Nové autá v EÚ budú odteraz kamerou sledovať vodiča. Povinný systém vyvoláva otázky o súkromí
Všetky novozaregistrované osobné vozidlá v EÚ musia po novom sledovať vodiča prostredníctvom interiérovej kamery. Systém nesie označenie ADDW (Advanced Driver Distraction Warning) a jeho cieľom je zachraňovať životy. Táto technológia je však zároveň predmetom diskusií pre svoje potenciálne nevýhody a otázniky týkajúce sa ochrany súkromia.
Cieľom Európskej komisie je do roku 2050 znížiť počet obetí dopravných nehôd „takmer na nulu“. Príslušný koncept nesie názov Vision Zero (Vízia nula).
Na dosiahnutie tohto cieľa musia automobilky už roky integrovať do nových vozidiel rôzne asistenčné systémy. Napríklad asistenti rýchlosti upozorňujú vodičov na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Ich úlohou je predchádzať nehodám alebo zmierňovať ich následky.
Od júla 2026 je v nových autách povinný aj systém monitorovania interiéru ADDW (Advanced Driver Distraction Warning, čiže pokročilý systém varovania pred rozptýlením vodiča, pozn. red.). Očakáva sa, že kamerové sledovanie vodiča zvýši bezpečnosť cestnej premávky.
Európska komisia sa odvoláva na odhady výskumníkov dopravných nehôd, podľa ktorých je 10 až 30 percent všetkých dopravných kolízií v Európe spôsobených rozptýlením, najmä nedovoleným používaním smartfónov za volantom.
Ako funguje interiérové monitorovanie ADDW?
V prípade ADDW ide o systém založený na kamerách. Infračervené senzory snímajú tvár, držanie hlavy a predovšetkým smer pohľadu vodiča.
Ak vodič odvracia zrak od vozovky príliš dlho, systém spustí alarm. Infračervená technológia má fungovať aj v tme či cez slnečné okuliare.
Niektoré automobilky navyše využívajú radarovú technológiu, napríklad na detekciu malých detí zabudnutých vo vozidle. Systém detekcie prítomnosti detí (CPD – Child Presence Detection) však nie je povinný zo zákona.
Budú teraz vodiči pod neustálym dohľadom?
Na sociálnych sieťach sa nový systém stretol s ostrou kritikou pod titulkami typu „Veľký brat cestuje s vami“. Dôvodom je kamerové sledovanie vodiča, ktoré vyvoláva otázky týkajúce sa nielen bezpečnosti premávky, ale aj ochrany súkromia.
Pre ADDW však platia technické a právne predpisy Európskej únie. Systém sa považuje za uzavretý, čo znamená:
- Systém smie spracúvať obrazové dáta v reálnom čase len lokálne a priamo vo vozidle. Len čo vydá alebo zruší varovanie, musí nespracované dáta okamžite a nenávratne vymazať.
- Prenos dát do cloudu, výrobcovi automobilu, poisťovniam či úradom je zakázaný.
- Biometrické rozpoznávanie tváre s cieľom varovania pred rozptýlením je vyslovene zakázané. Systém ADDW nerozpoznáva, kto sedí za volantom.
Na druhej strane sa podľa nemeckého autoklubu ADAC v príslušných testoch ukázalo, že systémy sú – v závislosti od konkrétneho vozidla – nastavené na rôznu citlivosť. V nastaveniach tak existuje istý manévrovací priestor. V niektorých prípadoch testeri vnímali systémy ako rušivé, inde fungovali nenápadne.
Okrem kamier sú v novších osobných autách rozšírené aj mikrofóny. Tie nie sú súčasťou systémov povinných podľa legislatívy EÚ a spravidla slúžia na rozpoznávanie hlasových príkazov. Na tento účel bývajú neustále aktivované. V zásade tak existuje technická možnosť zaznamenávať informácie z interiéru vozidla.
Dokáže sledovanie skutočne znížiť nehodovosť?
Odborníci, akým je napríklad dopravný psychológ Michael Praxenthaler z Technického centra spoločnosti Allianz, považujú tieto detektory pozornosti za zmysluplné doplnkové bezpečnostné opatrenie.
Doterajšie vedecké terénne štúdie podľa Praxenthalera ukazujú, že dokážu pozitívne ovplyvniť vizuálne správanie: „Konkrétny dôkaz o znížení rizika nehôd v reálnej premávke však zatiaľ chýba.“ Tieto systémy podľa neho nenahrádzajú taký dizajn ovládania vozidla, ktorý by čo najmenej odvádzal pozornosť. Vodiči by sa preto nemali spoliehať výlučne na tieto technológie a svoju pozornosť by mali aj naďalej venovať dianiu na ceste.
Kritickejšie sa vyjadruje nemecký motoristický novinár Peter Esse. Podľa jeho hodnotenia môžu k rozptyľovaniu prispieť samotné nové varovné systémy. Poukazuje na to, že množstvo výstražných signálov môže narušiť pozornosť vodičov, čím by podľa neho mohlo dokonca vzrásť aj riziko nehôd.
Možno systém vypnúť, ak je otravný?
Ak vodič vníma systém ako rušivý, môže ho prostredníctvom nastavení vozidla dočasne deaktivovať. Z pohľadu legislatívy je to povolené.
Deaktivácia je však len dočasná. Rovnako ako v prípade inteligentného asistenta rýchlosti sa aj systém ADDW po každom naštartovaní motora automaticky znova aktivuje. Trvalé vypnutie platné predpisy neumožňujú.
Keďže mnoho nových vozidiel je vybavených automatickým systémom štart-stop, môže sa systém znova aktivovať po opätovnom naskočení motora, napríklad na semafore alebo pri značke Stop.
Prečo sa systém ADDW stretáva s kritikou?
Kritika monitorovania interiéru súvisí aj s tým, že systémy sú v mnohých vozidlách nastavené príliš citlivo. Varovný signál preto môžu spustiť už krátke odchýlky pohľadu. Môže ísť napríklad o pohľad nabok, ovládanie dotykového displeja alebo letmý pohľad dozadu na deti.
Viacerí testeri opisujú tieto systémy ako otravné, keďže varovania vydávajú aj pri bežných pohyboch očí.
Kritika sa zameriava aj na dizajn moderných vozidiel. Zatiaľ čo zákonodarca požaduje, aby vodič sústredil pozornosť na cestu, mnohí výrobcovia čoraz viac vsádzajú na veľké dotykové obrazovky s množstvom funkcií.
Ak musí vodič ovládať klimatizáciu, vyhrievanie sedadiel či rádio cez zložito štruktúrované menu, môže ho to ešte viac rozptyľovať od diania v premávke. Kritici v tom vidia potenciálny konflikt cieľov: vozidlo si vyžaduje úkony obsluhy, zatiaľ čo systém ADDW v rovnakom čase varuje pred odvrátením zraku.
Čo hovoria na monitorovanie interiéru ochrancovia osobných údajov?
Spolkový úrad pre ochranu osobných údajov a slobodu informácií vyjadruje spokojnosť s tým, že dáta nesmú byť poskytované tretím stranám a bezprostredne po ich spracovaní musia byť vymazané. „V tomto ohľade zákonná úprava spĺňa požiadavky na ochranu osobných údajov,“ uviedol hovorca úradu. Poukázal aj na to, že dodržiavanie týchto predpisov môžu kontrolovať splnomocnenci pre ochranu osobných údajov v jednotlivých spolkových krajinách.
V prípade závažných porušení by úrady mohli prijať opatrenia na vynútenie dodržiavania právnych predpisov o ochrane osobných údajov. Spolkový úrad pre motorové vozidlá má ako orgán dohľadu nad trhom možnosť námatkovo kontrolovať, či dané typy vozidiel spĺňajú technické predpisy. V prípade potreby môže dokonca iniciovať zvolávacie akcie.
Hrozia vodičom dodatočné náklady?
Ďalší bod kritiky sa týka finančných vplyvov. Inštalácia týchto systémov zvyšuje výrobné náklady vozidla. Odborníci odhadujú náklady na materiál a výrobu na 100 až 150 eur na jedno auto.
K tomu sa pridávajú ďalšie povinne predpísané bezpečnostné systémy, napríklad asistent núdzového brzdenia, cúvacia kamera, zaznamenávanie údajov o udalostiach („čierna skrinka“) či digitálna kontrola tlaku v pneumatikách. Okrem toho vznikajú aj náklady na opatrenia zamerané na ochranu pred kybernetickými útokmi.
Množstvo systémov tak môže viesť k dodatočným výrobným nákladom vo výške 800 až 1 500 eur. Zatiaľ čo pri drahších vozidlách táto suma nie je zásadná, pri malých autách môže tvoriť výraznejší podiel z celkovej ceny. Výrobcovia môžu tieto náklady čiastočne preniesť na kupujúcich.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.