Štvrtok 18. júna, 2026
Americký prezident Donald Trump (vpravo) si podáva ruku s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou (uprostred) vedľa japonskej premiérky Sanae Takaichiovej pred pracovným zasadnutím na samite G7 v Evian-les-Bains v stredovýchodnom Francúzsku, 16. jún 2026 (Foto: Thibault Camus/POOL/AFP via Getty Images)
»

Europarlament schválil colnú dohodu s USA: zrušenie ciel na americký tovar a nové poistky EÚ

Európsky parlament v utorok 16. júna 2026 definitívne schválil dvojicu právnych predpisov, ktorými Európska únia (EÚ) plní svoje colné záväzky vyplývajúce zo spoločného vyhlásenia EÚ a USA z augusta minulého roka. 

Dohoda, ktorá vznikla po mesiacoch obchodného napätia medzi Bruselom a Washingtonom, má stabilizovať transatlantické obchodné vzťahy. Europoslanci pri schvaľovaní legislatívy presadili viaceré zmeny. Tie majú zabezpečiť, aby EÚ dokázala reagovať v prípade, že USA nedodržia svoje záväzky. 

Základom nových pravidiel je dohoda, ktorú 27. júla 2025 v škótskom Turnberry uzavreli americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Spoločné vyhlásenie malo ukončiť obdobie colných sporov a priniesť väčšiu predvídateľnosť pre subjekty na oboch stranách Atlantiku.

Európska komisia následne 28. augusta 2025 predložila dva legislatívne návrhy. Prvý ruší väčšinu ciel na priemyselné výrobky a časť poľnohospodárskych produktov z USA. Druhý zasa rozširuje režim bezcolného dovozu homárov, pričom po novom zahŕňa aj spracované výrobky z homárov.

Parlament podporil lepšiu alternatívu

Už pred hlasovaním bolo zrejmé, že väčšina politických skupín síce nepovažuje dohodu za ideálnu, no zároveň ju vníma ako lepšiu alternatívu k pokračujúcej obchodnej konfrontácii.

Za európsku stranu bol kľúčovou postavou rokovaní eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič. Práve on viedol v mene Európskej komisie sériu intenzívnych rokovaní s administratívou prezidenta Trumpa, ktorých výsledkom bolo spoločné vyhlásenie z Turnberry. Počas uplynulého roka sa stal hlavnou tvárou európskeho úsilia o zmiernenie obchodného napätia, ktoré vyvolali nové americké clá a hrozby ďalších obchodných obmedzení.

Hlavné nariadenie o zrušení ciel na americký priemyselný tovar podporilo 440 poslancov, proti bolo 151 a 50 sa zdržalo hlasovania. Druhé nariadenie o bezcolnom dovoze homárov schválilo 444 poslancov, proti hlasovalo 152 europoslancov a 54 sa zdržalo.

Slovenskí europoslanci zachovali pri oboch hlasovaniach zhodný postoj. Oba dokumenty podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana). 

Proti bol Branislav Ondruš (nezaradený) a hlasovania sa zdržali Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika). Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) nehlasovala.

Rôzne reakcie

Spravodajca legislatívy a predseda Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod Bernd Lange (Progresívna aliancia socialistov a demokratov) zdôraznil, že Európsky parlament sa neuspokojil s pôvodným návrhom Európskej komisie a presadil výrazné posilnenie ochranných opatrení.

„Na to, aby ste mohli riadiť loď, nestačí podanie ruky alebo spoločné vyhlásenie. Potrebujete jasné usmernenia, jasnú legislatívu. Preto som hrdý na to, že my ako Európsky parlament sme spolu s Radou demokraticky vypracovali legislatívu, ktorá presne určuje tento smer,“ vyhlásil Lange.

Von der Leyenová výsledok hlasovania privítala a uviedla, že EÚ plní svoje záväzky vyplývajúce z dohody. „Dohoda je dohoda – a EÚ plní svoju časť,“ uviedla 16. júna v príspevku na X.

Dodala, že hlasovanie priblížilo EÚ k zrušeniu ciel na dovoz priemyselných tovarov z USA a prispeje k posilneniu transatlantického obchodu a investícií.

Spravodajkyňa EÚ pre obchodné vzťahy medzi EÚ a USA Željana Zovková 16. júna na X skonštatovala, že dohoda „chráni viac ako 16 miliónov pracovných miest spojených s transatlantickou ekonomikou“ a „prehlbuje najdôležitejšie hospodárske partnerstvo na svete“.

Podľa údajov EÚ obchod s tovarom a službami medzi USA a EÚ v roku 2025 presiahol hodnotu 1,8 bilióna eur, pričom cez Atlantik denne prechádzali tovary a služby v hodnote viac ako 4,9 miliardy eur.

Európska komisia uviedla, že investície amerických a európskych firiem na trhoch druhej strany v roku 2024 prekročili 4,8 bilióna eur.

Americká strana hodnotí dohodu s EÚ pozitívne. Očakáva, že prinesie výrazné otvorenie európskeho trhu pre americké firmy, čo predstavuje úspech obchodnej politiky prezidenta Trumpa.

Podpora legislatívy naprieč väčšinou politických skupín v europarlamente však neznamenala nutne nadšenie z výslednej dohody. Hlasovanie sa uskutočnilo uprostred obnovených obchodných napätí medzi Washingtonom a niektorými európskymi vládami.

15. júna Trump pohrozil, že uvalí 100-percentné clo na francúzske víno a šampanské, pokiaľ Francúzsko nezruší svoju daň z digitálnych služieb uvalenú na veľké americké technologické spoločnosti.

Mnohí poslanci prijatú dohodu označovali za kompromis, ktorý vznikol pod tlakom obchodných sporov s americkou administratívou.

Česká poslankyňa Danuše Nerudová napríklad poznamenala, že americký prezident najskôr vytvoril obchodnú krízu a následne jej čiastočné vyriešenie prezentuje ako vlastný úspech. Napriek tomu podporila dohodu s argumentom, že európske firmy potrebujú stabilitu a predvídateľné podmienky na podnikanie.

„Nie je to triumf diplomacie, je to upratovanie neporiadku, ktorý niekto sám spôsobil. A ten niekto bude sedieť v Bielom dome ešte dva a pol roka,“ uviedla česká zákonodarkyňa z Európskej ľudovej strany.

Čo presne EÚ získala oproti pôvodnému stavu

Oproti situácii pred dohodou z Turnberry EÚ získala najmä tieto konkrétne výhody:

Zrušenie alebo výrazné zníženie amerických ciel na veľké množstvo európskych vývozov (najmä v automobilovom priemysle, strojárstve, chemickom priemysle a farmaceutikách), ktoré boli zavedené v rokoch 2024–2025.

Stabilizáciu colného zaobchádzania s európskymi výrobkami z ocele a hliníka (derivátmi) – hoci clá stále existujú, dohoda stanovuje jasný mechanizmus ich postupného znižovania a podmienky, za ktorých ich USA musia ďalej znižovať.

Predvídateľnosť a právnu istotu pre európskych exportérov – namiesto neustálych hrozieb nových ciel a arbitrážneho zvyšovania sadzieb teraz existuje dohodnutý rámec s pevnými termínmi a sankčnými mechanizmami.

Rozšírenie bezcolných kvót na niektoré citlivé americké produkty (napr. homáre), čo však EÚ považuje za primeranú protihodnotu za otvorenie svojho trhu.

Nové ochranné nástroje pre Európsku komisiu – možnosť rýchleho pozastavenia preferencií, automatické ukončenie platnosti dohody v roku 2029 a pravidelné hodnotenia vplyvu.

Silnejšie poistky proti porušeniu dohody

Európsky Parlament tiež výrazne posilnil ochranné mechanizmy:

Doložka o ukončení platnosti – colné preferencie poskytované USA automaticky skončia 31. decembra 2029, pokiaľ sa nepredĺžia.

Pozastavenie preferencií – významnou témou rokovaní boli americké clá na výrobky z ocele a hliníka. Washington totiž v roku 2025 rozšíril zoznam dotknutých produktov o viac než 400 kategórií. Komisia môže po novom pozastaviť colné preferencie, ak USA budú k 31. decembru 2026 stále uplatňovať na európske deriváty z ocele a hliníka clo vyššie ako 15 %.

Doložka o pozastavení – EÚ môže zrušiť výhody, ak USA neodstránia problémy v colnom zaobchádzaní s európskym exportom.

Pravidelné hodnotenia vplyvu a štvrťročné informovanie Parlamentu.

Európska komisia bude musieť najneskôr do 30. júna 2029 vypracovať podrobné hodnotenie vplyvu dohody na európsky priemysel, poľnohospodárstvo, malé a stredné podniky aj obchodné vzťahy s tretími krajinami. Podľa poslancov ide o dôležitý nástroj, ktorý má zabezpečiť, že výhody poskytované USA nebudú automaticky pokračovať bez nového politického posúdenia.

Dohoda tiež obsahuje nový ochranný mechanizmus, ktorý umožní Komisii zasiahnuť v prípade, že by zvýhodnený dovoz z USA začal spôsobovať vážne škody európskym výrobcom alebo poľnohospodárom. Vyšetrovanie bude môcť Komisia spustiť z vlastnej iniciatívy alebo na podnet členských štátov či Európskeho parlamentu. 

Šefčovič: Napriek turbulenciám, vzájomný obchod rastie

Maroš Šefčovič, ktorý do rozpravy prišiel po rokovaní Rady ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu, označil hlasovanie za významný signál o tom, ako vážne EÚ pristupuje k najväčšiemu obchodnému partnerstvu na svete.

„Napriek všetkým turbulenciám nezabúdajme, že náš obchod v skutočnosti rástol. Dnes hovoríme o viac ako dvoch biliónoch dolárov vzájomného obchodu a približne šiestich biliónoch dolárov vzájomných investícií na oboch stranách Atlantiku,“ uviedol slovenský eurokomisár. 

Podľa Šefčoviča od fungovania týchto vzťahov závisia milióny pracovných miest a podnikov na oboch stranách Atlantiku.

Zároveň prisľúbil, že Komisia bude dôsledne dohliadať na plnenie dohody zo strany USA. „Všetci vieme, že musíme zostať ostražití, a chcem vám sľúbiť, že takí aj budeme,“ vyhlásil.

Ostrá kritika však zaznievala najmä zo strán europoslancov, ktorí dohodu považujú za príliš jednostrannú. Francúzsky europoslanec Thierry Mariani z frakcie Patrioti pre Európu ju označil za „hanebnú kapituláciu“, zatiaľ čo predstavitelia frakcie Ľavica tvrdili, že EÚ ustúpila nátlaku Washingtonu bez primeranej reciprocity.

Do rozpravy sa zapojil aj slovenský europoslanec Ondruš, ktorý upozornil na možné sociálne dôsledky dohody. „Zníženie ciel pre americké firmy na nulu, zatiaľ čo naše musia v USA platiť do 50 %, by bolo dočasne akceptovateľné, ak by sme zároveň znižovali závislosť na Spojených štátoch. Lenže to sa nedeje,“ vyhlásil.

Podľa Ondruša hrozí, že európske korporácie sa budú snažiť kompenzovať vyššie náklady spojené s americkými clami na úkor zamestnancov. Varoval pred zhoršovaním pracovných podmienok, oslabovaním sociálnych práv či tlakom na mzdy.

Po schválení Európskym parlamentom musí texty ešte formálne potvrdiť Rada EÚ. Následne nadobudnú účinnosť deň po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Podľa zástancov dohody sa tak uzatvára prvá fáza implementácie „turnberryskej“ dohody. Skutočný test jej úspešnosti však príde až v nasledujúcich mesiacoch a rokoch, keď sa ukáže, či USA budú rešpektovať prijaté záväzky a či sa podarí odstrániť pretrvávajúce trenice najmä v oblasti ocele, hliníka a v ďalších citlivých priemyselných odvetviach.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj