Desaťročia pochybností, prelomový objav a Nobelova cena: vedci priniesli novú nádej v liečbe rakoviny a autoimunitných ochorení
Väčšinu 20. storočia vedci vnímali imunitný systém ako stále bdelú armádu organizmu, ktorá nás stráži pred baktériami, vírusmi a poškodenými či nádorovými bunkami. Jedna otázka však dlho zostávala nezodpovedaná: Čo tejto armáde zabráni, aby omylom nezaútočila na vlastné telo?
Pre milióny ľudí trpiacich autoimunitnými a zápalovými ochoreniami, ako sú diabetes 1. typu či lupus, to nie je len vedecká otázka. Tieto celoživotné ochorenia prinášajú bolestivé príznaky a často si vyžadujú dlhodobé užívanie liekov potláčajúcich imunitný systém.
Minuloročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu udelili za objavy, ktoré zásadne zmenili naše chápanie fungovania imunitného systému. Vedci Mary E. Brunkowová, Fred Ramsdell a Shimon Sakaguchi identifikovali vzácny typ imunitných buniek – regulačné T-lymfocyty (Treg). Tieto bunky pomáhajú udržať imunitný systém pod kontrolou vďaka špecializovanému génu nazývanému FOXP3. Pre svoju dôležitú rolu sa často označujú za „strážcov rovnováhy“ celého organizmu a ich objav zásadne zmenil pohľad vedcov na autoimunitné ochorenia, zápaly aj mechanizmy udržiavania imunitnej rovnováhy.
„Keď oznámili udelenie Nobelovej ceny, naskočila mi husia koža. Tento objav zásadne ovplyvnil naše chápanie imunitnej rovnováhy aj toho, čo sa deje, keď sa naruší,“ povedala pre Epoch Times imunologička Anuradha Rayová, ktorá si spomenula na nedávnu konferenciu a vedľa nej sediaceho Shimona Sakaguchiho.
Cesta k tomuto prelomovému objavu však trvala celé desaťročia. Boli to roky vedeckých sporov a pochybností. Istý čas dokonca hrozilo, že pre prevládajúcu skepsu upadne do zabudnutia.
Štúdia, ktorá zmenila pohľad na imunitu
Pred tridsiatimi rokmi Sakaguchi publikoval štúdiu, ktorá spochybnila dlhodobo zaužívané predstavy o imunitnom systéme. Mnohí vedci desaťročia odmietali myšlienku, že niektoré lymfocyty dokážu aktívne brániť tomu, aby imunitný systém nezaútočil na vlastné telo. Prvé náznaky tejto možnosti sa objavili už v niektorých štúdiách v 70. rokoch, no výsledky neboli jednoznačné a koncepcia takzvaných supresorových T-lymfocytov postupne upadla do nemilosti.
„V 90. rokoch panovala veľká skepsa,“ povedal pre Epoch Times doktor Ethan Shevach, imunológ a emeritný vedec z amerického Národného inštitútu zdravia (NIH), ktorý pomohol potvrdiť Sakaguchiho zistenia. „Celý koncept supresorových T-lymfocytov vtedy sprevádzali veľké pochybnosti.“
Sakaguchiho objav bol výnimočný najmä tým, že vedcom ukázal presný spôsob, ako tieto záhadné bunky identifikovať. Zistil, že na svojom povrchu nesú špecifický marker nazývaný CD25 – akúsi biologickú značku, vďaka ktorej bolo možné bunky ľahšie odhaliť a skúmať. Shevacha to zaujalo a zopakoval experimenty vo vlastnom laboratóriu v NIH.
„Údaje boli presvedčivé. Pomohli mnohým ľuďom vrátane mňa pochopiť, že ide o skutočný jav,“ povedal.
Sakaguchiho zistenia posunuli celý odbor vpred. Mnohí vedci však stále pochybovali, či ide skutočne o jedinečnú triedu lymfocytov – alebo iba o bežné T-bunky, ktoré sa za určitých okolností správajú odlišne.
Vedci sa potom snažili zistiť, či tieto lymfocyty iba reagujú na okolité podnety alebo majú v organizme presne určenú úlohu. Ďalší výskum sa preto zameral na to, čo im umožňuje túto úlohu plniť.
Myši, mutácia a chýbajúci gén
V nasledujúcich rokoch začali vedci skúmať viaceré ochorenia súvisiace s nesprávnym fungovaním regulačných T-lymfocytov. Jedna z prvých významných indícií pochádzala z kmeňa laboratórnych myší s genetickou mutáciou a typickou šupinatou kožou (v angl. scurfy mice), u ktorých sa rozvinul závažný, často smrteľný zápal. Tieto myši mali šupiny na koži, začervenané oči, poškodené orgány a ubúdala im svalová hmota.
V rovnakom období vedci zaznamenali podobné ochorenie aj u detí – syndróm IPEX. Ide o zriedkavé genetické ochorenie. Rovnako ako myši, aj deti s týmto syndrómom trpeli závažnými autoimunitnými reakciami, pri ktorých ich vlastný imunitný systém napádal zdravé orgány v celom tele.
Ako sa ukázalo, regulačné T-lymfocyty myší aj detí mali porušený gén FOXP3. Gén FOXP3 pomáha Treg lymfocytom správne sa vyvíjať a plniť ich ochrannú úlohu.
V roku 2001 Mary E. Brunkowová, laureátka Nobelovej ceny za rok 2025, ktorá vtedy pracovala v spoločnosti Immunex Corporation, identifikovala gén FOXP3 ako príčinu genetického defektu chorých myší.
Onedlho nato Fred Ramsdell, ďalší z ocenených vedcov, pri svojom nezávislom výskume v spoločnosti Celltech zistil, že tento gén súvisí s rovnakými príznakmi u detí s ochorením IPEX.
V zdravých regulačných T-lymfocytoch funguje gén FOXP3 ako hlavný riadiaci prvok, ktorý podporuje tvorbu ďalších Treg lymfocytov. Keď tento gén nefunguje správne, tieto lymfocyty sa nedokážu vytvárať ani plniť svoju úlohu – a imunitný systém sa vymkne spod kontroly.
Objavenie úlohy génu FOXP3 pomohlo vysvetliť, ako tieto závažné a život ohrozujúce ochorenia vznikajú. Zároveň to prinieslo dôkaz, že regulačné T-lymfocyty (Treg) predstavujú samostatnú triedu imunitných buniek.
„To, čo ľudí presvedčilo najviac – a čo urobili aj vedci ocenení Nobelovou cenou – bolo, že identifikovali transkripčný faktor nazývaný FOXP3, ktorý je v podstate špecifický pre tieto Treg lymfocyty,“ povedal Shevach.
Do roku 2003 Sakaguchiho tím potvrdil, že gén FOXP3 je nevyhnutný pre správne fungovanie Treg lymfocytov, čím pomohol definitívne potvrdiť ich úlohu ako „strážcov rovnováhy“ imunitného systému.
Toto zistenie prinieslo chýbajúci článok do skladačky. Vďaka génu FOXP3 lymfocyty „vedia“, ako plniť svoju úlohu a kedy svoju aktivitu utlmiť. Bez neho sa nedokážu správne vyvinúť ani fungovať. Imunitný systém sa potom môže vymknúť spod kontroly a začať nekontrolovane napádať vlastné tkanivá.
O dvadsať rokov neskôr objavy týchto troch vedcov obstáli v skúške času.
Nobelova cena za rok 2025 symbolizovala zásadný obrat – ocenila objavy, ktoré premenili regulačné T-lymfocyty z kontroverznej hypotézy na jeden z najpozoruhodnejších smerov vývoja liečby autoimunitných ochorení, rakoviny a komplikácií po transplantáciách.
Udržiavanie rovnováhy
Väčšina imunitných buniek funguje ako vojaci – útočia na baktérie, vírusy alebo na všetko, čo telo rozpozná ako cudzie či nebezpečné. Regulačné T-bunky však zohrávajú opačnú úlohu: tlmia imunitnú odpoveď.
Napriek tomu, že tvoria iba malú časť buniek v tele, regulačné lymfocyty výrazne ovplyvňujú fungovanie imunitného systému a pomáhajú udržiavať jeho správnu rovnováhu.
Keď regulačné T-bunky zlyhajú alebo chýbajú, nastáva chaos. Imunitný systém začne napádať zdravé tkanivá, čo vedie k autoimunitným ochoreniam, ako sú diabetes 1. typu, kolitída, psoriáza či reumatoidná artritída. Pacientom po transplantácii hrozí odmietnutie darovaných orgánov. U detí so zriedkavým syndrómom IPEX sa už v prvých dvoch rokoch života objavujú nebezpečné zápaly.
Odvrátená stránka tohto mechanizmu je však rovnako závažná. Nádory niekedy narúšajú funkciu Treg buniek a využívajú týchto „strážcov rovnováhy“ na to, aby sa ukryli pred útokom imunitného systému.
„Tie isté bunky, ktoré nás chránia pred autoimunitnými ochoreniami, môžu zároveň chrániť aj nádorové bunky,“ povedal Shevach, uznávaný odborník v oblasti regulačných T-lymfocytov a imunitnej tolerancie.
„Terapeutické zacielenie na tieto bunky je skutočne otázkou rovnováhy. Cieľom je systém upraviť, nie ho narušiť,“ uviedol.
Nové nastavenie imunitného systému
Pri autoimunitných ochoreniach, keď imunitný systém napáda zdravé tkanivá, sa v prvých klinických skúškach testujú postupy, ktoré by umožnili zvýšiť počet regulačných T-buniek v tele.
Štúdie na myšiach ukázali, že zvýšenie počtu alebo posilnenie funkcie Treg buniek môže zmierniť autoimunitný zápal a pomôcť lepšie kontrolovať príznaky ochorenia.
„V modeloch na myšiach sme ukázali, aké účinné môžu byť Treg lymfocyty. Preniesť tieto poznatky do skutočnej liečby ľudí je však úplne iná vec,“ povedala Rayová, profesorka imunológie na Univerzite v Pittsburghu, ktorej laboratórium vyvíja postupy na liečenie astmy a chronických zápalov založené na Treg bunkách.
Klinické štúdie zamerané na cukrovku 1. typu a reakciu po transplantácii, keď darované bunky napadnú imunitný systém príjemcu, priniesli sľubné počiatočné výsledky – u niektorých pacientov sa zaznamenal nárast počtu regulačných T-lymfocytov, ako aj zmiernenie príznakov.
Rayovej laboratórium a ďalšie výskumné tímy sa zameriavajú na vývoj cielenejších terapií – upravujú bunky tak, aby dokázali pôsobiť iba proti konkrétnym bielkovinám, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia u jednotlivých pacientov. Táto presnosť by mohla umožniť potlačenie škodlivých imunitných reakcií bez toho, aby sa oslabil celý imunitný systém.
„Cieľom je urobiť z lymfocytov Treg inteligentnejšie nástroje – presnejšie zacielené a účinnejšie,“ povedala Rayová.
Okrem toho sa objavujú aj nové postupy, ako napríklad terapia CAR-Treg – pri ktorej sa pacientove vlastné regulačné T-lymfocyty odoberú, upravia a následne sa vrátia späť do tela – s cieľom presnejšie preprogramovať imunitný systém.
„Väčšina ľudí, ktorým diagnostikujú autoimunitné ochorenie, sú tínedžeri alebo mladí dospelí a ich liečba často trvá celý život. Preto treba byť pri testovaní nových terapií veľmi opatrný – aby sa nespôsobilo viac škody ako úžitku,“ povedal Shevach.
V prípade rakoviny vedci postupujú opačne a vyvíjajú stratégie na zníženie počtu alebo deaktiváciu lymfocytov Treg.
„Žijeme v ére precíznej medicíny. Mám nádej, že sa približujeme k riešeniu samotného problému – bez toho, aby sme jednu záťaž nahradili inou,“ povedala Rayová.
Klinické štúdie naznačujú, že okrem precíznej medicíny a farmakologickej liečby môžu k správnemu fungovaniu regulačných T-lymfocytov prispievať aj určité faktory životného štýlu.
Ukázalo sa, že dopĺňanie vitamínu D môže u zdravých ľudí zvýšiť podiel lymfocytov a zároveň posilniť ich tlmiacu aktivitu u pacientov s diabetom 1. typu. Podobne štúdia na zvieratách zistila, že aeróbne cvičenie zvyšuje hladinu regulačných T-lymfocytov.
V inej štúdii rakoviny zvierat obmedzenie príjmu kalórií znížilo aktivitu T-lymfocytov v nádoroch – táto zmena by mohla pomôcť zabrániť rastu nádoru.
Pre pacientov unavených z dlhodobej imunosupresívnej liečby predstavuje tento prístup novú nádej. Skutočný pokrok v terapii možno nepríde zo silnejšieho potláčania imunitnej reakcie, ale z obnovenia jej správnej rovnováhy.
Objav regulačných T-lymfocytov otvoril dvere k novému chápaniu fungovania imunity. Teraz sa medicína učí, ako tento objav naplno využiť.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.