Svet

Putin na samite so Si Ťin-pchingom s plynovodom nepochodil. Moskva potrebuje Peking viac než kedykoľvek predtým, tvrdia analytici

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do Pekingu 19. mája na stretnutie s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom len niekoľko dní po odchode amerického prezidenta Donalda Trumpa. Na druhý deň odišiel bez podpísania zamýšľanej veľkej dohody o zemnom plyne s Čínou.

Podľa analytikov, ktorí hovorili s Epoch Times, Putinova návšteva signalizuje, že Moskva a Peking majú rozdielne ciele. Pod tlakom USA sa síce naďalej navzájom využívajú, no stále medzi nimi panuje obojstranná nedôvera a nezhody.

Putina sprevádzala 39-členná delegácia, ktorá zastupovala sektory ako energetika, doprava, priemysel a jadrová energetika.

Počas rokovaní 20. mája predstaviteľ vládnucej Čínskej komunistickej strany (ČKS) vystúpil s výzvou, aby obe strany podporovali rozvoj a oživenie prostredníctvom svojej komplexnej strategickej spolupráce na ešte vyššej úrovni. Putin označil vzťahy medzi Ruskom a Čínou za „bezprecedentne dobré“ a pozval Si Ťin-pchinga na návštevu Ruska v budúcom roku.

Obe strany oznámili predĺženie platnosti „zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Čínou a Ruskom“ z roku 2001, ktorú pozorovatelia a mnohí členovia čínskej verejnosti kritizovali za to, že schvaľuje nevýhodné prevody územia medzi Čínou a Ruskom.

Han Liming, zasvätený zdroj zvnútra ČKS, ktorý z obáv o bezpečnosť použil pseudonym, uviedol pre Epoch Times, že náhla návšteva ruského prezidenta v Pekingu vyplýva zo skutočnosti, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou Putina vyčerpala a zahnala do defenzívy. „V poslednom čase Putin často vysielal do Pekingu vyslancov žiadať o pomoc,“ uviedol Han.

„Na túto návštevu si so sebou priviedol niekoľkých podpredsedov vlády a veľkú delegáciu vedúcich predstaviteľov podnikov, aby demonštroval svoju úprimnú snahu o ďalšiu spoluprácu s Čínou. Deklarovaným cieľom je nákup tovaru čínskej výroby, ako sú čipy, drony a rakety, čím sa uvoľnia ruské priemyselné kapacity, aby sa mohli sústrediť na výrobu vojenskej techniky,“ povedal.

Fang Wei, dlhoročný novinár pôsobiaci v USA, povedal pre Epoch Times, že ruské vyhliadky vo vojne na Ukrajine sú pochmúrne: „Dokonca aj samotná Moskva je zraniteľná, keď na ňu teraz útočia ukrajinské drony. Zdá sa, že konflikt sa začína uberať novým smerom – čo je pre Putina predzvesťou krízy.“

„Vzhľadom na to, že Trump nedávno navštívil Peking, sa Putin obáva, že Peking by ho mohol ‚zradiť‘. V dôsledku toho sa musel ponáhľať do Číny, aby vytvoril dojem mimoriadne blízkych vzťahov medzi Ruskom a Čínou,“ povedal Fang.

Zasvätený zdroj zvnútra čínskeho režimu, ktorý si z obáv o bezpečnosť vyžiadal anonymitu, povedal v rozhovore pre Epoch Times, že jedným z hlavných cieľov Putinovej návštevy v Pekingu bolo získať informácie z prvej ruky týkajúce sa samitu Trumpa a Si Ťin-pchinga, konkrétne o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou a situácii na Blízkom východe. Moskva sa obáva potenciálnych zmien v politike Pekingu a obáva sa aj toho, že akýkoľvek obrat vo vzťahoch medzi USA a Čínou by mohol obmedziť budúci strategický manévrovací priestor Ruska.

„Putin robí diplomatické kroky, ale ČKS to neprekáža a využíva toto stretnutie na vytvorenie dojmu, že všetky veľké svetové mocnosti sa predbiehajú v návštevách Číny,“ povedal Fang.

Wang Yuanpeng, pekinský odborník na medzinárodné vzťahy, ktorý z obáv o bezpečnosť používa pseudonym, povedal: „Putin vysiela Spojeným štátom odkaz: Čína disponuje výrobnými kapacitami, zatiaľ čo Rusko disponuje energetickými zdrojmi; spoluprácou môžu tieto dve krajiny prelomiť ekonomickú a technologickú blokádu uvalenú Spojenými štátmi.“

Bez dohody o projekte zemného plynu

Rusko a Čína podpísali počas Putinovej návštevy 20 dokumentov o spolupráci. Nedospeli však k dohode o projekte plynovodu „Sila Sibíri 2“, ktorý má ročne prepravovať až 50 miliárd kubických metrov zemného plynu z jamalských arktických ložísk v Rusku do Číny cez Mongolsko. Hlavné otázky, ako je cena zemného plynu, zostávajú nevyriešené a rokovania by mohli trvať niekoľko rokov.

Rusko sa stáva čoraz závislejším od ČKS, keďže vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa predlžuje, povedal Fang. „Hlavným cieľom Putina, ktorý priviedol do Pekingu takú veľkú delegáciu, je vybudovanie plynovodu Sila Sibíri 2, keďže Putin v súčasnosti naliehavo potrebuje finančné prostriedky,“ dodal.

„Okrem toho ruský vývoz ropy – či už cez Čierne more, alebo Baltské more – utrpel vážne škody v dôsledku ukrajinských útokov, čo zasiahlo aj ruskú štátnu pokladnicu. Preto sa Putin snaží presmerovať zemný plyn pôvodne určený pre Európu do Číny: najefektívnejším spôsobom, ako to dosiahnuť, je vybudovať plynovod Sila Sibíri 2, čím sa zabezpečí dodávka sibírskeho zemného plynu do Číny,“ skonštatoval Fang.

Čína však podľa neho v súčasnosti nepotrebuje veľké množstvá zemného plynu z Ruska ani si neželá prerušiť dodávky z Blízkeho východu, aby sa tak vyhla nadmernej energetickej závislosti od Ruska.

Predĺžená zmluva o dobrom susedstve

Putin a Si Ťin-pching sa počas svojho stretnutia dohodli na predĺžení zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Čínou a Ruskom.

Zmluva, ktorú v roku 2001 podpísali bývalý vodca ČKS Ťiang Ce-min a Putin, ustanovila dlhodobé strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou. V zmluve sa Ťiang oficiálne vzdal nárokov na zvrchovanosť nad Ruskom okupovanými čínskymi územiami. Tie v minulosti odovzdalo mandžuské etnikum, ktoré založilo dynastiu Čching, čím Rusku postúpilo najmenej 1,5 milióna štvorcových kilometrov územia, ktoré patrilo Číne od čias dynastie Tang, vrátane Wulianghai, ostrova Sachalin a Vladivostoku – oblasti zodpovedajúcej desiatkam Taiwanov.

Li Linyi, komentátor aktuálneho diania so sídlom v USA, povedal pre Epoch Times, že toto predĺženie „zradnej“ zmluvy podpísanej medzi Ťiangom a Putinom dokazuje, že Si Ťin-pching nemá v úmysle vyčítať Ťiangovi zodpovednosť za postúpenie národného územia ani to napraviť a že sa zároveň snaží využiť túto dohodu na udržanie Putina v hre – využíva svoje spojenectvo s ruským vodcom na boj proti Spojeným štátom.

„Historický vzťah medzi ČKS a Ruskom nie je kapitolou, na ktorú je ČKS zvlášť hrdá,“ povedal Wang.

„Si Ťin-pching si dobre uvedomuje, že bez podpory ČKS by Rusko malo z dlhodobého hľadiska veľké problémy pokračovať vo vojne proti Ukrajine. Rusko však disponuje jadrovými zbraňami, ropou a zemným plynom, zatiaľ čo Čína má trh. ČKS dúfa, že využije Rusko na boj proti Spojeným štátom – ide o vzťah charakterizovaný vzájomnou závislosťou.“

Podľa Fanga sa v budúcnosti odohrá jeden z dvoch scenárov: „Buď Rusko opustí ČKS a pridá sa k Spojeným štátom, alebo ČKS opustí – a v podstate zradí – Rusko. Druhý scenár je však vysoko nepravdepodobný. Naopak, je celkom pravdepodobné, že v určitom momente sa Rusko – s pocitom, že ČKS mu už neposkytuje dostatočné výhody – rozhodne prejsť na stranu Spojených štátov.“

Trump sa správal k Putinovi ústretovo a snažil sa ho odpútať od Pekingu. To predstavuje najväčší destabilizujúci faktor vo vzťahoch medzi Čínou a Ruskom, uzavrel Fang.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK