpečnosť Európy sa už nekončí na jej hraniciach
Prijaté odporúčanie vychádza z presvedčenia, že bezpečnostná situácia v Európe a v indo-pacifickom regióne je dnes úzko prepojená.
Ruská vojna proti Ukrajine, rastúca vojenská spolupráca Moskvy so Severnou Kóreou či čoraz sebavedomejšie vystupovanie Číny ukázali, že geopolitické konflikty už nemožno posudzovať izolovane. Európski poslanci preto vyzývajú EÚ, aby posilnila spoluprácu s demokratickými partnermi vo východnej Ázii.
„Rastúci vplyv autoritárskych modelov riadenia vo východnej Ázii si vyžaduje užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými partnermi, ako sú Japonsko, Južná Kórea a Taiwan,“ uvádza prijatý dokument.
Podľa europoslancov nejde len o bezpečnostnú politiku, ale aj o ochranu konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Poslanci upozorňujú, že EÚ musí znižovať strategické závislosti pri dodávkach polovodičov, batérií, kritických surovín či ďalších moderných technológií.
Podľa zákonodarcov ide o nevyhnutný krok na posilnenie strategickej autonómie EÚ, jej hospodárskej bezpečnosti a odolnosti voči čoraz častejšiemu ekonomickému nátlaku.
Partnerstvo ďaleko za hranicou obchodu
Schválený dokument presahuje rámec klasických obchodných vzťahov a zdôrazňuje, že spolupráca nemá zostať iba pri ekonomike.
Odporúča rozvíjať spoločný výskum v oblasti umelej inteligencie, polovodičov a kybernetickej bezpečnosti, podporovať interoperabilitu obranných systémov, spoločný vývoj a obstarávanie technológií najmä v letectve a pri bezpilotných prostriedkoch, ale aj koordináciu pri boji proti kybernetickým hrozbám, dezinformáciám či zahraničnému zasahovaniu.
Osobitnú pozornosť venuje Taiwanu. Dôvodom je strategický význam ostrova. Poslanci odporúčajú vytvoriť osobitný rámec spolupráce medzi EÚ a Taiwanom so zameraním na polovodiče, umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť a námornú bezpečnosť a preskúmať možnosť začatia rokovaní o bilaterálnej investičnej dohode.
Dokument zároveň pripomína, že Taiwan je už dnes trinástym najväčším obchodným partnerom EÚ a patrí medzi jej najvýznamnejších hospodárskych partnerov v Ázii. Osobitne zdôrazňuje jeho dominantné postavenie vo výrobe polovodičov – taiwanské spoločnosti podľa odporúčania vyrábajú približne polovicu všetkých polovodičov na svete.
Mier a stabilita v Taiwanskom prielive sú pre EÚ životne dôležitým strategickým záujmom. Cez túto námornú trasu totiž prechádza významná časť svetového obchodu medzi Áziou a Európou a akákoľvek eskalácia napätia by mohla vážne narušiť globálne dodávateľské reťazce aj európske hospodárstvo.
Čo má EÚ podľa europoslancov urobiť?
Samotné odporúčanie ide podstatne ďalej než len k všeobecným výzvam na užšiu spoluprácu. Európsky parlament odporúča Európskej komisii, Rade EÚ aj vysokej predstaviteľke pre zahraničnú politiku (Kaja Kallasová) výrazne posilniť diplomatickú prítomnosť EÚ vo východnej Ázii, rozvíjať bezpečnostnú spoluprácu a vytvárať nové partnerstvá s demokratickými krajinami regiónu s cieľom posilniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách, podporiť demokraciu, ľudské práva a znížiť strategické závislosti Európy.
Zaujímavé je, že Parlament napriek kritike čínskej politiky nevolá po prerušení spolupráce s Pekingom. Naopak, odporúča „pokračovať v pragmatickej spolupráci s Čínou pri riešení globálnych výziev“.
Zároveň však požaduje užšiu koordináciu s demokratickými partnermi v bezpečnostných otázkach vzhľadom na rastúcu úlohu Pekingu pri formovaní globálneho mieru a stability, najmä v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine.
EÚ musí byť vo východnej Ázii viditeľnejšia
Spravodajca odporúčania Adam Bielan už po júnovom schválení dokumentu vo Výbore pre zahraničné veci zdôraznil, že EÚ nemôže zostať pasívnym pozorovateľom geopolitických zmien.
„V čase rastúceho medzinárodného napätia si Európa nemôže dovoliť strategickú pasivitu. Európska únia by mala aktívne posilňovať vzťahy s krajinami východnej Ázie, ktoré zdieľajú naše hodnoty a sú pripravené spolupracovať na stabilite, bezpečnosti a slobodnom obchode,“ uviedol po hlasovaní vo výbore.
Prijatý dokument zároveň konštatuje, že tento región je „základným kameňom globálneho obchodu, technologických inovácií a kritických dodávateľských reťazcov, ale aj kľúčovým pilierom medzinárodnej bezpečnosti“.
Významnú časť odporúčania tvorí aj pohľad na rastúci vplyv Pekingu a Pchjongjangu. Upozorňuje, že rastúca spolupráca Ruska so Severnou Kóreou vrátane obáv z podpory severokórejských jadrových a balistických programov predstavuje bezpečnostnú výzvu nielen pre Áziu, ale aj pre Európu.
EÚ by preto podľa europoslancov mala svoju politiku voči Pchjongjangu koordinovať predovšetkým s Japonskom a Južnou Kóreou. Rovnako vyzývajú na spoločný postup pri riešení ekonomického nátlaku, námorných sporov či ochrany medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.
Európska stratégia sa mení
Prijaté odporúčanie síce nie je právne záväzné, naznačuje však, akým smerom sa bude uberať zahraničná politika EÚ v najbližších rokoch.
Ešte donedávna bola spolupráca s krajinami východnej Ázie vnímaná predovšetkým cez obchod. Dnes sa čoraz viac hovorí o spoločnej bezpečnosti, obrane, technologickej konkurencieschopnosti aj odolnosti voči autoritárskym režimom.
Portál EuropeNews charakterizoval podstatu odporúčania slovami, že EÚ si vo východnej Ázii nehľadá nových partnerov iba kvôli polovodičom. Podľa portálu ide predovšetkým o budovanie siete demokratických spojencov, ktorí môžu pomôcť znižovať strategické závislosti od autoritárskych režimov a spoločne reagovať na rastúci vplyv Ruska a Číny.
Prijaté odporúčanie síce samo osebe nemení zahraničnú politiku EÚ, ukazuje však, kam sa posúva strategické uvažovanie Bruselu. Ak ešte pred niekoľkými rokmi dominovali európskej agende predovšetkým Rusko či Blízky východ, dnes čoraz väčšiu pozornosť získava aj indo-pacifický región.
Udalosti v Tokiu, Soule či Tchaj-peji už totiž nie sú vzdialenou ázijskou témou. V čoraz prepojenejšom svete sa stávajú aj otázkou európskej bezpečnosti, hospodárstva a geopolitiky.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.