Svet » USA

USA začínajú riešiť zaostávanie v komerčnej námornej doprave: Čína ovládla dodávateľské reťazce (Špeciál)

Spojené štáty boli dlho „slepé“, pokiaľ ide o námorníctvo, no teraz sa im otvárajú oči. Takto opisuje nové precitnutie krajiny námorný historik Salvatore Mercogliano.

„Námornú silu stotožňujeme výlučne s vojenským námorníctvom.. Nezvykneme ju spájať s obchodnou námornou dopravou. Čína robí oboje a veľmi dobre vie prečo… Myslím si, že práve v tom musia USA dobehnúť zameškané a prekonať túto svoju slepotu,“ uviedol pre Epoch Times.

Podľa Mercogliana, ktorý pôsobí ako docent na Campbellovej univerzite, si Spojené štáty uvedomujú, že za Čínou veľmi zaostávajú v stavbe lodí. Pokiaľ však ide o globálnu námornú dopravu, Washington sa snaží lepšie pochopiť situáciu.

Do tohto rámca zaraďuje mnoho nedávnych udalostí.

Návrh z roku 2025 na zavedenie prístavných poplatkov v USA pre lode prevádzkované Čínou mal podľa neho vyvolať reakciu odvetvia, aby sa Trumpova administratíva dozvedela viac o rozsahu čínskeho vplyvu. Prístavné poplatky sú v súčasnosti pozastavené počas ročného prímeria v obchodnej vojne medzi USA a Čínou, ktoré vyprší v novembri.

Podľa Mercogliana je snaha amerického konzorcia pod vedením spoločnosti BlackRock o odkúpenie desiatok globálnych prístavov od hongkonskej firmy dôkazom zámeru USA vrátiť sa k námornému obchodu. Čínske firmy majú podiely, prevádzkové práva alebo sa podieľajú na výstavbe v 110 prístavoch v 67 krajinách, čím si Peking upevnil pozíciu v námorných uzloch na každom obývanom kontinente.

Americké ministerstvo spravodlivosti (DOJ) nedávno obvinilo čínskych výrobcov prepravných kontajnerov a ich vedúcich pracovníkov z vytvorenia kartelu na určovanie cien počas rokov pandémie covidu-19.

Čínske spoločnosti vyrábajú viac ako 95 percent svetových kontajnerov. Kontajnery na suchý náklad – používané na lodiach, vlakoch alebo kamiónoch – sú dnes základnými jednotkami globálneho obchodu.

Čínske prepravné kontajnery v blízkosti terminálu Maher v Elizabeth, N. J., 1. októbra 2024 (Foto: Madalina Vasiliu/The Epoch Times)

Väčšina priemyselného tovaru, s ktorým sa obchoduje na medzinárodnej úrovni, sa prepravuje práve v takýchto kontajneroch. Hoci to znie banálne, podľa Carla Bentzela, bývalého komisára Federálnej námornej komisie, môžu byť ďalším kritickým bodom, ktoré môže Peking zneužiť.

Nedávny prípad ministerstva spravodlivosti vyvolal v Číne veľký rozruch, pretože jeden z obvinených manažérov bol zatknutý v Paríži len chvíľu pred nástupom do lietadla smerujúceho do Hongkongu. Momentálne sa čaká na jeho vydanie do Spojených štátov. Štátne médiá zatknutie kritizovali ako prejav snahy Washingtonu o uplatňovanie exteritoriálnej právomoci.

Washington je z námornej dominancie Číny „nervózny“, uviedol Mike Sun, čínsky obchodný poradca pôsobiaci v USA.

Pre Epoch Times povedal, že zatknutie sa môže zmeniť na politickú kauzu, ako sa stalo v prípade Meng Wan-čou, finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei. Bola zatknutá v Kanade v roku 2018, kde ju zadržiavali na základe žiadosti USA o vydanie. Napokon ju prepustili do Číny ako výsledok dohody ministerstva spravodlivosti koordinovanej s Pekingom.

Hoci jedna obžaloba nezničí čínsky monopol, Sun uviedol, že prípad by mohol posilniť rokovaciu pozíciu amerického prezidenta Donalda Trumpa v obchodnej vojne medzi USA a Čínou.

On aj Mercogliano sa zhodujú v tom, že Washington musí podniknúť kroky proti vplyvu Pekingu na mori, pretože obchodná dominancia sa skôr či neskôr prenesie aj do vojenskej oblasti. Čínsky režim dnes podľa Mercogliana využíva svoje námorníctvo na ochranu obchodu, no priama konfrontácia s americkým vojenským námorníctvom sa môže stať realitou už v blízkej budúcnosti.

Čínsky torpédoborec s riadenými strelami Tangshan kotví v zálive False Bay neďaleko Kapského Mesta v Južnej Afrike, 6. januára 2026. Analytici tvrdia, že obchodná dominancia Číny na mori by sa mohla preniesť aj do vojenskej sféry. (Foto: Rodger Bosch/AFP via Getty Images)

Ako Čína ovládla more

Námorná dominancia Číny sa dnes podobá na námornú prevahu Britského impéria v 18. a 19. storočí, hovorí Mercogliano.

V roku 1989 Čína postavila približne 2 percentá nových lodí na svete, uvádza spoločnosť BRS Shipbrokers.

Čína bola vtedy v globálnej lodnej doprave „okrajovým hráčom“, pripomína Mercogliano. Už v 90. rokoch sa však začala zameriavať na všetky aspekty tohto odvetvia vrátane stavby a opravy lodí. No pôvodné snahy Číny presadiť sa v odvetví považuje za „nekoordinované“.

To sa zmenilo po nástupe čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga k moci. Vďaka päťročnému plánu, ktorý sa skončil v roku 2015, a následnej priemyselnej politike „Made in China 2025“ Čína upevnila svoju dominanciu v stavbe lodí.

Čínske podniky sa zároveň začali zlučovať do štátnych konglomerátov a Japonsko i Južná Kórea začali strácať podiel na trhu v prospech Číny.

Čína získala do konca roku 2025 až 70,9 percenta globálnych objednávok na stavbu lodí, čo v porovnaní s 51 percentami v roku 2022 predstavuje nárast, uvádza BRS Shipbrokers. Táto rýchla expanzia nastala napriek neistote v súvislosti s navrhovanými prístavnými poplatkami a kolísavými clami.

Lode v priestoroch lodeníc v čínskom Čching-tao, 12. apríla 2026. Ministerstvo spravodlivosti v máji obvinilo čínskych výrobcov prepravných kontajnerov a ich vedúcich predstaviteľov z vytvorenia kartelu na určovanie cien počas rokov pandémie. (Foto: Getty Images)

Mercogliano hovorí, že Čína postupuje zámerne a strategicky, pričom presadzuje regulácie vo svoj prospech aj v rámci Medzinárodnej námornej organizácie, zvláštnej agentúry OSN. Nový súbor noriem na dekarbonizáciu, schválený v apríli 2025, zatiaľ však neprijatý, by podľa neho skrátil životnosť existujúcich lodí z pôvodných 25 až 30 rokov na približne 15 až 20 rokov.

Prijatie týchto noriem je stále predmetom rokovaní a pôvodný termín ich zavedenia v októbri 2025 sa posunul. Implementácia si vyžiada vyradenie mnohých lodí z prevádzky a vytvorí obrovský dopyt po nových plavidlách. To automaticky zvýši podiel Číny na trhu s novými loďami, keďže si udržiava vedúce postavenie vo výrobe plavidiel s nízkymi emisiami.

Okrem monopolného postavenia vo výrobe prepravných kontajnerov sa Čína podľa správy Úradu obchodného zástupcu USA z roku 2025 podieľa na viac ako 70 percentách svetovej produkcie prístavných prekladačov a na 86 percentách produkcie intermodálnych podvozkov. Jej podiel na ďalších dôležitých komponentoch neustále rastie. 

USA sa prebúdzajú

Americkí politici sa podľa Mercogliana domnievali, že oceán je otvorený a voľný a že obchod prirodzene smeruje do amerických prístavov. Pandémia covidu-19 im otvorila oči v otázke závislosti od dodávateľského reťazca.

Kontajnerová loď pri pobreží Seal Beach v Kalifornii, 12. januára 2021. Väčšina priemyselného tovaru, s ktorým sa obchoduje na medzinárodnej úrovni, sa prepravuje v týchto „škatuliach“, ktoré sa stali jednotkami globálneho obchodu. (Foto: John Fredricks/The Epoch Times)

Počas pandémie sa lodné spoločnosti ponáhľali s prázdnymi kontajnermi späť do Ázie, pretože plavba smerom do USA bola ziskovejšia. Americkí exportéri tak nemali dostatočnú kapacitu, čo malo za následok, že sa oneskorovali zásielky a spoločnosti strácali zisk v dôsledku prudkého nárastu nákladov na prepravu.

Kongres na to zareagoval nadstraníckym zákonom o reforme námornej dopravy z roku 2022, ktorý predstavuje najväčšiu revíziu zákona o námornej doprave za posledné desaťročia. Zákon sťažil prepravcom odmietnutie amerického nákladu určeného na vývoz a rozšíril právomoc Federálnej námornej komisie na začatie vyšetrovania.

Podľa bývalého predsedu komisie Daniela B. Maffeiho sa Federálna námorná komisia, vyzbrojená novým zákonom, rozhodla prijať viac právnikov a analytikov, aby lepšie porozumela globálnemu námornému obchodu.

V marci 2025 začala Federálna námorná komisia skúmať nepriaznivé podmienky lodnej prepravy, ktoré ovplyvňujú americké spoločnosti v siedmich strategických námorných koridoroch. Ide o Severnú morskú cestu v Arktíde, Lamanšský prieliv, Malacký prieliv, Singapurský prieliv, Gibraltársky prieliv, Panamský prieplav a Suezský prieplav.

Bývalá predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová drží v rukách zákon o reforme námornej dopravy vo svojej reprezentačnej kancelárii v Kapitole vo Washingtone 14. júna 2022. Na základe tohto zákona bola Federálnej námornej komisii udelená nová právomoc regulovať činnosť námorných dopravcov. (Foto: Chip Somodevilla/Getty Images)

Preskúmanie sa uskutočnilo pred vojnou v Iráne a nezahŕňalo Hormuzský prieliv.

Federálna námorná komisia vyšetruje aj to, či praktiky registrácie lodí cudzími vládami znevýhodňujú americké podniky. Konečné závery oboch vyšetrovaní ešte nie sú známe.

Na potrebe obmedziť námornú dominanciu Číny sa v americkej exekutíve zhodli oba hlavné politické prúdy.

Počas Bidenovej administratívy podala skupina odborových zväzov na Úrad obchodného zástupcu USA podnet, v ktorom tvrdila, že nekalé praktiky spôsobujú, že americké námorné spoločnosti prestávajú byť ziskové. Úrad podnet prijal a v roku 2024 sa začalo vyšetrovanie.

Výsledkom vyšetrovania bolo zavedenie známeho prístavného poplatku vo výške 1 milión dolárov za každé vplávanie čínskej lode do amerických prístavov. Li Čcheng-kang, hlavný čínsky vyjednávač v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou, osobne doručil ultimátum o „globálnom chaose“ v súvislosti s týmito poplatkami počas svojej neohlásenej návštevy Washingtonu v auguste 2025, uviedol minister financií USA Scott Bessent.

Minister financií Scott Bessent počas tlačového brífingu v Bielom dome, 28. mája 2026 (Foto: Madalina Kilroy/The Epoch Times)

Opatrenia boli pozastavené na rok ako súčasť prímeria, ktoré Washington a Peking uzavreli v novembri 2025.

Spolu s ročným prímerím Čína zrušila svoje vývozné obmedzenia na prvky vzácnych zemín, ktoré by Spojeným štátom zakazovali používať akékoľvek produkty obsahujúce čínske materiály alebo využívajúce čínske technológie spracovania, ktoré sa používajú vo väčšine produktov zo vzácnych zemín na celom svete.

Prímerie sa má obnoviť v novembri tohto roku, niekoľko týždňov po 24. septembri, čo je dátum očakávanej návštevy Si Ťin-pchinga vo Washingtone, ak prijme Trumpovo pozvanie.

Doteraz boli v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou viditeľní predstavitelia ministerstva financií, ministerstva obchodu a Úradu obchodného zástupcu USA. Mercogliano považuje za „zaujímavé“, že Federálna námorná komisia a ministerstvo spravodlivosti sú teraz využívané na dosahovanie politických a ekonomických cieľov.

Dodal, že si nemyslí, že využívanie Federálnej námornej komisie a ministerstva spravodlivosti na skúmanie globálneho námorného trhu je ideálny postup. Je to však spôsob, ako dosiahnuť rýchle výsledky, keďže Spojené štáty sa v niektorých obchodných politikách oneskorili a musia to dobiehať.

„USA boli dlho voči námorným otázkam slepé, no začínajú sa prebúdzať do reality,“ povedal. „Otázkou je, či to pretrvá. Alebo nás rozptýli ďalšia veľká téma a tento záujem sa vytratí?“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK