Kompenzácie za darovanú vojenskú techniku Ukrajine sú stále neisté: Slovensko môže dostať výrazne menej
Kompenzácie za vojenskú techniku darovanú Ukrajine sú naďalej neisté. Kým Maďarsko dva roky blokovalo ich vyplatenie, aktuálne by sa celková suma mohla znížiť. Podľa ministra obrany Kaliňáka hrozí, že Slovensko nedostane väčšinu očakávaných prostriedkov z Európskeho mierového nástroja a navyše približne tri milióny eur bude musieť dokonca vrátiť.
Podľa Kaliňáka musí Slovensko vrátiť časť peňazí
Slovensko stále nevie, akú časť peňazí z Európskeho mierového nástroja (EPF) nakoniec získa ako kompenzáciu za vojenskú pomoc poskytnutú Ukrajine po ruskej invázii.
Kým minister zahraničných vecí Juraj Blanár v minulosti hovoril o približne 250 miliónoch eur, minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer-SD) najnovšie upozornil na to, že v systéme nemusí byť dostatok financií.
Podľa jeho slov Slovensko môže dostať len zlomok pôvodne očakávanej sumy (desatinu) a dokonca hrozí, že naša krajina bude musieť vrátiť približne tri milióny eur.
Dôvodom má byť to, že naša krajina podľa prepočtov dostala vyššiu kompenzáciu, než na akú mala nárok, pričom uznaná hodnota darovanej techniky sa v priebehu rokov znižovala. Uviedol to 7. júna v relácii TA3 V politike.
„Nie sme to len my, ale sú to aj ostatné krajiny, ako napr. Poľsko a mnohé ďalšie, ktoré tam v tom majú miliardy, čiže nie je to o zlom alebo dobrom Ficovi, ako by ste radi naznačili, nie je to vôbec, samozrejme, pravda,“ reagoval šéf rezortu obrany s tým, že zníženie objemu finančných prostriedkov sa má týkať aj iných štátov.
Nezaradená opozičná poslankyňa Jana Bittó Cigániková v diskusii v tejto súvislosti skritizovala súčasnú vládu kvôli zhoršeným vzťahom s európskymi partnermi, čo oslabuje schopnosť Slovenska presadzovať svoje záujmy. Podľa nej krajina napriek významnej pomoci Ukrajine prichádza o peniaze, pretože vláda nedokáže dostatočne efektívne vyjednávať.
Slovensko doteraz z Európskeho mierového nástroja získalo viac ako 90 miliónov eur. Z fondu sa mali čiastočne preplácať náklady členských štátov na vojenskú techniku darovanú Ukrajine. Slovensko poskytlo okrem iného protivzdušný systém S-300, stíhačky MiG-29, vrtuľníky, muníciu, odmínovacie komplety či zdravotnícky materiál.
„Návrh z dielne EÚ počíta s využitím pôvodne dohodnutého balíka určeného na refundáciu darovanej vojenskej techniky vo výške 6,6 miliardy eur na ďalšiu podporu Ukrajiny, pričom na refundáciu vojenskej pomoci členských štátov má podľa tohto návrhu smerovať 4,7 miliardy eur – teda výrazne menej v porovnaní s 43,2 miliardami eur, ktoré si členské štáty EÚ aktuálne nárokujú ako svoje nevysporiadané požiadavky na preplatenie už poskytnutej vojenskej pomoci v rámci pôsobnosti nástroja EPF,“ vysvetlilo ministerstvo obrany 18. júna.
Rezort doplnil, že ak sa členské štáty EÚ nedohodnú na navýšení finančného stropu nástroja, aby bol zabezpečený dostatok zdrojov na preplatenie ich požiadaviek na dohodnutej úrovni, tak by Slovensko malo podľa aktuálneho návrhu preplatených len 45 až 49 miliónov eur.
Rezort obrany upozornil, že je potrebné rátať aj s nevyhnutným príspevkom Slovenska v hodnote približne 48 miliónov eur do 6,6 miliardového balíka určeného na refundáciu darovanej vojenskej techniky. Za takýchto podmienok by Slovensko pri desaťpercentnom preplácaní nedostalo žiadne financie a muselo by ešte tri milióny doplácať. Pri 11 percentách by SR dostala približne jeden milión za poskytnutú pomoc.
Rokovania medzi členskými krajinami EÚ stále pokračujú a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.
O peniazoch nerozhoduje Brusel, ale členské štáty
Zástupca Európskej komisie na Slovensku Peter Stano uviedol, že o fungovaní Európskeho mierového nástroja nerozhoduje samotná Európska komisia, keďže fond je mimorozpočtový mechanizmus vytvorený a financovaný členskými štátmi Európskej únie (EÚ).
„Členské štáty, čiže v rade EÚ si povedali, že vytvorme si tento nástroj – to je taký maličký rozpočet, z ktorého budeme financovať spoločnú zahraničnú politiku. Každá z tých krajín do toho rozpočtu vložila peniaze na projekty zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorá je primárna kompetencia členských štátov. Do toho im Európska komisia nehovorí,“ priblížil zástupca Stano 9. júna v relácii Braňo Závodský naživo.
Dodal, že členské štáty jednomyseľne rozhodujú o pravidlách fondu, výške príspevkov aj o tom, akým spôsobom budú finančné prostriedky rozdelené, pričom Európska komisia do diskusií o konkrétnych sumách ani percentách preplácania nezasahuje.
„Tento nástroj je nástrojom členských krajín financovaný z ich peňazí, kde si oni rozhodujú, ako tie peniaze budú použité. Členské štáty sa v istej fáze rozhodli, že z toho budú spolufinancovať alebo preplácať časť nákladov na dodávky obrannej techniky pre Ukrajinu. Ale s Komisiou to nemá absolútne nič spoločné,“ vysvetlil Stano.
Otázka ďalších kompenzácií pre Slovensko tak zostáva otvorená. Rokovania medzi členskými štátmi pokračujú na pracovnej úrovni aj na úrovni ministrov obrany.
Konečná výška náhrady za darovanú techniku bude závisieť od dohody krajín EÚ a od dostupných finančných zdrojov v samotnom nástroji.
Fico preplatenie plánuje prebrať s Ursulou von der Leyen
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) 5. júna po samite EÚ a západného Balkánu v čiernohorskom Tivate avizoval, že o výške finálnej čiastky za preplatenie vojenskej techniky darovanej Ukrajine chce diskutovať s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
„Je to problém akútneho nedostatku finančných zdrojov, pretože zdroje, ktoré mali byť použité na to, aby sa niečo preplatilo, sa priamo použili na Ukrajinu,“ vyhlásil Fico.
Slovenský premiér dodal, že túto tému plánuje otvoriť na aktuálne prebiehajúcom európskom summite v Bruseli (18.–19. júna).
Orbán blokoval vyplatenie prostriedkov takmer dva roky
Keďže rozhodnutia v systéme Európskeho mierového nástroja (EPF) vyžadujú jednomyseľnosť, Maďarsko od roku 2023 dokázalo dlhodobo blokovať vyplatenie peňazí z fondu. Hovorilo o viacerých dôvodoch, ktoré sa v priebehu času menili.
Spočiatku Budapešť nechcela, aby EÚ využívala EPF „výlučne na podporu Ukrajiny, pretože to neumožňuje vyčleniť dostatočné prostriedky na presadzovanie záujmov EÚ v iných oblastiach“. Napríklad na Balkáne či v severnej Afrike.
Neskôr vláda Viktora Orbána blokovala výplatu tranže v sume 500 miliónov eur, pretože Ukrajina zaradila maďarskú banku OTP na svoj zoznam sponzorov vojny.
„Sme pripravení zmeniť názor, ak Ukrajinci ukončia tento smiešny stav, keď OTP, najväčšia maďarská banka, je na zozname medzinárodných sponzorov vojny,“ povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v júni 2023.
Napriek tomu, že ukrajinské úrady OTP banku zo zoznamu vyškrtli v októbri 2023, Maďarsko naďalej odmietalo platby odsúhlasiť.
Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) po vzniknutej situácii vyzval ministrov Blanára a Kaliňáka, aby vyjednali peniaze pre Slovensko, pričom poukazoval na to, že platbu z EPF blokuje Orbánova vláda, s ktorou by mali intenzívnejšie rokovať.
„Je úlohou nikoho iného, len pána ministra Blanára a pána ministra Kaliňáka, aby vyjednali peniaze pre Slovensko a trvali na našich podmienkach alebo aby vyjednali lepšie. Ak nebudú toho schopní, tak dostaneme menej,“ povedal v marci 2024.
Situácia sa zmenila po nedávnych parlamentných voľbách v Maďarsku. Nová vláda Pétera Magyara ukončila blokovanie EPF a uvoľnila 6,6 miliardy eur.
Zmena politiky Maďarska súvisí so snahou o zlepšenie vzťahov s EÚ, NATO a Ukrajinou. Tento krok rozsekol približne dvojročnú blokádu, ktorú zaviedla predchádzajúca Orbánova vláda.
Situácia okolo kompenzácií ešte nie je uzavretá. Slovensko má evidované nároky vyše 450 miliónov eur, ale konečná suma bude výsledkom ďalších rokovaní. Závisí od toho, na čom sa dohodnú všetky krajiny EÚ a koľko peňazí vo fonde ešte zostane.
Ako to celé funguje?
EPF je mechanizmus EÚ, z ktorého sa členským štátom prepláca časť nákladov na vojenskú pomoc Ukrajine – približne 40 % hodnoty darovanej techniky a zbraní. Rozhodujú o tom však všetky krajiny EÚ spolu a musia sa dohodnúť jednomyseľne.
Slovensko doteraz dostalo vyše 90 miliónov eur. Pôvodne sa počítalo s tým, že by mohlo dostať okolo 210–250 miliónov eur za celú pomoc (S-300, MiG-29, vrtuľníky, muníciu a ďalšie). Teraz sa však hovorí o možnom výraznom znížení.
Prečo sa suma znižuje
Existujú tri hlavné dôvody:
Technika starne (amortizácia)
Veľká časť techniky, ktorú sme poslali na začiatku vojny (2022) Ukrajine, bola už vtedy staršia. S-300 a MiG-29 slúžili desiatky rokov. Čím viac času uplynie, tým nižšiu hodnotu im EÚ priznáva – podobne ako pri predaji starého auta.
Fond nemá nekonečné peniaze
Do EPF vložili krajiny EÚ obmedzené množstvo peňazí. Po obrovských tranžiach (najmä po uvoľnení 6,6 miliardy eur po zmene vlády v Maďarsku) sa peniaze míňajú rýchlejšie, než sa očakávalo. Preto sa teraz navrhuje znížiť percento preplácania pre všetky krajiny.
Musí sa dohodnúť všetkých 27 krajín
O peniazoch nerozhoduje Brusel (Európska komisia), ale samotné členské štáty. Každá krajina má svoje nároky a záujmy.
Podobná situácia postihuje aj ďalšie krajiny, ktoré poslali veľké množstvá staršej techniky – najmä Poľsko, ale aj Česko či pobaltské štáty. Naopak krajiny, ktoré posielali novšiu techniku alebo si ju rovno kupovali ako náhradu, sú na tom lepšie.
Napríklad ak krajina poslala Ukrajine staré zbrane (napr. staré tanky, rakety alebo lietadlá) a nečakala, kým dostane peniaze späť z EPF, ale okamžite kúpila nové zbrane (napr. nemecké, francúzske alebo americké) na doplnenie svojich zásob. Pri žiadosti o kompenzáciu z EPF potom neuvádza nízku hodnotu starej techniky, ale vysokú cenu tej novej, ktorú si kúpila ako náhradu.
Celkové nároky všetkých krajín momentálne výrazne prevyšujú zostávajúce peniaze vo fonde.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.