Domov

Za 20 rokov získalo Slovensko z EÚ 25,6 miliárd eur: väčšina šla do infraštruktúry a len málo do vzdelania, NKÚ čerpanie hodnotí na trojku

Za dve desaťročia členstva v Európskej únii získalo Slovensko z eurofondov desiatky miliárd eur, ktoré pomohli modernizovať krajinu, podporiť ekonomický rast a zvládnuť viaceré krízy. Najnovšia správa Najvyššieho kontrolného úradu však upozorňuje na to, že vysoké čerpanie automaticky neznamená úspech. Slovensko podľa kontrolórov opakovane zápasí s rovnakými systémovými problémami – byrokraciou, slabým plánovaním či neefektívnym riadením projektov, čo zásadne znižuje prínos európskych investícií.

100-percentné čerpanie nie je zárukou úspechu

Za 20 rokov členstva v Európskej únii (EÚ) dosiahla čistá finančná pozícia Slovenska voči rozpočtu EÚ za obdobie 2004–2024 hodnotu 25,6 miliardy eur. Do konca roka 2025 táto suma vzrástla na 28,8 miliardy eur. Tieto prostriedky podporili ekonomický rast, znižovanie regionálnych rozdielov a stabilitu hospodárstva a pomohli zmierniť dôsledky kríz. 

Napriek pozitívnemu prínosu efektívnosť využívania týchto prostriedkov oslabujú problémy ako nadmerná byrokracia, nedostatočný dohľad, slabá koordinácia a nízka úroveň prevencie podvodov. Vyplýva to z júnovej správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o čerpaní eurofondov v rokoch 2004 až 2025. 

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy ohodnotil úspešnosť Slovenska pri čerpaní eurofondov podľa tradičnej školskej stupnice známkou 3.

„Ak míňame len preto, lebo to máme v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ uviedol, pričom poukázal na typický problém pri eurofondoch, keď na konci programového obdobia zvyknú úrady a samosprávy schvaľovať aj predražené alebo nepotrebné projekty, len aby sa vyčerpali všetky pridelené peniaze.

Dodal, že v prípadoch keď žiadateľ musí zaplatiť z vlastných peňazí len malý podiel, nemá motiváciu šetriť, vyberať najlepšieho dodávateľa a ani kontrolovať cenu a kvalitu. Človek, obec alebo firma neriskuje takmer nič zo svojich peňazí a výsledkom sú potom predražené tendre a zbytočné a nekvalitné projekty.

„Najväčšia miera čerpania s najväčšou mierou plytvania je tam, kde je nulová alebo 10-percentná spoluúčasť prijímateľa.“

Od vstupu do EÚ v roku 2004 Slovensko získalo do konca roka 2025 z európskych fondov 28,8 miliardy eur, čo predstavuje približne 5 327 eur na obyvateľa (21 eur mesačne).

„V roku 2023 dosiahlo Slovensko najvyššiu čistú návratnosť EÚ rozpočtu voči svojmu HDP medzi krajinami V4 a zároveň tretie najvyššie príjmy z rozpočtu EÚ za celú dobu ich čerpania,“ poznamenáva správa.

NKÚ pripomenulo, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou čistou pozitívnou bilanciou aj vzhľadom na veľkosť svojej ekonomiky.

„Skúsenosť dvadsiatich rokov členstva potvrdzuje, že samotná výška alokovaných prostriedkov nie je zárukou úspechu a kľúčovú úlohu zohráva kvalita inštitúcií, strategické zameranie investícií a stabilita regulačného prostredia. Do budúcnosti preto ostáva rozhodujúcou výzvou posilnenie administratívnych kapacít, zefektívnenie procesov verejného obstarávania, digitalizácia kontrolných mechanizmov a zvýšenie transparentnosti pri čerpaní eurofondov tak, aby sa minimalizovalo riziko korekcií a zaťaženia štátneho rozpočtu,“ konštatuje sa v závere prvej kapitoly správy.

Kam išlo najviac peňazí

Veľká časť eurofondov smerovala do infraštruktúry (cesty, diaľnice, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, školy a nemocnice). Podľa viacerých analýz tvorili investície do dopravy a životného prostredia výraznú väčšinu čerpaných prostriedkov.

Naopak, podiel peňazí investovaných do výskumu, vývoja, inovácií a kvalitného vzdelávania – zostal dlhodobo nízky. Slovensko patrí v EÚ ku krajinám s najnižšími výdavkami na oblasť výskumu a rozvoja (okolo 1 % HDP, z toho veľká časť práve z eurofondov).

Tento nepomer podľa kritikov vysvetľuje, prečo napriek miliardám eur Slovensko zaostáva v inováciách, produktivite práce a konkurencieschopnosti. Regionálne rozdiely sa zmiernili len čiastočne a eurofondy v mnohých prípadoch nahradili domáce verejné investície namiesto toho, aby ich dopĺňali.

Tie isté systémové chyby

Kontroly NKÚ opakovane identifikovali nehospodárne využívanie prostriedkov najmä v oblastiach digitalizácie, dopravy, životného prostredia, vzdelávania, poľnohospodárstva a sociálnej politiky. 

„20 rokov opakujeme tie isté systémové chyby – oneskorené čerpanie, chyby vo verejnom obstarávaní, nadmerná byrokracia, vysoká fluktuácia zamestnancov, nedostatočné merateľné ukazovatele či slabá koordinácia. Tieto problémy pretrvávajú naprieč všetkými programovými obdobiami,“ skonštatoval NKÚ 8. júna na sociálnej sieti.

Podľa kontrolórov sa opakujúce sa nedostatky vyskytli v desiatkach až stovkách kontrolovaných projektov. Medzi najčastejšie problémy patria:

• Slabá príprava projektov a chyby vo verejnom obstarávaní (napr. predražené tendre na diaľnice a rýchlostné cesty),
• Digitalizácia (mnohé IT projekty skončili s nízkou funkčnosťou alebo výrazným predražením),
• Životné prostredie (napr. predražené čistiarne odpadových vôd alebo environmentálne projekty s minimálnym reálnym efektom).

Slovensko by podľa úradu mohlo pri efektívnejšom riadení a využívaní eurofondov dosiahnuť výrazne lepšie výsledky v rozvoji krajiny a kvalite života obyvateľov.

NKÚ odporúča znížiť byrokraciu, posilniť transparentnosť a prevenciu podvodov, viac digitalizovať procesy, stabilizovať odborný personál a zlepšiť strategické plánovanie investícií.

„My sme jediná krajina v rámci strednej Európy, ktorá namiesto toho, aby kráčala dopredu, tak za posledných 10 rokov sme cúvali, znižovala sa životná úroveň, znižoval sa rast hrubého domáceho produktu v pohľade na kúpyschopnosť obyvateľstva. Toto nie sú pozitívne čísla. Áno, ak by sme nemali európske zdroje, tá situácia na Slovensku by bola ešte horšia,“ zhodnotil Andrassy.

Podľa NKÚ sa cieľ znižovania regionálnych rozdielov dosiahol len čiastočne a postupne sa vytratil pôvodný stimulujúci efekt eurofondov na verejné investície, keďže začali nahrádzať domáce zdroje – v niektorých rokoch tvorili aj väčšinu verejných investícií. 

Zároveň sa počas celého obdobia opakovali systémové problémy, ako slabá príprava projektov, časté chyby v administrácii, nedostatky vo verejnom obstarávaní, nízka kvalita hodnotenia, personálna nestabilita či neskoré a nevyrovnané čerpanie na konci programových období.

Napriek tomu úrad vyzdvihuje, že sa objavili aj úspešné projekty a príklady dobre nastavených procesov.

NKÚ sa zhoduje so správami Európskej komisie

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano 8. júna v relácii Braňo Závodský naživo skonštatoval, že správa NKÚ je historickým a trefným hodnotením 20 rokov čerpania eurofondov na Slovensku. 

Podľa jeho slov mapuje nielen zlyhania a rezervy v riadení a využívaní európskych financií, ale aj dosiahnuté úspechy. 

Stano pripomenul, že Európska komisia má povinnosť dohliadať na účelné a efektívne využívanie finančných prostriedkov EÚ. 

„Lebo tie európske peniaze to nie je niečo abstraktné, čo nám prichádza z Bruselu a posiela to predsedníčka Komisie. To sú peniaze daňových poplatníkov iných členských krajín, ktorí sa skladajú na rozvoj Slovenska,“ povedal.

Európska komisia podľa Stana víta iniciatívu NKÚ a konštatuje, že zistenia úradu sa vo veľkej miere zhodujú s jej vlastným hodnotením čerpania eurofondov v krajine. 

Stano: Projekty na poslednú chvíľu majú nižšiu kvalitu

Ako pozitívum Stano uviedol fakt, že Slovensko napriek všetkým problémom o pridelené eurofondy na rozdiel od Maďarska nikdy neprišlo. Slabina však podľa neho zostáva v spôsobe ich čerpania, keďže projekty sa často pripravujú neskoro a financie sa na konci programového obdobia míňajú narýchlo, čo môže znižovať kvalitu investícií.

„Takže namiesto udržateľnosti a ďalekosiahlej vízie, že ako by to malo prispieť k takému dlhodobejšiemu rozvoju, sa robia jednorazové investície, len aby sa tie peniaze nestratili,“ povedal.

Vedúci zastúpenia Komisie na Slovensku spomenul aj mechanizmus „N+1, N+2 či N+3“, ktorý umožňuje členským štátom čerpať eurofondy aj niekoľko rokov po skončení rozpočtového obdobia, aby o pridelené peniaze neprišli. 

Tento prístup podľa Stana vychádza zo snahy, aby z európskych zdrojov profitovali občania, a zároveň ukazuje flexibilitu EÚ pri reagovaní na problémy členských štátov. 

Doplnil, že eurofondy zohrali významnú úlohu aj pri zvládaní veľkých kríz vrátane finančnej krízy, pandémie covid-19 a energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu, keď pomohli financovať napríklad energopomoc či podporu ukrajinských utečencov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK