Svet » EÚ

Nové autá v EÚ budú odteraz kamerou sledovať vodiča. Povinný systém vyvoláva otázky o súkromí

Všetky novozaregistrované osobné vozidlá v EÚ musia po novom sledovať vodiča prostredníctvom interiérovej kamery. Systém nesie označenie ADDW (Advanced Driver Distraction Warning) a jeho cieľom je zachraňovať životy. Táto technológia je však zároveň predmetom diskusií pre jej potenciálne nevýhody a otázniky ohľadom ochrany súkromia.

Cieľom Európskej komisie je do roku 2050 znížiť počet obetí dopravných nehôd „takmer na nulu“. Príslušný koncept nesie názov „Vision Zero“ (Vízia nula).

Na dosiahnutie tohto cieľa musia automobilky už roky do nových vozidiel integrovať rôzne asistenčné systémy. Napríklad asistenti rýchlosti upozorňujú vodičov na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Ich úlohou je predchádzať nehodám alebo zmierniť ich následky.

Od júla 2026 je v nových autách povinný aj systém monitorovania interiéru ADDW (Advanced Driver Distraction Warning, čiže pokročilý systém varovania pred rozptýlením vodiča, pozn. red.). Očakáva sa, že kamerové sledovanie vodiča zvýši bezpečnosť cestnej premávky.

Európska komisia sa odvoláva na odhady výskumníkov dopravných nehôd, podľa ktorých je 10 až 30 percent všetkých dopravných kolízií v Európe spôsobených rozptýlením, a to najmä nedovoleným používaním smartfónov za volantom.

Ako funguje interiérové monitorovanie ADDW?

V prípade ADDW ide o systém založený na kamerách. Infračervené senzory snímajú tvár, držanie hlavy a predovšetkým smer pohľadu vodiča.

Ak vodič odvracia zrak od vozovky príliš dlho, systém spustí alarm. Infračervená technológia má fungovať aj v tme či cez slnečné okuliare.

Niektoré automobilky navyše využívajú radarovú technológiu, napríklad na detekciu malých detí zabudnutých vo vozidle. Systém detekcie prítomnosti detí (CPD – Child Presence Detection) však nie je zo zákona povinný.

Budú teraz vodiči pod neustálym dohľadom?

Na sociálnych sieťach sa nový systém stretol s ostrou kritikou pod titulkami typu „Veľký brat cestuje s vami“. Dôvodom je kamerové sledovanie vodiča, ktoré vyvoláva otázky týkajúce sa nielen bezpečnosti premávky, ale aj ochrany súkromia.

Pre ADDW však platia technické a právne predpisy Európskej únie. Systém sa považuje za uzavretý. Znamená to nasledovné:

• Systém smie spracúvať obrazové dáta v reálnom čase len čisto lokálne a priamo vo vozidle. Len čo vydá alebo stornuje varovanie, systém musí nespracované dáta okamžite a nenávratne vymazať.
• Prenos dát do cloudu, výrobcovi automobilu, poisťovniam či úradom je zakázaný.
• Biometrické rozpoznávanie tváre za účelom varovania pred rozptýlením je vyslovene zakázané. Systém ADDW nerozpoznáva, aká konkrétna osoba sedí za volantom.

Na druhej strane sa podľa nemeckého autoklubu ADAC prostredníctvom príslušných testov ukázalo, že systémy sú v závislosti od vozidla vyladené s rôznou citlivosťou. V nastaveniach tak existuje istý manévrovací priestor. V niektorých prípadoch testeri vnímali systémy ako rušivé, inde fungovali nenápadne.

Okrem kamier sú v novších osobných autách rozšírené aj mikrofóny. Tie nie sú súčasťou systémov povinných podľa legislatívy EÚ a spravidla slúžia na rozpoznávanie hlasových príkazov. Mikrofóny sú na tento účel často neustále aktivované. V princípe tak existuje technická možnosť zaznamenávať informácie z interiéru vozidla.

Dokáže sledovanie skutočne znížiť nehodovosť?

Odborníci, akým je napríklad dopravný psychológ Michael Praxenthaler z Technického centra spoločnosti Allianz, považujú tieto detektory pozornosti v zásade za zmysluplné dodatočné bezpečnostné opatrenie.

Ako uviedol: „Doterajšie vedecké terénne štúdie ukazujú, že dokážu pozitívne ovplyvniť vizuálne správanie. Konkrétny dôkaz o znížení rizika nehôd v reálnej premávke však zatiaľ chýba.“ Tieto systémy podľa neho nenahrádzajú taký dizajn ovládania vozidla, ktorý by čo najmenej odvádzal pozornosť. Vodiči by sa preto nemali spoliehať výlučne na tieto technológie a svoju pozornosť by mali aj naďalej venovať dianiu na ceste.

Kritickejšie sa vyjadruje nemecký motoristický novinár Peter Esse. Podľa jeho hodnotenia môžu k rozptyľovaniu prispieť samotné nové varovné systémy. Poukazuje na to, že množstvo výstražných signálov môže narušiť pozornosť vodičov. Tým by podľa neho mohlo dokonca vzrásť aj riziko nehôd.

Možno systém vypnúť, ak je otravný?

V prípade, že vodič vníma systém ako rušivý, môže ho prostredníctvom nastavení vozidla dočasne deaktivovať. Z pohľadu legislatívy je to povolené.

Deaktivácia je však len dočasná. Rovnako ako v prípade inteligentného asistenta rýchlosti, aj systém ADDW sa po každom naštartovaní motora automaticky opäť zapne. Trvalé vypnutie platné predpisy neumožňujú.

Keďže mnoho nových vozidiel je vybavených automatickým systémom štart-stop, systém sa môže znova aktivovať po opätovnom naskočení motora, napríklad na semafore alebo pri značke Stop.

Prečo čelí systém ADDW kritike?

Kritika monitorovania interiéru súvisí aj s faktom, že systémy sú v mnohých vozidlách nastavené príliš citlivo. Preto môžu varovný signál spustiť už krátke odchýlky pohľadu. Môže ísť napríklad o pohľad nabok, ovládanie dotykového displeja alebo letmý pohľad dozadu na deti.

Viacerí testeri opisujú tieto systémy ako otravné, keďže varovania vydávajú aj pri bežných pohyboch očí.

Kritika smeruje taktiež k dizajnu moderných vozidiel. Zatiaľ čo zákonodarca požaduje, aby vodič sústredil svoju pozornosť na cestu, mnohí výrobcovia čoraz viac vsádzajú na veľké dotykové obrazovky s množstvom funkcií.

Ak niekto musí ovládať klimatizáciu, vyhrievanie sedadiel či rádio cez zložité štruktúrované menu, môže ho to ešte viac rozptýliť od diania v premávke. Kritici v tom vidia potenciálny konflikt cieľov: vozidlo si vyžaduje úkony obsluhy, zatiaľ čo systém ADDW v rovnakom čase varuje pred odvrátením zraku.

Čo hovoria na monitorovanie interiéru ochrancovia osobných údajov?

Spolkový úrad pre ochranu osobných údajov a slobodu informácií vyjadruje spokojnosť s tým, že dáta nesmú byť poskytované tretím stranám a bezprostredne po ich spracovaní musia byť vymazané. „V tomto ohľade zákonná úprava spĺňa požiadavky na ochranu osobných údajov,“ uviedol hovorca úradu. Poukázal aj na to, že dodržiavanie týchto predpisov môžu kontrolovať splnomocnenci pre ochranu osobných údajov v jednotlivých spolkových krajinách.

V prípade závažných porušení by úrady mohli prijať opatrenia na vynútenie dodržiavania právnych predpisov o ochrane osobných údajov. Rovnako má Spolkový úrad pre motorové vozidlá z pozície orgánu dohľadu nad trhom možnosť námatkovo kontrolovať, či dané typy vozidiel spĺňajú technické predpisy. Spolkový úrad môže v prípade potreby dokonca iniciovať zvolávacie akcie.

Hrozia vodičom dodatočné náklady?

Ďalší bod kritiky sa týka finančných dopadov. Inštalácia týchto systémov zvyšuje výrobné náklady vozidla. Odborníci odhadujú náklady na materiál a výrobu na 100 až 150 eur na jedno auto.

K tomu sa pridávajú ďalšie povinne predpísané bezpečnostné systémy. Patrí k nim napríklad asistent núdzového brzdenia, cúvacia kamera, zaznamenávanie údajov o udalostiach („čierna skrinka“), ako aj digitálna kontrola tlaku v pneumatikách. Okrem toho vznikajú aj náklady na opatrenia zamerané na ochranu pred kybernetickými útokmi.

Množstvo systémov tak môže viesť k dodatočným nákladom z výroby vo výške 800 až 1 500 eur. Zatiaľ čo u drahších vozidiel táto suma nie je zásadná, pri malých autách môže tvoriť výraznejší podiel z celkovej ceny. Výrobcovia môžu tieto náklady čiastočne preniesť na kupujúcich.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK